Dáma so záhadným úsmevom už päť storočí vŕta v hlave historikom umenia i vedcom. Geniálny renesančný umelec Leonardo da Vinci namaľoval obraz známy ako Mona Lisa alebo La Gioconda v rokoch 1503 - 1506 a môžeme ho obdivovať v múzeu Louvre v Paríži. Jednou z najčastejšie kladených otázok, ktorá fascinuje mnohých divákov, je táto: Čo všetko na obraze vidieť? A prečo Mona Lisa nemá obočie ani riasy?
Záhada Chýbajúceho Obočia a Mihalníc
Ako si pozorný divák všimne, Mona Lisa nemá obočie ani riasy. Pri detailnejšom pohľade si možno všimnúť, že tvár má dokonale zbavenú chĺpkov - nemá ani obočie, ani riasy na mihalniciach. Dlho sa špekulovalo o tom, že ich mala podľa módy úplne vytrhané alebo že Leonardo obraz nedokončil. Avšak nedávne výskumy odhalili, že pôvodne riasy aj obočie mala, ale buď ich premaľoval autor sám, alebo ich nechtiac prekryli pri reštaurátorských prácach.
Túto záhadu sa podarilo vyriešiť inžinierovi Pascalovi Cotteovi. Francúzsky vynálezca, inžinier Pascal Cotte, potvrdil, že našiel odpovede týkajúce sa osudu chýbajúceho obočia a mihalníc záhadného obrazu Mona Lisa od známeho umelca Leonarda Da Vinciho. Podarilo sa mu to vďaka digitálnemu snímaču malieb, ktorý dokáže efektívne preskúmať vrstvy maľby obrazu. Pracujúc s digitálnou kamerou a používajúc 13 odlišných farieb namiesto troch alebo štyroch, vytvoril Cotte reprodukciu Mony Lisy s bledomodrou a žiarivou bielou. Je presvedčený, že znázornil maľbu v jej originálnej podobe.
Podľa jeho zistení Mona Lisa v čase, keď ju da Vinci namaľoval, obočie mala, ale časom a čistením sa zotrelo do takej miery, že ho už nie je vidieť.
Anatomické a Umelecké Detaily Portrétu
Okrem chýbajúceho obočia vyvolávajú otázky aj iné detaily na obraze. Lekár Vito Franco si zvláštny vzhľad portrétovanej ženy vysvetľuje po svojom. Podľa neho na jej tvári badať opuchliny spôsobené vysokým cholesterolom. Tiež nad jej pravým okom objavil niečo, čo vyzerá ako malý nezhubný nádor. Zaujímavé sú aj lekárske teórie, ktoré naznačujú, že Mona Lisa mohla trpieť zdravotnými problémami.
O tejto skutočnosti svedčí, jej vysoké čelo a evidentne riedke vlasy i obočie, ktoré táto diagnóza spôsobuje, taktiež opuch rúk a zväčšená uzlina na krku. Ak sa ďalej zoberie do úvahy skutočnosť, že Mona Lisa bola v čase maľovania obrazu po pôrode a neprijímala dostatok mäsa ani mliečnych produktov, podľa lekárov je to jasné.
Tajomstvo Pohľadu a Úsmevu
Práve úsmev môže za väčšinu konšpiračných teórií. Mona Lisa sa totiž usmieva napriek tomu, že jej oči sú smutné. A to vyvoláva nové a nové otázky. Podľa vedcov je úsmev na 83 % šťastný.
Talianski výskumníci v roku 2010 našli v očiach Mony Lisy záhadné znaky. V ľavom oku sa po zväčšení dajú jasne rozoznať písmená L a V, čo by mohli byť autorove iniciálky. V pravom sú to písmená C a E alebo B, čo by mohli byť iniciálky modelky.
Hoci je tento obraz vo svete všeobecne známy pod názvom Mona Lisa, v taliančine a španielčine sa preň používa názov La Gioconda, vo francúzštine La Joconde. Oba varianty názvu odvíjajú svoj pôvod od mena zobrazenej dámy - „Lisa“ je jej krstné meno, pomenovanie „Gioconda“ je prispôsobené priezvisko jej manžela. „Monna“ (nepresne „mona“) je v taliančine zaužívaná skratka slova „madonna“ (doslova „moja pani“) a kedysi znamenalo "pani" pred vlastným menom. Názov Gioconda je tak trochu dvojznačný: okrem toho, že ide o priezvisko, po taliansky totiž znamená aj „veselá, rozmarná žena“. Táto verzia názvu teda korešponduje so záhadným úsmevom na perách portrétovanej dámy.
Mona Líza je podobizeň mladej ženy na pozadí pahorkatej krajiny so vzdialeným hmlistým horizontom. Dáma má vlasy zakryté čiernym priesvitným závojom. Mona Líza je usadená v kresle, na pravej strane obrazu je vidieť jeho operadlo. Na operadle má dáma položené prekrížené ruky. Kompozícia je pravdepodobne situovaná ako pohľad na loggiu - v prvej tretine obrazu je hneď za postavou umiestnené zábradlie a po bokoch sa črtajú náznaky stĺpov ohraničujúcich výhľad. V pozadí je znázornená hornatá krajina, ktorou sa vinie kľukatá cesta s kamenným mostom ponad rieku. Príroda je inšpirovaná oblasťou Val di Chiana v Toskánsku.
Obraz je namaľovaný olejovými farbami na tenkej doske z topoľového dreva. Leonardo tu použil špeciálnu techniku maľby, ktorú označil názvom „sfumato“. Jej podstatou je nanášanie farieb vo viacerých veľmi jemných, priesvitných vrstvách tak, aby bol vytvorený dojem hĺbky, objemu a tvaru. Namiesto ostrých kontúr sfumato využíva hmlisté, mäkké tieňovanie, čím dáva možnosť veľmi presvedčivého zobrazenia svetla a priestoru. Dôležitý je dokonalý výber a miešanie farebných tónov a ich veľmi precízne nanášanie bez pozorovateľných prechodov. Slovo „sfumato“ je trpným príčastím talianskeho slovesa „sfumare“, ktoré znamená „zoslabiť“, „zjemniť“, „stlmiť“ (farby) alebo aj „rozplynúť sa ako dym“, a je odvodené od „fumo“, čo znamená „dym“.
Ďalšou teóriou, ktorá pridáva na záhadnosti diela, je otázka tehotenstva. Ukrýva Mona Lisa pod prekríženými rukami tehotenské bruško? Pravda je taká, že v čase maľovania obrazu bola Lisa del Giocondo druhýkrát tehotná.
Ako maľovať Sfumato ako Leonardo Da Vinci
Rozmery a Hodnota Diela
Mona Lisa je portrét Lisy Gherardini, manželky Francesca del Gioconda, s rozmermi 77 × 53 cm namaľovaný na topoľovom dreve. Terajšie rozmery obrazu sú 77 x 53 cm. Pôvodne bol však širší, no pôvodné stĺpy po bokoch boli odrezané. Niekedy po Leonardovej smrti boli odrezané krajné časti z oboch strán obrazu. Pôvodne bola Mona Líza znázornená medzi dvoma stĺpmi, ako o tom svedčia staré kópie.
Pred americkým turné v rokoch 1962 - 1963 bol obraz ohodnotený na účely poistenia na 100 miliónov amerických dolárov. Podľa Guinnessovej knihy rekordov sa tak Mona Líza stala najdrahším obrazom v dejinách. Iba nedávno ju predstihlo dielo Pabla Picassa Garçon à la pipe (Chlapec s fajkou), ktoré bolo vydražené za 104,1 milióna amerických dolárov 4. mája 2004.
Kto Bola Záhadná Modelka? Teórie a Špekulácie
Totožnosť dámy, ktorá bola modelom pre portrét, nie je s určitosťou známa a stala sa predmetom mnohých špekulácií. Podľa Leonardovho prvého životopisca Giorgia Vasariho je na obraze skutočná žena - Líza (Lisa), manželka spoločensky významného obyvateľa toskánskej Florencie Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo. O del Giocondovi sa vie, že skutočne žil. Bol to bohatý obchodník s hodvábom a zároveň bol aj vplyvnou postavou vo vládnych kruhoch. O jeho manželke sa však toho veľa nevie. Lisa Gherardini sa narodila v roku 1479 a vychovávali ju v rodinnom sídle Villa Vignamaggio v Toskánsku.
V januári 2008 na základe poznámok napísaných na okraji knihy maliarovho priateľa nemeckí odborníci potvrdili, že Lisa del Giocondo bola naozaj modelkou pre jeden z najslávnejších portrétov na svete. Išlo o manželku florentského obchodníka Francesca del Giocondo.
Na sklonku života Leonardo hovoril o portréte „istej florentskej dámy, ktorý maľoval podľa živého modelu na žiadosť Giuliana de'Medici“. Dôkazy o existencii vzťahu medzi Lisou Gherardini a Giulianom de'Medici sa nepodarilo objaviť, takže Leonardova poznámka sa mohla týkať aj niektorého z jeho dvoch ďalších portrétov žien. Neskôr k zmätku prispel aj anonymný výrok, podľa ktorého je Mona Líza portrétom samotného Francesca del Giocondo.
Hlavné Teórie o Identite Mony Lisy
| Teória | Zástanca/Dôvod |
|---|---|
| Lisa del Giocondo | Podľa Giorgia Vasariho a nemeckých odborníkov (na základe poznámok priateľa Leonarda). Manželka florentského obchodníka Francesca del Giocondo. |
| Učeň Gian Giacomo Caprotti | Taliansky vedec Silvano Vinceti. Podľa neho bola modelom umelcovi chlapec. |
| Leonardo da Vinci | Dr. Lillian Schwartzová (Bell Labs) - digitálna analýza čŕt tváre, teória autoportrétu. |
| Izabela Aragónska | Maike Vogt-Lüerssenová - podobnosť s inými portrétmi, vzor na šatách (symbol rodu Visconti-Sforza). |
| Da Vinciho matka | Psychoanalytik Sigmund Freud (1910), historik Angelo Paratico - čínska otrokyňa. |
| Fiktívna žena | Chýbajú detaily určujúce príslušnosť/status, žiadne záznamy o objednávke v dokumentoch Leonarda. |
Dr. Lillian Schwartzová z Bell Labs v USA predpokladá, že Mona Líza je vlastne Leonardov autoportrét. Svoju teóriu opiera o výsledky digitálnej analýzy čŕt tváre Leonarda da Vinciho a Mony Lízy. Keď prevrátime Leonardov autoportrét a pomocou počítača ho spojíme s tvárou Mony Lízy, črty oboch tvárí dokonale súhlasia.
Maike Vogt-Lüerssenová je presvedčená, že svetoznámy tajomný úsmev patrí Izabele Aragónskej, milánskej vojvodkyni. Leonardo bol 11 rokov dvorným maliarom u vojvodu Lodovica Sforzu, ktorý bol strýkom jej manžela. Podobnosť tváre Mony Lisy s inými portrétmi Izabely je výrazná. Okrem toho Vogt-Lüerssenová verí, že vzor na látke tmavozelených šiat Mony Lízy je znakom jej príslušnosti k rodu Visconti-Sforza.
S možnosťou, že Mona Lisa je v skutočnosti umelcova matka, prišiel už v roku 1910 psychoanalytik Sigmund Freud. Historik Angelo Paratico tvrdí, že sa nemýlil a dívame sa na jeho matku - čínsku otrokyňu. Tých bolo v 15. storočí v Taliansku pomerne dosť.
Existuje viacero dôvodov, prečo by Mona Líza mohla byť aj fiktívnym obrazom, výplodom Leonardovej predstavivosti. Na väčšine portrétov tej doby sú zachytené detaily, podľa ktorých je možné určiť príslušnosť zobrazenej osoby k niektorému rodu (rodine) alebo aspoň jej sociálny status. Na obraze Mony Lízy však takéto zjavné symboly nenachádzame. Ba čo viac, v Leonardových dokumentoch nie sú žiadne záznamy o objednávke tohto portrétu. Leonardo na ňom pracoval niekoľko rokov a potom ho opatroval viac než desať rokov, až do svojej smrti.
História a Osud Majstrovského Diela
Leonardo začal pracovať na obraze počas svojho druhého pobytu vo Florencii, pravdepodobne v roku 1503, a prácu dokončil asi o tri alebo štyri roky neskôr. Toto svoje dielo si výnimočne obľúbil a pri svojich cestách ho brával vždy so sebou. Tak sa v roku 1516 obraz dostal do Francúzska, kam Leonardo pricestoval na pozvanie kráľa Františka I., aby pracoval na zámku Clos Lucé blízko kráľovho sídla v Amboise. Napokon František I. obraz kúpil do svojej zbierky.
Dielo sa dostalo do Louvru a až na niekoľko krátkodobých zapožičaní tam zostalo dodnes. Obraz bol umiestnený v zámku Fontainebleau, neskôr ho Ľudovít XIV. nechal vystaviť vo svojom zámku vo Versailles. Po Francúzskej revolúcii bol prevezený do Louvru. Napoleon ho nechal v roku 1800 umiestniť v spálni svojej manželky v Palais des Tuileries, o štyri roky bol však vrátený do Louvru.
Až do polovice 19. storočia obraz nebol nijako zvlášť známy. Až nastupujúca vlna symbolistov priniesla obrat a umelci začali s Monou Lízou spájať svoje predstavy o ženskej tajuplnosti. Sláva obrazu tak postupne narastala a prispela k tomu aj jeho krádež, ku ktorej došlo 22. augusta 1911. 7. septembra bol ako podozrivý z krádeže zatknutý básnik francúzskej avantgardy Guillaume Apollinaire. Na výsluch bol predvolaný aj jeho priateľ Pablo Picasso, obaja však boli neskôr prepustení ako nevinní.
Spoločnosť priateľov Louvru ponúkla za obraz odmenu 25 tisíc frankov, anonym túto sumu dokonca zdvojnásobil. Nik sa však neozval a verilo sa, že obraz je navždy stratený. Následne však vysvitlo, že obraz ukradol zamestnanec Louvru Vincenzo Peruggia - jednoducho ho vyniesol von schovaný pod kabátom. Krádež zorganizoval Eduardo de Valfierno, podvodník, ktorý poveril falšovateľa Yvesa Chaudrona výrobou kópií obrazu. Mal v úmysle ich predať ako stratený originál. Pretože originál na svoj podvod nepotreboval, po krádeži už viac Peruggiu nekontaktoval. Peruggia prechovával obraz vo svojom byte dva roky, stratil však trpezlivosť a napokon bol zadržaný pri pokuse o jeho predaj florentskému priekupníkovi s umením.
V roku 1956 bola spodná časť maľby vážne poškodená kyselinou. O niekoľko mesiacov neskôr niekto hodil do obrazu kameň. Od 14. decembra 1962 do marca 1963 sa Mona Líza „predstavila“ v Spojených štátoch, kde bola za mimoriadneho záujmu vystavovaná v New Yorku a vo Washingtone. Pri pohľade na obraz pozornosť púta predovšetkým legendárny „záhadný úsmev“ Mony Lízy a jej prenikavý pohľad, ktorým akoby sa skutočne dívala z obrazu. Pred obrazom, vystaveným za špeciálnym ochranným sklom, sa neprestajne tiesni množstvo návštevníkov parížskej galérie. 6. apríla 2005 bol obraz po dôkladnom zreštaurovaní, analýze a dokumentácii v rámci Louvru premiestnený na svoje nové miesto v Salle des Etats (Sála štátov).
Génius Leonarda da Vinciho
Leonardo di ser Piero da Vinci (narodený 15. apríla 1452 v Anchiane, zomrel 2. mája 1519) je svetovo uznávaný univerzálny génius, ktorý prispel k rozvoju umenia, vedy, techniky i myslenia. Bol nielen velikánom renesančného umenia, ale zároveň azda aj najvšestrannejším géniom všetkých čias. Jeho záujmy zahrňovali prakticky všetky sféry poznania vtedajšej doby.
Skonštruoval jeden z prvých lietajúcich strojov. Vďaka anatomickým štúdiám navrhol prvý robot sveta. Rozkreslil veľký počet sôch a budov. Z množstva ním namaľovaných obrazov sa ich zachovalo len sedemnásť, pričom jedným z nich je práve Mona Lisa. Celý umelcov život ako aj diela sú opradené rúškom tajomstva. Bol to čudák a génius v jednom tele. Bol vegetariánom a svoje precízne zápisky si robil v zrkadlovom obraze - sprava doľava. Mal vžitú nedôveru k ľudskej spoločnosti. Dvakrát ho obvinili z pohlavnej zvrátenosti a vzápätí stiahli žalobu pre nedostatok dôkazov. To, že bol homosexuálom, nemožno vylúčiť. Preslávil sa najmä svojimi obrazmi, do ktorých zakomponoval mnoho symbolov, nad ktorými si doteraz lámu hlavu teoretici umenia. Je autorom azda najslávnejšieho a najdrahšieho obrazu na svete.
