Kultúra starovekého Ríma vychádzala najmä z kultúry antického Grécka. Rimania preberali funkčné prvky kultúr z podmanených území, pričom rímsky odev a celkový vzhľad pojal množstvo súčastí od Grékov, ale aj Etruskov. Staroveký rímsky účes mal predovšetkým ladiť s konkrétnou osobou, preto sa v porovnaní s Grékmi a Egypťanmi rímska móda považuje za skutočne rozmanitú.
Vývoj rímskych účesov
V rannom období boli účesy jednoduché. U mužov bol účes pomerne jednoduchý a dlho, až do dôb cisárstva, sa nosili krátke vlasy. Muži nosievali krátke upravené vlasy a tvár holili na hladko. Používali na to britvu, pričom zámožní muži navštevovali holiča denne. Až cisár Hadrián si nechával rásť bradu a po jeho vzore prenikla táto móda do širších vrstiev obyvateľstva.
Omnoho náročnejšie boli účesy žien. V kráľovskej a republikánskej ére boli vlasy hladko sčesané, vzadu zopnuté sponou alebo stočené do chvosta a ovinuté okolo hlavy. Typické boli kadere okolo čela. Neskôr, v dobe cisárstva, sa uplatnilo bohaté kaderenie a vyčesávanie vlasov.
Komplikované účesy rímskych matrón
Zámožné Rimanky si potrpeli na okázalé kučery v účesoch, ktoré často vyzdvihovali do výšky. Rozkvet rímskych účesov nastal počas slávy Rímskej ríše, keď sa stali populárnymi účesy pripomínajúce veľkolepé stavby. V obľube bol najmä účes zdvihnutý zozadu smerom k tvári, čo opticky zvyšovalo postavu nositeľky a dodávalo im istú vážnosť. Tieto účesy mohli mať len bohaté ženy, keďže boli tak komplikované, že im s tým musela pomáhať otrokyňa.
Ženy, ktorých úlohou bolo upravovať vlasy a dotvárať rímske účesy, sa nazývali kupasis. Zložité, dômyselné účesy doplňovali príčesky. Bežné bolo nosenie parochní, najmä z blond vlasov, ktoré Rimanky obdivovali u germánskych žien.
Technológie a pomôcky v rímskom kaderníctve
V staroveku sa kadernícke umenie rozvíjalo veľmi rýchlo a využívalo širokú škálu nástrojov. Na premenu rovných vlasov na vlny používali kaderníci calamistrum. Boli to želiezka, ktoré sa nahrievali nad ohňom a vlasy sa obtáčali okolo horúceho železa, presne tak ako v dnešnej dobe.
Zoznam pomôcok rímskych kaderníkov:
- Hrebene a kefy na rozčesávanie a tvarovanie.
- Calamistra - bronzové tyče na natáčanie vĺn.
- Ihlice a spony na fixáciu zložitých drdolov.
- Sieťky a čelenky ako dekoračné prvky.
- Zrkadlá z lešteného kovu.
Na rozdiel od súčasných metód sa v staroveku pri fixácii účesov využívalo šitie vlasov ihlou a niťou, čo potvrdzujú aj moderné archeologické výskumy účesovej archeologičky Janet Stephensovej. Tá dokázala, že zložité rímske účesy neboli tvorené modernými gumičkami, ale pevnou konštrukciou z vlasov a špeciálnych techník viazania.
Rimanky mali z väčšej časti prirodzené tmavé vlasy, ale snažili sa napodobniť svetlé vlasy germánskych otrokýň. K tomu slúžili špeciálne mydlá so zosvetľujúcim účinkom, alebo si vlasy sušili na slnku. Málokedy zostali rímske účesy bez akýchkoľvek ozdôb, pričom najradšej si vyberali ozdoby do vlasov z bronzu, zlata alebo striebra.