Vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove a ako mestský štát postupne ovládol celé Stredomorie. Ešte pred vzostupom Ríma, v Etrúrii (dnešné Toskánsko) žil národ Etruskov. Boli to zdatní obchodníci. Obchodovali takmer s celou Európou. Ich odievanie sa inšpirovalo gréckym a ázijským štýlom. Nosili dlhé, riasené rúcha podobné chitónom, ktoré boli zdobené výšivkou.
Kultúra starovekého Ríma vychádzala najmä z kultúry antického Grécka. Prevzali božstvo, umenie, architektonické prvky, ale aj módu. V rímskej spoločnosti podliehalo odievanie prísnym pravidlom. Rímska móda je dedičkou gréckej. Je dokladom, ako sa môže prísny rád, ktorý bol prednou vlastnosťou gréckeho šatu, uchovať a napriek tomu zmeniť v ľahkosť a gracióznosť u ženského odevu, u mužov potom zdôrazniť slávnostnosť.
Základným odevom Rimanov bola tunika, ktorú nosili všetky vrstvy obyvateľstva. Nepatrné detaily zmenili grécky chitón v tuniku, ktorú nosili muži i ženy. Bola to akási domáca košeľa zvaná TUNICA INTIMA, ktorá mala symbolický význam. Bola totiž považovaná za spojenie duše a osobnosti. Vznikla zošitím dvoch obdĺžnikov tkaniny a tak vznikla košeľa s otvorom pre hlavu a ruky. Neskôr sa k tunike začali prišívať aj rukávy. Muži nosili krátku tuniku, ktorá im siahala pod kolená. Senátori nosili tuniku so širokým purpurovým pruhom na prsiach a chrbte, jazdci ju nosili zdobenú úzkym pruhom. Tunika oranžovej farby symbolizovala utrpenie.
Na tuniku sa obliekala tóga, ktorá mala polkruhový tvar a zavinovala sa okolo tela a cez plece. Muži ju obliekali na tuniku ako vrchný diel odevu. Postavenie a prestíž rozhodovali o tom, či si dotyčný smie obliecť tógu a akú farbu použije. Tóga sa stala národným šatom Rimanov. Bol to symbol znaku dospelosti a príslušnosti k rímskemu impériu. Otroci, cudzinci ani vyhnanci ju nesmeli nosiť. Bola zo silného ťažkého sukna, nemala jednoduchý štvorcový strih, ale kruhový tvar a presne stanovený spôsob riasenia. Dobre riasená tóga bola výrazom vlastností svojho nositeľa. Zodpovedné riasenie tógy bolo výrazom vlastností svojho nositeľa, ktorý bol jej prostredníctvom hodnotený. V období cisárstva sa od denného nosenia tógy upustilo. Zvlášť nižšie triedy sa obliekali do kratších, pohodlnejších plášťov zvaných PALLIUM alebo PAENULA. V talianskej renesancii sa stala tóga plášťom umelcov.
Vďaka rušným obchodným stykom sa začal z Ázie dovážať hodváb. V rímskej ríši sa nám zachovalo slovo tunika, ktorým sa označujú voľné halenky rôznych strihov a farieb. Majú rôzne dĺžky, najčastejšie po zadok alebo kolená.
Čo sa týka obuvi nosili sa sandále, ktoré sa zaväzovali remienkami na lýtku. Bohatí a vznešení mali sandále červenej farby, ktoré boli bohato zdobené. Podľa obuvi sa v Ríme usudzovalo na príslušnosť k spoločenskej triede. Sandále SOLEAE nosili aj otroci. Rimania nosili kožené topánky CALCEI. Boli to vysoké topánky, pripomínajúce holínky, zväzované na lýtku remienkami. Vznešení občania ich nosili z červenej kože so striebornými ozdobami. Ostatní z čiernej kože, bez ozdôb. Herci zaviedli zvláštnu módu SOCCI (úzke, ploché topánky podobné papučiam) a KOTURNY. Tieto topánky s vysokou podrážkou mali najmä v tragédiách herca opticky zväčšovať a symbolizovať ako nadpozemské bytosti. Typické sú topánky rímskych vojakov CALIGAE. Ich podrážka bola vystužená klinčekmi. Vlastná topánka bola tvarovaná z remienkov podobne ako sandále a šnurovala sa vysoko nad členkom okolo lýtka. Typické sú topánky rímskych vojakov CALIGAE. Ich podrážka bola vystužená klinčekmi. Topánka bola tvarovaná z remienkov podobne ako sandále a šnurovala sa vysoko nad lýtkom okolo lýtka.
Muži nosievali krátke upravené vlasy a tvár holili na hladko. Používali na to britvu, zámožní muži navštevovali holiča denne. V rannom období bol účesy jednoduché. Až cisár Hadrián ( vládol v rokoch 117 - 138) si nechával rásť bradu a po jeho vzore prenikla táto móda do širších vrstiev obyvateľstva. U mužov bol účes pomerne jednoduchý. Dlho, až do dôb cisárstva, sa nosili krátke vlasy. Fúzy sa holili, často sa holila i celá hlava. Odvtedy muži už nenosili dlhé vlasy a táto móda sa rýchlo rozšírila. O storočie neskôr, koncom republiky, sa nosili trochu dlhšie vlasy. Vymýšľali sa zvláštne až neprirodzené frizúry.
Neskôr sa nakučeravené vlasy zvykli česať do komplikovaných účesov. Tie mohli mať len bohaté ženy, keďže boli tak komplikované, že im s tým musela pomáhať otrokyňa. Typickým účesom boli vlasy zapletené do vrkoča a ovinuté okolo hlavy. Mnoho súčasní architekti by sa skutočne mohli učiť od starovekých rímskych kaderníkov. Málokedy zostali rímske účesy bez akýchkoľvek ozdôb. Samozrejme, najradšej si vyberali ozdoby do vlasov z bronzu, zlata alebo striebra. Podobne ako v Grécku, aj v starovekom Ríme sa o účesy starali najmä slúžky. Ženy, ktorých úlohou bolo upravovať vlasy a dotvárať rímske účesy, sa nazývali kupasis (o ochlpenie tváre sa starala iná skupina ľudí, ktorí sa nazývali tonsores).
Jak Na Dokonalý Účes | Den 5
V starovekom Ríme vznikla prvá spodná bielizeň, akýsi predchodca podprsenky, ktorý sa nazýval mamillare. Prádlo v dnešnom slova zmysle nosili iba ženy. Bol to akýsi druh podprseniek. Menovali sa MAMILLARE alebo STROPHIUM.
Šperkárstvo v starom Ríme bolo na veľmi vysokej úrovni. Rimania vedeli dokonale spracovať zlato a striebro. Vyrábali prstene, náramky, ozdoby do vlasov. Novinkou bol kruhový zlatý medailón. Rimania prevzali typy šperkov od Grékov a Egypťanov, znalosti kamejí tiež od Etruskov. Rozvinuli typy a tvary spôn, brošní a ihlíc na spínanie šiat. Rimania z dobytých území Európy dovážali drahé kovy i drahokamy. V počiatkoch prevzali od Etruskov vzory ozdôb z bronzu, kosti či skamenelého dreva. V ďalších storočiach využívali predovšetkým zlato pre čelenky, náhrdelníky, náramky, prívesky i náušnice, okrem už vymenovaných prsteňov a spôn. Do klenotov zasadzovali leštené smaragdy z Egypta, jantár z Karpát, zafíry, diamanty a almandíny dovážali z Indie, napr. zo Srí Lanky. Obdobne ako v Grécku i v Ríme užívali šperky zásnubné i na ochranu proti zlu. Ženy pochopiteľne nosili viac šperkov ako muži. Muži mali pre jazdu na koni ako dekoráciu reprezentačné časti výstroje a výzbroje. Často nosievali niekoľko prsteňov naraz, napríklad na každom prste jeden či iba na jednom prste viac prsteňov. Muži i ženy nosili prstene s brúseným, lešteným a vyrytým drahokamom, ktoré používali ako pečiatku do pečaťného vosku.
Rímsky ľud bol drsný a zaujatý dôležitejšími vecami ako bola móda, a preto ju muži prenechali ženám. No ženy skôr dávali dôraz na ich účesy a vyžívali sa v líčidlách a šperkoch ako v šatách. Obľubovali nápadné náhrdelníky, retiazky na členkoch, ťažké náramky a drahokamy a nezáležalo im či sú pravé alebo falošné.