Slovenský ľudový účes predstavoval v minulosti nielen spôsob úpravy vlasov, ale aj dôležitý znak spoločenského statusu, veku a regionálnej príslušnosti. Úprava vlasov bola hlboko zakorenená v tradíciách a životnom štýle našich predkov, pričom sa výrazne líšila podľa pohlavia a vekového obdobia.
Úprava vlasov žien a dievčat
Základom účesu dospelých žien boli dozadu sčesané vlasy, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti. Na temene sa oba pramene skrúcali alebo zapletali, potom sa ďalej tvarovali. Vývojovo staršie boli účesy, ktoré sa tvarovali pomocou podložiek. Podložky boli mäkké, zhotovené z ľanu, konope, ovčej vlny, alebo pevné, zhotovené z dreva či kovu, rôznych tvarov a obvykle obalené textilom. Skrútené alebo zapletené vlasy sa ovinuli okolo podložky, na zátylku sa upevnili tkanicami. Výsledkom bol dvojrohý, zriedkavejšie jednorohý alebo oblý tvar účesu.
Dlhé vlasy, ktoré si tieto účesy vyžadovali, si dievčatá a ženy nechávali dorastať od detského veku. Pri úprave zložitých účesov si pomáhali ženy z rodiny alebo tie, ktoré túto službu robili pre celú dedinu. Od polovice 19. storočia sa účesy začali zjednodušovať. Vývojovo novší typ účesu - kont bol bez podložky. Rozšíril sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia pod vplyvom mestského prostredia po celom území, najmä na východnom Slovensku.
Pletky s copy - francouzský cop
Účesy detí v minulosti
Účes chlapcov a dievčat bol odlišný. V minulosti začali chlapcom strihať vlasy, až keď zavŕšili rok, niekde až tri roky. Súviselo to s poverou, že dieťa, ktorému ostrihajú vlasy skôr, bude hlúpe alebo choré. Chlapcom strihali vlasy doma, poväčšine naokrúhlo alebo dohola. Dievčatám sa vlasy nestrihali, ich účes sa prispôsoboval postupnému dorastaniu vlasov a bol prechodom k účesu dievok.
Školopovinné dievčatá mali 3 až 5 pramenné vrkoče zaviazané tkanicou alebo stuhou a spustené na chrbát. Po vychodení školy si dievčatá upravovali vlasy už ako dospelé dievky. V 19. storočí bol na celom území Slovenska najrozšírenejším dievockým účesom jeden vrkoč spletený z troch prameňov vlasov a spustený dolu chrbtom.
| Vekové obdobie | Typ účesu |
|---|---|
| Deti | Krátke vlasy (chlapci), vrkôčiky (dievčatá) |
| Slobodné dievky | Jeden alebo dva vrkoče, zapletané prvky, parta |
| Vydaté ženy | Účesy s podložkami, neskôr kont, zakrývanie čepcom |
Mužské účesy ako symbol sily a dôstojnosti
Mužský účes bol u nás v minulosti často spojený s dlhými vlasmi. Príkladom sú „kečky“, teda vrkoče, ktoré boli v minulosti veľmi obľúbené. Takto upravené vlasy nezavadzali gazdovi pri práci a vietor ich nefúkal do tváre. U starších mužov boli bežné aj polodlhé vlasy, ktoré boli jednoducho „zaistené“ baranicou.
Dlhé vlasy spolu s klobúkom sa stali odznakom dôstojnosti a zvrchovanosti. Na starých vyobrazeniach vidíme aj dva vrkoče, ktoré má muž zapletené od spánkov, pričom vzadu má vlasy rozpustené. Tento účes bol už u starých Slovanov veľmi obľúbený a predstavuje prechodný stav medzi prostovlasým účesom a úplnými „kečkami“.
Dnešná inšpirácia folklórom
Aj dnes sa mnohé ženy inšpirujú tradičnými prvkami pri tvorbe účesov na slávnostné príležitosti. Existuje mnoho stylingových variácií, ktoré pripomínajú tradičné ženské účesy známe z minulosti. Pevne zapletený vrkoč s cestičkou v strede je absolútna klasika vo svete folklóru. Či už zvolíte sofistikovaný zapletaný štýl alebo romantické vrkoče poprepletané pestrými stužkami, folklórny štýl dodáva ženám osobitý pôvab a romantiku.