Tragédia Romeo a Júlia od Williama Shakespeara patrí k jedným z najhranejších hier na svete. „Však večne bude srdce jímat znova, žal Juliin a bolest Romeova,“ tak končia tieto nesmrteľné verše, ktoré sú odrazom k tomu, prečo sa týmto témam venovať. Hoci je Shakespearovo spracovanie bezpochyby to najznámejšie, tento námet sa u iných autorov objavoval už oveľa skôr.
Pôvod námetu a literárne súvislosti
Príbeh o nešťastnej láske na pozadí dvoch znepriatelených rodov sa konštituoval už dávno predtým, než sa ním začal zaoberať Shakespeare. Rozprávanie o nenaplnenej či tragickej láske sa objavuje v antických mýtoch, ako sú Leandros a Héro či Pyramus a Thisbé. Neskôr, v renesancii, spracovali tému talianski autori ako Masuccio Salernitano, Luigi da Porto, ktorý už použil mená Romeo a Júlia, či Matteo Bandello. Práve Bandellovou prácou sa veľmi záhy inšpirovali ďalší a jej podoba bola prenesená do ďalších jazykov, vrátane anglického vydania básne Arthura Brooka z roku 1562.
William Shakespeare nepochybne poznal rôzne predchádzajúce verzie a v nich našiel svoju inšpiráciu. Populárny námet mu nebol prekážkou, ale len pobídkou, aby ho urobil ešte populárnejším. Jakub Arbes dokonca nadnesene tvrdí, že tam, kde stojí „napísal Shakespeare“, malo by sa správne písať „opísal alebo transfiguroval Shakespeare“. Shakespeare si vždy zvolil tému, ktorá ho zaujala, a spracoval ju svojím originálnym spôsobom.
Sergej Prokofiev / Rudolf Nurejev: Rómeo a Júlia - Tanec rytierov
Balet Sergeja Prokofjeva a jeho cesta do Čiech
Jedným z najvýznamnejších umeleckých spracovaní tejto látky je balet Sergeja Prokofjeva. Libreto baletu priamo vychádza zo Shakespearovej tragédie. Svetová premiéra tohto diela prebehla 30. decembra 1938 vtedajšom Československu na javisku Divadla Na hradbách v Brne v choreografii Iva Váni Psotu.
Táto práca sa venuje nielen okolnostiam tohto brnianskeho uvedenia, ale aj celkovému komplikovanému priebehu vzniku baletu zasadenému do Prokofjevovho života a jeho tvorby. Hlavným cieľom je vytvoriť prehľad všetkých českých uvedení tohto baletu od roku 1938 až po súčasnosť.
Prehľad vývoja českého baletného spracovania
Pre potreby prehľadnejšieho výkladu rozdeľujeme celé obdobie do šiestich etáp:
- 1945-1952: Éra velikánov (Saša Machov, Ivo Váňa Psota, Emerich Gabzdyl).
- 1952-1970: Rozvoj baletu (Jiří Němeček, Jiří Nermuť, Josef Škoda, Věra Untermüllerová, Milan Hojdys).
- 1970-1989: Balet v období normalizácie (Miroslav Kůra, Albert Janíček, Libuše Králová).
- 1989-2002: Porevolučné obdobie (Jiří Blažek, Petr Šimek, Robert Balogh, Zdeněk Prokeš, Libor Vaculík, Daniel Wiesner).
- Po roku 2015: Súčasné smerovanie českého baletu (Alena Pešková, Mario Radačovský).
Táto práca nie je len prehľadom všetkých českých spracovaní Romea a Júlie, ale práve na pozadí chronologického sledu premiér sleduje dôležité medzníky v histórii českého tanečného umenia. Skúmanie sa zameriava na inscenačné postupy, zmeny v hudobnom scenári, librete, registre postáv, tanečnú techniku (s osobitným zreteľom na použitie špičiek), kostýmy a scénografické riešenie.