Pivný štýl ALE sa varí podľa pôvodnej technológie pivovarníkov, teda pomocou vrchného kvasenia. Kvasinky v prípade vrchného kvasenia kvasia pri vyššej teplote, ideálne pri 18 až 25 °C. Skupina pív označované pod pojmom ALE má niekoľko spoločných znakov. Medzi tieto znaky patrí spomínané vrchné kvasenie, použitie aromatických chmeľov a veľmi výrazná vôňa piva. Piva typu ALE sú tiež omnoho menej nasýtená oxidom uhličitým a vo väčšine prípadov sa podávajú pri vyššej teplote ako klasický ležiak.
Len málo druhov piva je tak populárnych, no na druhej strane o nich ľudia veľa nevedia, ako Blonde Ale. A pritom je tak jednoduché a chutné. Ide o jedno z najčastejšie varených pív na svete, ktoré môžeme označiť aj za priamočiaré či konzervatívne. Ak sa ešte len chystáte nahliadnuť do sveta piva a teda začať s týmto nápojom, ste na správnom mieste. Počuli ste už o sessions pivách? V skratke by sme ich opísali ako tie, ktoré si zoberiete niekde na kempovanie vo väčšom množstve resp. si ich môžete vychutnávať po dlhšiu dobu. Blonde Ale sú ich typickým zástupcom.
Spoznať ich môžete podľa nižšieho obsahu alkoholu 4 až 6 percent, teda skôr bližšie k nižšej hranici. Mohli ste o nich počuť ako o letných pivách z dôvodu schopnosti osviežiť. Blond Ale býva často považované za dokonalý prienik medzi svetlým ležiakom a Kolsch. Iní ho považujú za kríženca medzi tradičným ležiakom a remeselným pivom. V Amerike boli tieto pivá pôvodne vytvorené pre konzumentov, ktorí sa mali kvôli vývoju na pivnom trhu preorientovať zo spomenutých bežných ležiakov na remeselné štýly.
Ich presný pôvod ale nie je známy, keďže sa na ich počiatkoch varili veľmi podobným štýlom ako klasické svetlé pivá. Moderné Blonde Ale pochádza z 80. rokov minulého storočia a teraz sa varí po celom svete. Najväčšej popularite sa teší vo Francúzsku, Belgicku či v Južnej a Severnej Amerike. Pri týchto destináciách môžeme tvrdiť, že využívajú aj trochu odlišné receptúry a každý z miestnych zástupcov tohto štýlu ponúka niečo svojské, špecifické. Je dôležité ale poznamenať, že nie každé svetlé či zlatisté pivo sa považuje za Blonde.
Toto pivo je definované hlavne svojou farbou a sviežosťou. Keďže sú tak podobné svetlým ležiakom, svetlým pivám či tým v štýle Kolsch, hranice medzi nimi sa často určujú len veľmi ťažko. Ak nejaký kúsok môže zdanlivo zodpovedať popisu Blonde Ale, môže sa bez nejakých výčitiek zaradiť aj do inej kategórii. Typické Blonde Ale zodpovedá pri svojom mene aj farbe. Určite však môžeme napísať, že sa veľmi ľahko a dobre pije. Aj keď pri niektorých navarených kúskoch môžeme spozorovať vlastnosti ako mierna horkosť či sladovosť, nikdy nepocítite nejakú „tvrdosť“ resp. zložitosť pri samotných dúškoch. Disponujú stredným telom a jemnou sladovou sladkosťou.
Moderní pivári do nich radi pridávajú aj viac chmeľu či jemné ovocné chute. Termín Blonde Ale zahŕňa širokú škálu pivných vlastností. Nikdy úplne neviete, čo na vás pivovarník pripravil, kým si nedáte svoj prvý dúšok. Také chuťové možnosti vám ponúka. Typické pivo tohto štýlu by ale malo mať jemnú horkosť, jemnú chmeľovú a ovocnú chuť, sladovú horkosť či náznaky byliniek alebo korenia. Chmeľ, bylinky, korenie a ovocie sú typické skôr pre novšie pivá resp. minipivovary. Toto pivo vám umožní preskúmať svoje hranice a byť kreatívny. Stále však existujú určité limity, ktoré sa musia dodržiavať, aby bol váš nápoj kvalifikovaný ako Blonde Ale.
Charakteristika Blonde Ale
Ako už napovedá samotný názov, pivá majú zlatožltú farbu. Niekedy sa priklonia na svetlejšiu farbu napríklad slamy, no môžu dostať aj tmavší jantárový vzhľad. Aby však Blond Ale disponovalo nejakou tmavou či dokonca hnedastou farbou, tak to musí ísť o zriedkavý prípad. Stredná snehobiela pena by mala zakrývať vrch a mala by mať aj dobré retenčné vlastnosti. Jedným z dôvodov, prečo sú tieto pivá tak populárne, je ich čírosť. Aj mierny zákal je veľmi atraktívny podľa momentálnych moderných trendov.
Jedným z najdôležitejších rozlišovacích faktorov pri Blonde Ale je ich obsah alkoholu. Ako sme už spomenuli, ide o veľmi ľahko piteľné pivá, ktoré si môžete dopriať aj v čosi väčšom množstve. Typický obsah alkoholu sa pohybuje medzi 3,5% až 5,5%. Ide o dokonalý doplnok pre ochutenie večere. Najlepší spôsob, ako si vychutnať klasické alebo moderné Blond Ale pivo, je podávať ho pri teplote 4 až 10 stupňov Celzia. Ak bude prechladené, môže stratiť svoju plnosť chute a ak bude príliš teplé, môže mať tendenciu prílišnej pšeničnosti.
Z pohľadu vizualizácie a prezentácie by ste sa mali rozhodnúť ho podávať v klasickom pollitri alebo tulipánovom pohári. Tento typ piva je populárny vo viacerých kútoch sveta, no určite vládne popularite v USA. Leffe Blonde je belgický blond ale s bohatou históriou, varený podľa tradičného receptu mníchov z opátstva Leffe. Jeho zlatistá farba láka už na prvý pohľad a jemne korenistá, ovocná aróma s náznakom pomaranča a kvetinových tónov vytvára harmonický úvod. Chuť odhaľuje vyváženú kombináciu sladového základu, jemnej horkosti a nádychu vanilky a klinčekov, ktoré jej dodávajú osobitý charakter. Na jazyku pôsobí delikátne, no zároveň plne. Suchý, dlhý záver zanecháva príjemnú dochuť, ktorá podnecuje k ďalšiemu dúšku.
Ale [vysl. Ejl] je označenie značne rôznorodej skupiny typov vrchne kvaseného piva. Termín pochádza z angličtiny a pôvodne označoval pivo vyrábané bez použitia chmeľu (v protiklade k chmelenému pivu označovanému ako beer). Neskôr sa význam slova posunul a dnes označuje v užšom slova zmysle skupinu tradičných anglických, amerických a belgických pív, v širšom zmysle sa potom niekedy používa pre označenie všetkých vrchne kvasených pív (v protiklade k termínu ležiak označujúcemu pivá kvasené spodne). Podľa tejto širšej definície by teda termín "ale" zahŕňal aj ďalšie tradičné pivné štýly.
Pivá typu ale sa vyrábajú s použitím kvasiniek vrchného kvasenia, ktoré na rozdiel od kvasiniek spodného kvasenia fermentujú pivo pri vyšších teplotách, rýchlejšie a produkujú významnejšie množstvo vedľajších kvasných produktov, ako sú estery či fenoly. Niektoré pivá typu ale (najmä americké a časť anglických) sú veľmi silne chmelené, a to často s dôrazom nielen na horkosť, ale aj na výraznú arómu niektorých odrôd chmeľu, predovšetkým pôvodom z USA, Anglicka, Austrálie a Nového Zélandu. Toto je dosiahnuté pridaním veľkých dávok chmeľu v neskorších fázach výroby piva, kedy sa do roztoku uvoľní menšie množstvo chmeľových horkých kyselín (ktoré potrebujú dlhší var, aby sa stali rozpustnými vo vode) a zostane zachované vyššie množstvo aromatických látok (ktoré sú prchavé a naopak dlhším varom vyprchávajú). Tieto postupy môžu zahŕňať pridanie chmeľu na konci chmeľovaru (angl. Late addition) aj po jeho skončení (flame out), pri chladení (hop stand) a čírení piva (whirlpool hopping), pri jeho stáčaní do fermentačnej nádoby (v zariadení zvanom hopback) a v priebehu fermentácie a zrenia piva (dry hopping, studené chmelenie). Silné chmelenie s dôrazom na chmeľovú arómu je typické najmä pre americký variant štýlu India Pale Ale (IPA).
Svetlo-jantárové pivo - vrchne kvasené. Nasýtenie je nízke-stredné. Poznať peknú chmeľovú arómu s jemnou linkou lesného ovocia a keksíkov. Cítiť taktiež lesné ovocie, mierne zemité tóny. Prírodne okyslené. Nasýtenie je vyššie. Ríbezlí a višní.
Ale - svetlé pivo - vrchne kvasené. Nasýtenie je nižšie. Poznať peknú chmeľovú arómu s linkou bieleho vína, egrešov a byliniek. Celý večer.
Pale Ale - svetlé pivo - vrchne kvasené. Nasýtenie je stredné. Tropické ovocie (hlavne mango). Jemne horké na štýl, vysoká piteľnosť.
Pale Ale - SESSION = SLABŠIA VERZIA. Kvasené. Silnejšia ovocná horkosť vo vôni a chuti po grepe a pomele. A intenzívne. Vrchne kvasené. Výrazne zahmlené, džúsového charakteru. V našom pivovare v Bratislave pred presunom do Hviezdoslavova! Cítiť tropické ovocie - mango, ananás, pomelo, v chuti taktiež. Pocitovo vyššia, ale ovocná.
American Pale Ale (APA) - americká verzia klasického anglického „ejl“. Americké odrody chmeľu mu dávajú typickú kvetinovú, ovocnú, citrusovú, živicovú či hrozienkovú arómu.
American Pale Ale - svetlo oranžové pivo - vrchne kvasené. Číra, pekná svetlá pena a nasýtenie je stredné, všeobecne ale ideálne. Vo vôni a v chuti cítiť limetku, grapefruit, černice, jemne tropické ovocie. Jemne horké na štýl, ale príjemné pitie.
American Pale Ale - vrchne kvasené pivo, jemne oranžovej farby. Je cítiť šťavnaté tropické ovocie, pomaranč, liči, ananás. Na konci dochuti pomelo. Príjemnej dochuti. Kvasené, silne chmelené výnimočné pivo ocenené na každej súťaži. 2024 v štýle IPA na Slovenskej pivnej korunke. Telo. Tropické ovocie, hrozno, egreše vo vôni a chuti.
Použitý slovenský slad aj chmeľ. Výborne osvieži aj uhasí smäd.
Hvezdáreň v Hviezdoslavove.
Pivá môžeme rozdeliť podľa rôznych parametrov - podľa typu kvasenia, farby, legislatívy daného štátu či podľa svetových regiónov. Spodne kvasené pivá, ktoré môžeme nazvať aj ležiaky, kvasia pri nízkych teplotách (7-12°C) čím je kvasenie pomalšie a menej búrlivé. Zároveň tieto „ležiacke“ kvasinky nedokážu na seba viazať molekuly oxidu uhličitého a tým pádom nie sú až tak vynášané do vrchných častí kvasnej nádoby. Práve preto názov „spodné kvasenie“.
Svetlý ležiak českého typu - najrozšírenejší typ piva na svete, varí sa od 19. storočia. Chuťovo môžu byť tieto ležiaky stredne až silne plné no aj relatívne prázdnejšie, vzhľadom na prekvasenie. V chuti sa prejavuje aj množstvo, druh a odroda použitého chmeľu.
Ležiak viedenského typu - asi nebude žiadnym prekvapením, že tento typ bol vyvinutý vo Viedni, a to v 19. storočí. Má polotmavú, červenohnedú až hnedú farbu.
Märzen - Märzen, alebo „marcové pivo“, sa v Bavorsku varí už od 16. storočia. Bavorské pivovarnícke úrady tam vtedy vyhlásili, že sa pivo môže variť iba od Michala (29. septembra) do Juraja (24. apríla), keďže v lete bolo vysoké riziko vzniku požiaru. Märzen sa vyznačuje stredným až plným telom, intenzívnou sladovou chuťou a suchšou dochuťou.
Tmavý ležiak - ďalší typ s pôvodom v Bavorsku v 16. storočí. Pri jeho varení sa používajú špeciálne slady - farebný, pražený, karamelový a bavorský.
Bock - pochádza z Nemecka a zaujímavosťou je, že pôvodne patril medzi vrchne kvasené pivá, no v priebehu rokov sa z neho vyvinulo spodne kvasené pivo. Je to silnejšia verzia ležiaka s vyšším obsahom alkoholu a jemnou horkosťou.
Doppelbock - je to silnejšia verzia bocku. Prvýkrát ju navarili paulanerskí mnísi, ktorí ju pili aj počas pôstu, pretože ich dokázal zasýtiť. Práve s doppelbockom sa teda pôvodne spájalo známe slovné spojenie „tekutý chlieb“.
Vrchne kvasené pivá poznáme skôr ako tzv. ales, alebo po slovensky „ejly“. Kvasinky, ktoré sa pri ich kvasení využívajú, majú na rozdiel od tých ležiackych schopnosť viazať oxid uhličitý. Táto schopnosť v spojení s vyššou teplotou kvasenia (15-23°C) vytvára búrlivejší proces kvasenia za vzniku väčšieho množstva estérov (vonných látok).
India Pale Ale (IPA) - Za vznik tohto štýlu sú zodpovední Angličania, ktorí s určitou verziou štýlu IPA prišli už v 18. Jeden z príbehov hovorí, že tento pivný štýl bol určený na export do Indie. Aby pivo zvládlo takú dlhú cestu a zachovalo si pritom svoju kvalitu, pivo počas fermentácie v sudoch poriadne nachmelili. Príbeh je však viac stradovaný akoby odrážal realitu a dnešná IPA sa tej pôvodnej anglickej nepodobá. Delí sa na rôzne kategórie ako American IPA, English IPA, Red IPA a podobne. Najrozšírenejšia je práve Americká IPA.
Belgický Ale - belgický typ „ejlu“ sa vyznačuje sladovejšou, viac či menej korenistou arómou a chuťou a nižšou horkosťou. Traduje sa, že názvy ako Dubbel či Tripel vznikli ako odpoveď na označovanie pivných sudov pre menej gramotných obyvateľov. Pivovary označovali sudy podľa názvu - keď bol v sude Dubbel, sud označili XX.
Weizen/Weissbier - vďaka veľmi špecifickej chuti po banánoch a klinčekoch si toto pivo našlo po svete množstvo fanúšikov. Ďalšími pšeničnými štýlmi sú Witbier či Dunkles Weissbier. Veľa ľudí si dnes mýli belgické pšeničné pivo Witbier od toho nemeckého - Weissbier. Rozdiel je v tom, že Belgičania do Witbieru pridávajú ešte aj koriander či pomarančovú kôru. Naopak Nemci sú známi svojim tradicionalistickým prístupom podčiarknutým ich známym zákonom Reinheitsgebot, ktorý hovorí o tzv. čistote piva.
Porter/Stout - Porter je vnímaný ako ťažké a hutné pivo tmavej až čiernej farby. Spoznáte ho tiež vďaka výraznej vôni a chuti po pražených sladoch, ktorá často pripomína kávu, orechy či tmavé sušené ovocie. Ako stout sa pôvodne označovalo silnejšie pivo typu porter, no ako to už býva, porter aj stout majú dnes mnoho variácií.
Opäť raz samotný názov jasne prezrádza, ako daná skupina pív vzniká. Na rozdiel od vyššie spomenutých kvasia tieto pivá „nekontrolovane“, vďaka divokým kvasniciam a baktériám, ktoré samovoľne „sadnú“ na práve uvarenú a schladenú mladinu. Pri zakvasovaní týchto pív sa nepoužívajú žiadne iné kvasnice ako tie, ktoré sa nachádzajú v prostredí pivovaru resp. v priľahlom okolí pivovaru. Spontánne kvasené pivá sú známe tým, že dozrievajú veľmi dlho, aj 3-4 roky.
Lambic - vyznačuje sa svetlou žltou farbou a kyslou arómou pripomínajúcou až seno, stodolu či konské sedlo. Ovocný lambic - ide o ochutený lambic. Najčastejšie sa ochucuje višňami, malinami či marhuľami, ktoré sa často pridávajú už počas primárneho kvasenia.
Gueuze - je to ďalší z typov lambiku. Geuze je známe hlavne tým, že po varení a rôzne dlhom ležaní sa jednotlivé várky tzv. „blendujú“, teda miešajú z mladých a starých lambikov. Gueuze je častokrát plnený do fliaš podobných tým na šampanské, kde prebieha druhá fermentácia.
Faro - vyrába sa zo zmesi lambiku a omnoho ľahšieho, čerstvo uvareného piva, do ktorého sa pridáva cukor (niekedy karamel či melasa).
Zrejme sa nik nebude priečiť ak po vyššie spísanom prehľade skonštatujeme, že svet piva je skutočne veľmi pestrý a plný rôznych štýlov a druhov. Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia.
V súčasnosti je na trhu mnoho pivných štýlov, ktoré ohúria nie jedného milovníka piva. V minulosti sa vo väčších či menších pivovaroch varili tzv. ležiaky. Dnes však máme šťastie môžeme si vybrať z viacerých typov piva medzi ktoré patrí napríklad pivo ALE, IPA, Stout, Porter atď.
Typov piva tohto pivného štýlu je veľké množstvo. Ich chuť, vôňa, farba či plnosť sa môžu líšiť od daného pivovaru. Pale ALE - je akýsi základ pre piva tohto pivného štýlu.
IPA - je jedným z najzaujímavejších zástupcov tejto kategórie. Pôvod tohto piva je spojený s anglickým kolonizovaním Indie.
Irish Red ALE - je pivo do ktorého sa pridáva pražený jačmeň a dodáva mu jemne červenú farbu.
Scottish ALE - sa vyznačuje plnou sladovou chuťou a veľmi nízkou horkosťou.
Pri cestovaní a spoznávaní nových miest a kultúr neochutnávame iba jedlá rôznych chutí, ale aj pivo. Rôzne krajiny, rôzne pivá a každé chutí inak. A tu prichádza otázka, ktoré si vybrať? V prvej časti som písal o tom, čo potrebuješ vedieť aby si sa vedel orientovať v pivách a typy pív spodného kvasenia. V tejt druhej časti už prejdeme od tých čo poznáme, k niečomu novému.
Vrchné kvasenie
- American pale ale (APA)
- India pale ale (IPA)
- English pale ale ( EPA)
- Bitter
Pri tomto kvasení sa taktiež používajú kvasinky, ale ktoré sú v závere fermentácie vynášané na hladinu oxidom uhličitým. Najčastejšie sa stretneš s pivami označovanými ako ALE.
- Farba tohto piva je v rozmedzí zlatej až svetlo medenej.
- Toto pivo je charakteristické tým, že pri jeho výrobe sa používa veľké množstvo chmeľu a preto je jeho vôňa silná, chmeľová, svieža pripomínajúca vôňu kvetov či citrusových plodov. Toto sa prejavuje aj na jeho chuti. Farba je zlatá až medená, niekedy pripomínajúca rubín. Typický pre toto pivo je po dopití suchý a horký pocit v ústach. Pikoška: India pale ale vznikla z American pale ale v období keď Amerika kolonizovala svet. Na to aby mohli toto pivo previesť na lodiach z Ameriky do kolonizovanej Indie, bez toho aby sa pokazilo, pridali do piva APA veľké množstvo chmeľu, preto dnes toto pivo nesie názov IPA. ( Nebol som tam neviem povedať.
- EPA je ALE, ktorý sa varil v Anglicku, je veľmi podobný tomu americkému, no v tomto prípade sa používajú anglické chmele.
- Tento štýl vznikol keď sa pivovarské spoločnosti chceli odlíšiť od ostatných jemných pív. Pri jeho výrobe sa využíva viac svetlých sladov a chmeľu. Typická pre toto pivo je zlatá až medená farba, nízka karbonizácia ( menej bubliniek), chmeľová horkosť je stredná a väčšina týchto pív má ovocnú vôňu a chuť. Farba piva ESB je podobná ako pri pive Bitter avšak častejšie má tmavšie tóny.
- Toto pivo si nechaj ako prekvapenie. Ak ti zachutia pivá typu ALE, tak pri tomto pive zájdeš ešte ďalej. Ide o veľmi silné a aromaticky intenzívne pivá s plnou chuťou.
Pivá Dubbel, Tripel a Quadrupel sú kláštorné pivá s charakteristickou tmavou farbou. Tieto pivá sú výrazne sladové (sú sladšie) a majú vyšší obsah alkoholu. Majú typickú kvetinovú vôňu a chuť. Najčastejšie sa vyrábajú zmiešaním dvoch sladov z čoho jeden je obvykle pražený.
Jedná sa o pivá zlatej farby, ktoré majú vyššiu horkosť a príjemnú hrejivú chuť alkoholu.
Pivo vyrábané výhradne zo sladu jednej obilniny, najmä jačmeňa. Do tohto piva sa okrem chmeľu pridávajú aj rôzne prísady väčšinou bylinky. Pre tieto pivá je charakteristická kalná žltá farba a chuť pripomínajúca banány (mne to pripomína skôr lahôdkovú kukuricu v konzerve). Vôňa tohto piva je stredne sladká, s typickými pšeničnými tónmi.
Farba je veľmi svetlo žltá až slamová a pivo je kalné. V chuti je v pozadí cítiť jemné tóny koriandru. Pri výrobe tohto piva sa používa nesladovaná pšenica.
Pivo vyrábané predovšetkým v Bavorsku, typickým pre toto pivo je použitie pšeničného sladu v podiele minimálne 50%. Charakteristická je jeho vôňa po banánoch. V prípade ak je typicky zakalené kvasinkami, ide o Heffe- Weizen. V prípade ak je toto pivo číre, ide o Krystal-Weizen. Ak uvidíš nápis Weizenbock ide o silné a plné pivo s vôňou tmavého ovocia (napr.
Najsmradľavejšie ovocie durian.
Všetky pivá, ktoré spomínam vyššie sú prevažne svetlé pivá, ale máme samozrejme aj veľa kvalitných tmavých/čiernych pív. Vôňa tohto piva je sladová (nasladlá) s prvkami praženého sladu. Taktiež môžeš v tomto pive nájsť čokoládové tóny. Farba býva obvykle tmavo hnedá až čierna. Chuť je tak ako vôňa sladová (pivo je sladšie, nie je tam taká horkosť), sú tam tóny praženého sladu a taktiež je možné cítiť oriešky, karamel, kávu alebo sladké drievko.
Horkosť a plnosť tohto piva je nižšia ako stout. Baltický porter je väčšinou sladší. Okrem orieškov, karamelu a sladkého drievka je možné v tomto pive cítiť ovocné tóny sliviek alebo čerešní. Toto pivo veľmi pripomína portské víno. Ovocné tóny sa prejavujú taktiež v chuti, farba býva tmavo medená, aj tmavo hnedá občas s červeným nádychom.
Ako som už vyššie spomínal, tento pivný štýl pochádza z Anglicka a je tu veľmi obľúbený. Pivo staut je podobný porteru , no typické pre staut sú kávové tóny, doprevádzané väčšinou čokoládou. Staut býva obvykle tmavší ako porter, čo znamená, že farba je stredne hnedá až čierna. V chuti je cítiť pražený slad a typická je ľahká kyselosť. Koniec býva suchý a v chuti sú zreteľné chuti horkej čokolády. V prípade ak sa do piva pridáva 5-10% ovsa ide o OATMEAL STOUT. Obsah alkoholu je 4-6%.
Tak ako porter má svoj Baltic porter tak aj staut má svojho zástupcu s vyšším obsahom alkoholu. A tak ako v prvom prípade pôjde o zimnú krajinu. Toto pivo je veľmi bohaté na vôňu a chuť a pri pití sa prejaví hrejivosť alkoholu. Vo vôni aj chuti sa prejavuje ovocnosť najmä po slivkách či inom tmavom ovocí. Toto pivo je vemi plné a hutné. Toto pivo bolo pôvodne varené taktiež v Anglicku na export do pobaltských krajín a Ruska.
A tak mi na záver pri tomto pive napadlo, že ak pri akomkoľvek pive zbadáš napísané Imperial bude to znamenať, že je toto pivo silnejšie čo do alkoholu a chuti ako jeho klasická verzia. Ak sa ti zdá, že je toho veľa po pár pivách sa do toho dostaneš. Ale ak sa ti zdá, že je toho málo nenechaj sa pomýliť, v oboch článkoch uvádzam len základné rozdelenie, aby si sa vedel/a zorientovať.
Rovnako ako ochutnávame jedlá, exotické ovocie a nové chute, pijeme aj pivá vyrobené v tej krajine, regióne alebo meste. Pretože nám to o krajine povie skoro tak veľa ako ich jedlo. Tak ako je najlepšie jedlo od domácich, a najlepšie chorizo v Kolumbii bolo u dedka, najlepšie halušky budú tie od mamy nie tie z obchodu, na Slovensku piješ borovičku a v Poľsku Zubrówku, tak aj Craftbeers majú typickú chuť, vôňu a charakter krajiny. A ako sa hovorí je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť a to isté platí aj pri pivách. Je lepšie raz ochutnať ako stále o tom iba čítať. Preto odporúčam ochutnať každý z týchto štýlov a pripodobniť si k nemu chuť aj vôňu.
Tento typ piva je populárny vo viacerých kútoch sveta, no určite vládne popularite v USA. Toto zlaté pivo vyrobené v Chicagu je jedným z prvých pív pivovaru Revolution. Začalo ako domáce vyrobené v suteréne a nakoniec sa stalo držiteľom viacerých ocenení. Je k dispozícii po celý rok (aj keď je najvhodnejšie počas letných dní) a disponuje viacerými pozoruhodnými príchuťami ako pomarančové kvety, karamel či med. Čaká vás jemná zrnitosť či mierna horkosť na záver. Ide o príjemnú zmes sladkostí, sladov a chmeľu, po ktorých budete určite mať chuť na ďalšie. Množstvo alkoholu je 4,8% ABV.
Kalifornský Firestone Walker je dobré známy svojimi chmeľovými IPA či sudovými pivami. Jeho 805 je ale zaujímavou zmenou a odklonením sa od výrobnej politiky. Podľa expertov z pivovaru bol vytvorený aby zdôraznil uvoľnený štýl Kalifornie vo forme piva. A na to im postačili aj jednoduché prísady ako slad, chmeľ, kvasnice a voda. Nič iné nebolo treba. Ide o chrumkavé osviežujúce pivo so zvýraznenými tónmi medu, mandarinky a jablka či príjemnou rovnováhou medzi sladom a chmeľom, ktoré treba vychutnávať za studena. Množstvo alkoholu je 4,7% ABV.
Táto celoročná pochúťka od Nola Brewing má rovnako jednoduchú chuť ako je aj jej názov. Nepotrebujete honosné meno plné slovných hračiek, ak máte vyvážené pivo navarené z chmeľu Perle a Crystel či s karamelovým plzenským a ľahkým mníchovským sladom. Vlajkové pivo pivovaru Nora Blonde Ale je sladké, jemne sladové, s tónmi citrusovej kôry, medu alebo čerstvo upečeného chleba. Pivo sa varí v Louisiane. Množstvo alkoholu je 5% ABV.
Ak ste niekedy videli film Čeľuste, možno ste si všimli, že na začiatku leta v tomto kúsku všetci popíjali ležiak Narrafansett (konkrétne Quint). Existuje len málo značiek piva, ktoré sú viac ponorené do letnej letnej kultúry ako Narragansett. Okrem piva vyrábajú aj limonády. No úplným šampiónom leta je určite ich Blonde Ale pivo Fresh Catch. Je chmelené nasucho s chmeľom Citra, je osviežujúce a má v sebe letné chute tropického ovocia či citrusovej kôry. Pocítite aj príjemnú rovnováhu chmeľu a sladu. Pôvod má v Rhode Island a množstvo alkoholu 4,2% ABV.
Dallas je mesto známe aj svojimi dlhovlasými nádhernými blodínkami. A to je presne dôvod, prečo Depp Ellum vyrobil pivo a ozdobil ho na plechovke kreslenou blondínkou, aby im vzdali poctu. Toto 5,2 percentné Blond Ale sa varí z amerického chmeľu a viedenského pšeničného sladu. Výsledkom je príjemné, dobre vyvážené, letné pivo s tónmi, hrušiek, citrusov, sena, karamelu a čerstvo upečeného chleba.
Havaj je známy zase svojou pohodovou povahou. Preto by vás nemalo prekvapiť, že jeden miestny havajský pivovar vyrába jedno z najosviežujúcejších a najľahších pív na svete, a možno aj všetkých čias. Kona Big Wave je 4,4-percentné Blond Ale pivo varené svetlým, 2-radovým karamelovým sladom či chmeľmi Citra a Galaxy. Výsledkom je osviežujúce pivo s príchuťou čerstvo pokosenej trávy, citrusovej kôry a medu s hladký, jemne horkastým záverom.
Jediné ochutené Blonde Ale na tomto zozname. Wioming ´s Melvin Brewing začalo s týmto štýlom piva už skôr, no časom sa rozhodlo pridať med. Ide o ľahké, osviežujúce pivo s dobre vyváženou chuťou. Spojením s extra medovou sladkosťou sme dostali prekvapivo chutný kúsok, jemný a ľahký nápoj, ktorý sa perfektne hodí počas miestnych horúcich a vlhkých dní. Množstvo alkoholu je 5%.
Ska Brewing je známy svojimi dobre uvarenými pivami. V tomto prípade ide o klasické blond pivo - svieže a bez problémov hasiace smäd. Pridáva sa do neho med Durang včiel z Colorada. Výsledkom je sladké pivo s tónmi chlebových sladov, citrusovej kôry a medu a len s náznakom horkosti v samom závere. Množstvo alkoholu je 5%.
Nikto síce nevie, prečo ľudia z Bissel Brothers pomenovali toto pivo Baby Genius, ale je také dobré, že je to vlastne asi úplne jedno. Je varené z pšenice, ovsa, plzenských a viedenských sladov z Maine, ako aj chmeľu Citra, Ella a Topaz. Je plné karamelových sladov a citrusových či sladkých ovsených chutí. Potešia jeho ovocné tóny či šťavnatosť počas horúcich dní.
Severná Karolína určite nepatrí medzi pivami najznámejšie štáty USA. Zmeniť to chce Charlotte´s Sycamore svojimi často oceňovanými pivami. Jeho Blonde Ale s názvom Sycamore Southern Girl je letné pivo plné príchutí po melóne či mede.
Páčil sa vám tento článok.
V skratke 08.03. | Pivovary reagujú na rastúci dopyt po zdravšom životnom štýle a začínajú ponúkať pivá s nízkym obsahom cukru a alkoholu.
01.03. | Virológ Chris Buck uvaril prvé pivo na svete, ktoré má fungovať ako vakcína, proti nebezpečným polyomavírusom. Otestoval ho sám na sebe. A vyvolal debaty o bezpečnosti, etike a ochrane zdravia.
24.02. | Vedci z japonskej Univerzity Chuo upozorňujú, že pohár na pivo nie je len nosič nápoja, ale hrá dôležitú úlohu v samotnom pití. Podľa nich je aktívnym „partnerom“ v multisenzorickom zážitku z pitia.
18.02. | Koncept Automat Matuška získal v Prahe dvojičku. Podnik ponúka v novej pobočke na Jiřího z Poděbrad osem druhov piva vrátane prvého vlastného nealka.
12.02. | Holandská pivovarnícka skupina Heineken oznámil, že v nasledujúcich dvoch rokoch zruší 5- až 6-tisíc pracovných miest. Rozhodnutie zdôvodňuje „náročnými trhovými podmienkami“ a potrebou zrýchliť realizáciu úsporných opatrení.
09.02. | Pripomína miniatúrny citrón a nevie to, čo každá slušná kvasinka - skvasovať hlavný cukor v pive. Práve vďaka tomu dnes vyrába nealkoholické pivo, ktoré má skutočnú chuť.
08.02. | Nemecké pivovary v minulom roku predali približne 7,8 miliardy litrov alkoholického piva, čo bolo najmenej od roku 1993, uviedol v pondelok Spolkový štatistický úrad Destatis.
06.02. | Dánsky pivovar Carlsberg vlani zvýšil prevádzkový zisk o 23 % na 1,9 miliardy eur. Celkový objem predaja vzrástol o 18 % na 148 miliónov hektolitrov vďaka prevzatiu britského výrobcu nealko nápojov Britvic.
01.02. | Sládok Ivan Chramosil, ktorý oslávil osemdesiatiny, je legendou českého pivovarníctva. Býva označovaný za najdlhšie pôsobiaceho sládka v jednom pivovare. Až 44 rokov pracoval v pivovare U Fleků.
29.01. | Zahraničná spravodajská služba Ruskej federácie prostredníctvom štátneho podniku FKP Jasen dováža z Česka pre svojich zamestnancov české pivo, ktoré je v Rusku od začiatku vojny nedostupné.
25.01.| Pivovar Protivín v roku 2024 medziročne zdvojnásobil zisk. Zatiaľ čo v roku 2023 hospodáril so ziskom 1,05 milióna korún (asi 43-tisíc eur), o rok neskôr dosiahol zisk 2,34 milióna korún (zhruba 96-tisíc eur).
