Do francúzskej légie sa dostal, pretože po odchode zo slovenskej armády hľadal nové dobrodružstvo. V minulosti som bol v slovenskej armáde, kde sa v tom čase podpisovali kontrakty na tri roky. Tam som doslúžil, ale slovenská armáda nenapĺňala moje očakávania, tak som hľadal nové dobrodružstvo.
Na Slovensku je vstup do légie stále technicky ilegálny. Viem však, že v určitých práporoch slovenskej armády slúži zopár legionárov, tam to možno vnímajú ako plus.
Cudzinecké légie sú oficiálnou súčasťou francúzskej armády, aj keď ide o špecifické jednotky. Nemyslím si, že by im na úmrtí legionára záležalo menej. Aj keď zomrel legionár, tak oznam o smrti zavesili na oficiálnu stránku a vzájomne sme sa rešpektovali.
V Štrasburgu ti môžu spraviť základné fyzické testy ako člnkový beh či zhyby na hrazde, potom sa ide do Aubagne, kde ťa vypočujú, a až následne sa rozhoduje o tom, koľko zo žiadateľov prijmú do výcviku. V Štrasburgu spravíš testy, čakáš, ale aj tak ťa potom pošlú do Aubagne, kde sa rozhoduje, či ťa vezmú. Stačí prísť bez ohlásenia. Nemusíš ani vedieť po francúzsky, pretože väčšina nových legionárov jazyk neovláda, ak nepochádzajú z bývalých kolónií. V úvode sa nepýtajú, prečo chceš do légie vstúpiť, pretože neskôr musíš prejsť vypočúvaním takzvaným gestapom, čo je súčasťou náboru.
Na vypočúvaní mi pridelili Poliaka, ktorý mi rozumel a prekladal moje odpovede policajtovi do francúzštiny. Výsluch musel byť náročný. Najťažšia stránka je zrejme psychologická.
Fyzická časť výcviku je náročná, ale nemusíš sa plaziť pod ostnatými drôtmi, zatiaľ čo ti nad hlavou strieľajú ostrými nábojmi. Nezmysel, nikto nič podobné nerobí. Samozrejme, že občas to drsné je, vždy bude problém napríklad medzi „zašivákmi“ a poctivcami. Ale keď čítam, ako sa všetci sťažujú, vyvraciam oči. Keď prší, chcú slnko, keď je slnko, chcú dážď. Jasné, že im možno bolo smutno, keď boli v piatok večer mladí ľudia na diskotéke, a oni ako legionári cvičili v lese. Boli hladní, zhora sa dívali dolu na rozsvietené mesto, no najesť sa tam ísť nemohli. Lebo boli legionári. Ale aby sa na to sťažovali?
Cieľom je, aby si sa čo najrýchlejšie naučil po francúzsky. Mne trvalo dostať sa na konverzačnú úroveň približne štyri mesiace počas výcviku. Cieľom je, aby si sa čo najrýchlejšie naučil po francúzsky. Inou rečou sme mohli hovoriť, iba keď nás nepočuli oficieri. Neviem, ako dnes, ale predtým boli za inú reč tresty - zákaz vychádzok, čistenie záchodov, trhanie buriny.
V našom regimente bolo možno 1 300 ľudí, z toho tak 15 bolo Slovákov a 20 či 30 zase Čechov. Nebolo nás veľa. Ja som za tie roky stretol do 100 Čechoslovákov. Asi 90 percent z nich bolo veľmi schopných, zvyšok „deti“ alebo darebáci.
Cudzinecká légia má štruktúru ako každá armáda, čiže má rôzne profesie - pechota, ženisti, výsadkári. Nepridelili, mohol som si vybrať. Na konci prijímača sme mali fyzické aj písomné skúšky. Najlepší si mohli povedať, kde chcú ísť. Skončil som medzi najlepšími, vybral som si sám. Ja som sa pridal k parašutistom na Korzike. Vybral som si to sám, ale inak to počas výcviku funguje tak, že ak sa na ňom zúčastňuje napríklad 30 ľudí, tak prvých 5-6 najlepších si môže regimenty vyberať a ostatných niekam pridelia.
V začiatkoch je to skoro nemožné, lebo si ako nováčik časovo vyťažený a nemáš čas behať hore-dole za kamarátmi. Prvé dva mesiace výcviku nemáš žiadny prístup k telefónu či internetu. Zriadili mi na pošte niečo ako vkladnú knižku, z ktorej sme si raz za mesiac mohli ísť spoločne vybrať peniaze. Dnes sa zriaďujú bežné účty.
Pri prvej prestrelke sa každý bojí, postupne si zvykne. Hoci je fakt, že sa našli chlapci, ktorí na cvičisku vynikali, no v skutočnom boji pustili do gatí. Boli aj takí, ktorí odmietli nastúpiť do lietadla, keď nás posielali do niektorých oblastí v Afrike. Báli sa. Poviem príklad - v Afrike bola krajina, v ktorej chcel generál s naverbovanými rebelmi zvrhnúť vládu.
„Naša skupina sa dostala do situácie, keď na nás začali strieľať dvaja džihádisti. Vyprázdnili naším smerom dva zásobníky, utekali na motorke a potom sa to skrátka vyriešilo,“ opisuje svoje zážitky z afrického Mali bývalý príslušník francúzskej cudzineckej légie Pavol.
V Afrike sme však zažili aj iné zbrane - ruské kaťuše alebo tanky. Bola situácia ako v rozprávkach, v ktorých sa ľudia rozdelia na dva klany. Ako kobra a nindža a my sme boli v strede medzi nimi. Pomedzi znepriatelené klany sme chodili raz na jednu, raz na druhú stranu a našou úlohou bolo vytiahnuť z ohrozených miest Európanov.
Keď ide Cudzinecká légia na misiu, má francúzsku vlajočku a pôsobí na misii ako riadna francúzska armáda. Jediný rozdiel je, že ak umrie legionár, domáci to vo Francúzsku vnímajú inak, ako keď umrie Francúz. Légia obhajuje záujmy Francúzska a je to elitná armáda.
Nie. Ak myslíte, že takto sa Francúzi škrabú za uchom druhou rukou ponad hlavu, tak to nefunguje. Nepoužíva sa légia aj na to, že keď potrebuje Francúzsko zasiahnuť napríklad v bývalej kolónii, pošlú légiu, lebo podľa medzinárodných dohovorov by nemohla zasiahnuť riadna armáda?
Nie. Tie americké súkromné služby zvyčajne robia ochranu, napríklad v Iraku ich používali na ochranu osôb a objektov. Nepleťme „žoldákov“ s legionármi. Cudzinecká légia je riadna štátna organizácia, ktorá podlieha veleniu francúzskeho pozemného vojska. Čokoľvek robí, tak v mene Francúzska.
Robila Francúzsku meno. Kde francúzska armáda pohorela, tam légia nesklamala.
Légia má svoje oddiely a sekcie. Ja som sa pridal k parašutistom na Korzike. Vybral som si to sám, ale inak to počas výcviku funguje tak, že ak sa na ňom zúčastňuje napríklad 30 ľudí, tak prvých 5-6 najlepších si môže regimenty vyberať a ostatných niekam pridelia.
Pretože nikdy nesklamala. Nemala ako sklamať, lepšej armády podľa mňa na svete niet. Do džungle v Guyane prišli Američania a po troch dňoch ich zbierali preč. To isté v Džibuti. A legionári tam boli pol roka! Na slnku vyše 50 stupňov, človek dostal pri cvičení pod kopcom do rúk ťažký guľomet, do 15 minút bol hore a hlásil, že je na pozícii. Všetci padali dehydrovaní ako hrušky, ale medzi legionármi boli stále ľudia, ktorí behali hore-dole. Mali sme s Američanmi cvičenie, zoskočil som z auta, a keď som sa o desať minút hlásil z pozície, neverili, že tam naozaj som. Keď sme chceli vedieť, čo je na druhej strane kopca, neobchádzali sme ho autom, ale vybehli sme hore a pozreli sa. Pripravenosť vojakov v Cudzineckej légii je jednoducho úplne inde. Cudzinecká légia si vyberá najlepších z celého sveta.
Záleží na regimente, ale légia má aj pásové tanky. Leteckú techniku nemáme, tú zabezpečuje armáda. Výsadkári majú ťažký guľomet, ľahký guľomet, samopaly, protipancierovky. Zozačiatku boli protipancierovky veľké kravy, vojak z nich mohol vystreliť dvakrát za deň, viac hádam ani nevydržal. Prečo? Bola to veľká rúra, ktorú si položil na plece a pustil z nej raketu. Za ním nesmel byť nikto sto metrov, bola to taká šupa, že po vystrelení prvých päť sekúnd nevedel, či je chlapec, alebo dievča. Po vystrelení ho hneď zdrapili kolegovia a ťahali nabok. Zem sa zatriasla a niekoľko minút sadal dole prach. Hrozná rana. Dnes už sú lepšie protipancierovky.
Najmenej tridsať, ale záleží, koľko má munície. Stalo sa, že chalanovi sme pomáhali dvíhať batoh, lebo sám nevládal.
Keď som nastupoval ja, mená ešte nemenili. Prideľovali nám čísla.
Naspäť na Slovensko sa vrátil po piatich rokoch v službách jednej z najelitnejších bojových jednotiek sveta, zaradil sa naspäť do bežného života a dnes neľutuje, že z légie po vypršaní zmluvy odišiel. Moji najbližší kamaráti o tom vedeli. Dnes už má légia taký prepracovaný systém kontroly a previerok, že sa tam nedostane nik, kto má opletačky so zákonom. Dobre si overia, koho prijímajú.
Nie, nikdy som nemal ani maláriu, žiadne iné ťažkosti. Veľa ľudí pochytalo tropické choroby, ale mne sa vyhýbali.
Áno, je aj legionár, ktorý je tam 36 rokov.
Ak legionár odslúži pätnásť a viac rokov, automaticky má nárok na výsluhový dôchodok ako ostatní vojaci francúzskej armády.
Všade, kde aj bežná francúzska armáda. Ja som napríklad polovicu z odslúžených rokov strávil v rôznych štátoch Afriky, ale bol som aj v ďalších krajinách. Légia často chodí na misie aj preto, aby všetko zabezpečili, vytiahli ľudí, ktorých bolo treba dostať preč z konfl iktnej zóny, aby zistili situáciu, zariadili, aby mali kde pristávať lietadlá, a potom prídu buď posily z légie, alebo štandardná armáda.
Legionári väčšinu času cvičia, ale, samozrejme, že chodia aj do ostrých konfliktov. Pri prvej prestrelke sa každý bojí, postupne si zvykne. Hoci je fakt, že sa našli chlapci, ktorí na cvičisku vynikali, no v skutočnom boji pustili do gatí. Boli aj takí, ktorí odmietli nastúpiť do lietadla, keď nás posielali do niektorých oblastí v Afrike.
Lebo sme mali pôsobiť ako mierové sily. Ale keď sme vošli do pasce, skákali sme z nákladných áut šípkami dolu. Adrenalín stúpne tak, že dopad na betón nebolí. Navyše do oblasti sa légia dostala narýchlo - z hodiny na hodinu prišiel rozkaz ísť do Afriky, lebo francúzska rozviedka naznačovala, že sa chystá prevrat, a našou úlohou bolo z konfliktu vytiahnuť Francúzov, Američanov, rôznych diplomatov, učiteľov, šéfov zahraničných firiem. V takých prípadoch zbierame ľudí z úkrytov po krajine a presúvame na letisko.
Hlavne cvičia, ale väčšina prešla rôznymi stážami. Napríklad aj kuchárskou, aby vedeli variť. To bola stáž označená číslom 07, ako mal James Bond. Keď sme šli do terénu, vedeli sme všetko. Pokazilo sa auto, vždy bol niekto, kto bol na stáži, na ktorej ho naučili opravovať. Robili sme si všetko sami, zvárali, montovali. V teréne sme nikoho nemuseli volať, aby nám pomohol, lebo sa čosi pokazilo. Keď ste v Afrike zo štyroch mesiacov v kasárni iba dva dni, inak stále v teréne, musíte si vedieť pomôcť sám. Nikdy som nepovedal, že sa niečo nedá, čo mi rozkázali, to som urobil. Chýbala napríklad skrutka, tak som vzal dlhšiu, rozpílil na polovicu a mali sme dve skrutky.
Trochu sa robí sebaobrana, občas sa boxuje, ale umenie boja zblízka musí byť v človeku. Navyše legionár ho až tak nepotrebuje, má samopal. Nie je telesná stráž, ktorá niekde stojí a k nej príde na kontakt protivník.
Obrovské. Keď som nastúpil do regimentu, auto sme mali len na prevážanie materiálu. Všade pešo, na auto sme mohli zabudnúť. Boli sme bežci, každý deň najmenej 15 kilometrov. Keď sme boli vo Francúzsku v kasárni, museli sme si žiadať vychádzku, ak sme chceli ísť mimo. V minulosti sme v kasárni mali voľno iba v nedeľu, aby sme si vyprali a vyžehlili veci.
A ako! Mal som tri uniformy, večer som sa vyzliekol, vzal najmenej špinavú a vyžehlil, aby som mal ráno všetko pripravené. Museli sme si zašívať aj najmenšie dierky. Išiel som do služby a kontrolovali, či mám všetko dobre vyžehlené. Košeľu sme si žehlili aj s pravítkom, aby boli rovnako vzdialené puky.
Disciplínu, perfekcionizmus. Aj preto je Cudzinecká légia taká dobrá. Možno teraz trochu cítiť uvoľnenie disciplíny aj preto, že v légii sú čoraz inteligentnejší ľudia. Kedysi bola disciplína a jednoduchý samopal. Teraz je omnoho zložitejšia technika, urobili sa multifunkcie a na to sú stáže, čo som spomínal. Ja som prešiel množstvom stáží, všetky mechanické, vodičské, ale aj kuchárske, hoci do kuchyne som sa nikdy nedostal.
Trvá to. V légii je nonstop program, ktorý nám pripravovali iní. V civile? Vravel som si, že budem mať plno času pre seba, ale celý deň sa nedá len športovať. V légii som každý deň cítil, že ma niekto potrebuje, ale v civile som mal zozačiatku pocit, že nie som nikomu na nič. Najskôr som sa tešil a potom prišlo sklamanie. Každý deň som sa zobudil o piatej ráno. Našiel som si posilňovňu, ktorá sa otvárala o šiestej. Lenže o ôsmej som mal odcvičené aj vypitú kávu, a čo robiť ďalej? Ísť domov? Začal som sa aspoň túlať po lese, chodiť na huby. Bicykel, behanie, inak nič. Predtým by som neveril, že po návrate prídu depky. A prišli. Nemal som žiaden cieľ, zožieralo ma to. Začal som si hľadať nové ciele, keď som ich splnil, dal som si hneď ďalšie. Prišiel som na to, že nesmiem sedieť.
Stretol som Poliaka, ktorý spáchal vraždu a pôsobil ako úplne normálny chalan. Lenže v súčasnosti už má légia taký prepracovaný systém kontroly a previerok, že sa tam nedostane nik, kto má opletačky so zákonom. Dobre si overia, koho prijímajú.
Moji najbližší kamaráti o tom vedeli. S málokým. Kamarátstvo bolo v légii, ale v civile má každý svoj život.
Keď človek príde do náborového centra a vezmú mu doklady, zmenia automaticky aj meno. Vzali mi doklady, osobné veci, obliekli ma do teplákov, dali mi najesť a posadili ma pred televízor. Podpísal som papier, samozrejme, že som nevedel, čo sa v ňom píše. Raz do týždňa bol z náborového centra zber nováčikov, ktorých vlakom previezli na lekárske prehliadky. Lekári testujú a prezerajú komplet všetko, keď má niekto šrám na zápästí, ani sa nič nepýtajú a vyhodia ho, lebo je podozrenie, že v minulosti chcel spáchať samovraždu.
Výsluchy - prečo som prišiel do légie, čo som robil v civile, dostal som asi päťdesiat otázok. Sú to už roky, ale ak sa dobre pamätám, mne ich dali v poľštine a opakovali sa, len ich inak štylizovali, čiže ak by niekto pri prvej otázke zaklamal, pri ďalšej by ho dobehli.
Dosť. Každé popoludnie bol nástup, prišiel dôstojník, voľačo povedal, zakričal mená, postavil ich do radu - vrátili im civilné veci, pasy a dovidenia. Kto, naopak, dostal červenú stužku, bol pripravený ísť do štvormesačného prijímača, ktorého súčasťou bol pobyt na farme ďaleko od civilizácie. Hovorí sa jej čistiareň mozgov, no farma nebola oplotená. Kto chcel ujsť, mohol.
Behali sme, spievali, učili sa vojenské taktiky a francúzštinu. Nonstop sme robili všetko na povel, aj do sprchy sme šli na povel.
Pre niektorých poriadne náročné, ale ja som bol na tom fyzicky dobre, nemal som problémy.
Nepridelili, mohol som si vybrať. Na konci prijímača sme mali fyzické aj písomné skúšky. Najlepší si mohli povedať, kde chcú ísť. Skončil som medzi najlepšími, vybral som si sám. Išiel som na základňu, ale cvičiť sme chodili aj do Nemecka, Anglicka a vysielali nás na misie, takže na základni sme z roka strávili priemerne najviac dva mesiace, zvyšok sme boli mimo.
Jedine francúzština. Inou rečou sme mohli hovoriť, iba keď nás nepočuli oficieri. Neviem, ako dnes, ale predtým boli za inú reč tresty - zákaz vychádzok, čistenie záchodov, trhanie buriny.
Nižšie uvádzame tabuľku s údajmi o počte národností vo Francúzskej légii na základe priemernej štatistiky:
| Národnosť | Percento (%) |
|---|---|
| Francúzi | 10-15% |
| Európania (bez Francúzska) | 40-50% |
| Afričania | 20-30% |
| Ázijci a ostatní | 10-15% |
Nic, zasmiali sa, že nevydržím a o týždeň som doma. Domov som prišiel o rok a pol na prvú dovolenku.
