Ochlpenie a svet zmyslov: Od ľudského tela po dokonalosť vnímania

Hoci je ochlpenie prirodzenou súčasťou ľudského tela, v niektorých prípadoch môže byť nežiadúce, a to najmä z estetických alebo praktických dôvodov. Chĺpky môžu byť rušivé a spôsobovať diskomfort. Nežiaduce ochlpenie alebo nadmerné ochlpenie môže byť vecou vnímania alebo môže byť spôsobené základným zdravotným stavom. Nežiaduce vlasy sa týkajú rastu vlasov v oblastiach, kde by sa rast vlasov nemal prirodzene vyskytovať.

Typy ľudského ochlpenia

Každá tvár, či už mužská alebo ženská, je pokrytá chĺpkami. Hoci medzi jednotlivými plemenami i medzi jedincami v rámci jedného plemena existujú rozdiely.

• Vellusové chĺpky: Ide o tenké, jemné chĺpky, ktoré pokrývajú väčšinu tela. Pomáhajú nám regulovať telesnú teplotu a bežne sa vyskytujú na tvári, rukách a nohách. Kým ženské ochlpenie je natoľko bledé a jemné, že si ho za normálnych okolností vôbec nevšimneme a neprikladáme mu žiadnu špeciálnu pozornosť.
• Terminálne vlasy: Terminálne ochlpenie je hrubšie, dlhšie a viac pigmentované. Muži majú zvyčajne tmavšie a hrubšie ochlpenie v porovnaní so ženami. Nachádza sa na vlasatej časti hlavy, na hrudníku a nohách. Patrí sem aj obočie a mihalnice.

Rastový cyklus chĺpkov

Rast chĺpkov prebieha v aktívnej fáze - anagéne. V rovnakom čase je počet aktívnych vlasových korienkov - folikulov - na rôznych častiach tela rôzny. Kým jedny korienky pracujú, iné spia a nachádzajú sa pokojovej fáze - telogén. Navyše, v niektorých spiacich folikuloch môžu byť v telogéne chlpy ešte prítomné, kým z iných už v priebehu pokojovej fázy vypadli. Korienky (folikuly) v pokojovej fáze (telogéne) sa skôr či neskôr prebudia, korienky stmavnú a začnú z nich opäť rásť chlpy.

Nežiaduce ochlpenie a hormonálne vplyvy

Problémy s nežiaducim a často aj nadmerným ochlpením je možné riešiť viacerými metódami. Nežiaduce alebo nadmerné ochlpenie na tvári, v podpazuší, ochlpenie na tele alebo ochlpenie v oblasti bikín môže spôsobiť frustráciu z hľadiska vzhľadu aj starostlivosti. Určité genetické stavy, ako je hirzutizmus, môžu spôsobiť nežiaduce ochlpenie a nežiaduce mužské rozloženie vlasov u žien. Nežiaduce ochlpenie na tvári sa týka predovšetkým žien a je vo všeobecnosti spôsobené základnými zdravotnými problémami, ktoré priamo ovplyvňujú produkciu a reguláciu hormónov.

• Hirzutizmus: Hirzutizmus je stav, ktorý spôsobuje nadmerné ochlpenie u žien na tvári (nad hornou perou, na brade), hrudníku alebo chrbte. Hirzutizmus je u žien vyvolaný nadbytkom mužských hormónov, tzv. androgénov. Typicky zahŕňa rast hrubých, tmavých vlasov na tvári, hrudi a chrbte. Tento rast vlasov je spôsobený nadmerným množstvom androgénov (mužských hormónov, ktoré produkujú klasicky „mužské“ vlastnosti), presnejšie testosterónu. Zvyčajne začína okolo 8 až 13 rokov. Niekedy sa nezistí žiaden chorobný stav, ktorý by nadmerné ochlpenie u žien zapríčiňoval.
• Syndróm polycystických ovárií (PCOS): Je to porucha vaječníkov spôsobujúca nežiaduce ochlpenie, abnormálnu menštruáciu a endokrinné abnormality. Napríklad pri syndróme polycystických ovárií (PCOS) sú u žien prítomné nadmerné mužské hormóny vedúce k vysokým hladinám androgénov, ktoré spôsobujú rast ochlpenia mužského typu (napríklad na hornej pere, tvári, chrbte a hrudníku).
• Hypertrichóza: Hypertrichóza je všeobecná klasifikácia pre všetky poruchy spôsobujúce abnormality rastu vlasov. Väčšina porúch spadajúcich do tejto kategórie je zriedkavých a často závažných. Je označovaná aj ako vlkolačí či Adamsov syndróm.

Zmenená funkcia nadobličiek narúša pravidelnú syntézu a reguláciu hormónov. Nežiaduce ochlpenie môže byť tiež výsledkom vysokého kontrastu medzi farbou pokožky a vlasov, čo u žien spôsobuje nežiaduce ochlpenie. Príčina narušenia vlasov určí, ktorý zásah je najvhodnejší.

Metódy riešenia nadmerného ochlpenia

Problémy s nežiaducim a často aj nadmerným ochlpením je možné riešiť viacerými metódami, ako sú napríklad elektroepilácia, fotoepilácia či chemická epilácia. Vytrhávanie chĺpkov, či depilácia voskom alebo žiletkou, sú v tomto prípade len dočasným riešením, ktorým sa problém dokonca zhorší. Chĺpky majú tendenciu hrubnúť a manipulácia s nimi je čoraz problematickejšia. Pre správny účinok lasera je dôležité, aby nebolo zasahované do prirodzeného rastu chĺpkov pred absolvovaním laserovej epilácie. Pre správny účinok lasera je dôležitá prítomnosť cibuľky ochlpenia, v ktorej je koncentrované najväčšie množstvo pigmentu. Každý chĺpok má však individuálny rastový cyklus, vzhľadom k čomu nie je možné ich celoplošné odstránenie počas jedného ošetrenia. Preto sú medzi jednotlivými epiláciami nutné dostatočne dlhé pauzy, priamo závislé od dĺžky pokojovej fázy (telogénu) na danej časti tela.

• Lieky: Na nadmerné ochlpenie sa užívajú lieky, ktoré znižujú hormóny spôsobujúce jeho prehnaný rast. Môže však trvať aj 6 mesiacov alebo dlhšie, kým reálne uvidíte výsledky liečby. Pomáha regulovať hormóny a znižovať hladiny androgénov. Lieky ako spironolaktón blokujú účinky androgénov na vlasové folikuly.
• Elektrolýza: Je postup, pri ktorom sa do vlasového folikulu vloží veľmi tenká elektrická ihla, ktorá ho poškodí.
• Laserové odstránenie chĺpkov: Funguje tak, že svetlo z lasera je absorbované farbou (pigmentom) v chĺpkoch, ktoré ničí.

Zmyslové vnímanie a nervové zakončenia

Okrem svojej viditeľnej funkcie majú telesné štruktúry, vrátane ochlpenia a s ním spojených folikulov, zásadný význam v zmyslovom vnímaní prostredia. Každá bunka v ľudskom tele je „obtekaná“ tzv. intersticiálnou tekutinou (tkanivový mok) prinášajúcou uvedené živiny a udržujúcou uvedenú stabilitu vnútorného prostredia. Podráždenie týchto špecializovaných buniek vedie k vzniku nervových podnetov, ktoré sprostredkúvajú informácie do mozgu. Preskúmajme dokonalosť tohto systému na príklade psov, ktorých zmysly sú pre vnímanie sveta mimoriadne citlivé vďaka hustote a špecializácii nervových zakončení.

Zmysly psa: Dokonalosť nervových zakončení

Pes má tie isté zmysly ako človek, ale výrazne sa odlišujú svojou účinnosťou. Vytvárajú spolu multižánrový formát, ktorý nie je ani len tanec, ani len koncert, ale živá, pulzujúca skúsenosť. Rod psov, do ktorého patria líšky, šakaly a vlky, nie je biologicky presne vymedzený. Jeho vysoká prispôsobivosť a mnohostranné využitie boli hlavnými činiteľmi, ktoré mu zabezpečovali široké prežitie.

Čuch

Psy majú vynikajúci čuch. Iba úhory majú lepší čuch ako psy; motýlí čuch pokiaľ ide o citlivosť, je približne rovnaký, ale použiteľný na oveľa väčšiu vzdialenosť. Vo Francúzsku a v Taliansku sa psy používajú na vyhľadávanie hľuzoviek, ktoré rastú až 30 cm pod zemou; v Holandsku a v Dánsku psy zisťujú praskliny na plynovom potrubí. Psy registrujú pachy citlivejšie než najdokonalejšie prístroje, a preto pomáhajú pátrať po výbušninách, drogách i ľuďoch.

Pachy sa skladajú z molekúl chemických látok, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Keď sa tieto pachy dostanú v nose na špeciálnu čuchovú membránu, nervové podnety sprostredkúvajú do príslušnej časti mozgu „pachovú informáciu“. Dokonale vyvinuté čuchové centrum psa je oveľa väčšie ako čuchové centrum človeka. Čuchová plocha v nose dospelého človeka je približne 3 cm², kým v priemernom nose psa tvorí takmer 130 cm². Je usporiadaná vo vrstvách, ktoré pachy z vdychovaného vzduchu filtrujú. V súlade s touto štruktúrou sa preto psom vyvinuli dlhé ňucháče (s výnimkou niektorých nových "umelých" plemien). Pes na čuchovej membráne má tiež oveľa viac senzorických buniek než človek. Človek máva päť miliónov senzorických buniek. Pri ňuchaní pomáha psovi vlhký nos: rozpúšťa poletujúce molekuly, privádza ich do styku s čuchovou membránou a odstraňuje staré pachy. Stopárske psy využívajú skutočnosť, že tak ako odtlačky prstov, aj pach každého človeka je jedinečný. Pes spoznáva „pachový obraz“ danej osoby. Závery si robí podľa vyparovania rozličných čiastočiek pachu. Vlhkosť nosa je udržovaná výlučkami špeciálnych buniek, ktoré sa podráždia pri zachytení nového pachu.

Tabuľka: Porovnanie čuchových orgánov

V tejto tabuľke môžeme vidieť porovnanie čuchových schopností psa a človeka:

Zrak

V tme vidia psy lepšie ako človek čiastočne preto, lebo ich sietnica je z prevažnej časti pokrytá tyčinkami citlivými aj na malé množstvo svetla, a tiež preto, lebo svetlo odrážajúca vrstva (tapetum lucidum), nachádzajúca sa pod tyčinkovými bunkami, odráža „sústredené“ svetlo naspäť cez ne. Toto napomáha divým psom loviť aj za slabého svetla. Ďalšou výhodou pri lovení je aj čiastočná citlivosť ich zraku na pohyb v diaľke. Pes má širšie zrakové pole než človek, lebo oči má zasadené viac do boku. Zrakové pole siaha od 200° u ploskonosých plemien až po 270° u dlhonosých plemien - v porovnaní so 100° u človeka. Vo svojej základnej štruktúre je oko psa veľmi podobné ľudskému oku, ale je tu niekoľko rozdielností, ktoré spôsobujú, že pes má iný spôsob a rozsah videnia. Oko je rozdelené šošovkou na dve hlavné časti. Rovnomerne s rastom psa sa zväčšuje aj šošovka. Psie oko je zložené z troch vrstiev. Spredu prvá je beľmo, druhá živnatka a tretia sietnica. Beľmo má vpredu priesvitnú časť - rohovku. Uvea (prostredná vrstva očnej gule) má tri časti - cievnatku, dúhovku a riasnaté teliesko. Dúhovka (kruhový sval), ktorá je ovládaná nervovým systémom, reguluje množstvo svetla vstupujúceho do oka podobne ako clona na fotoaparáte. Riasnaté teliesko (tkaninový kruh za dúhovkou) je miestom, na ktoré sa pripína podporné tkanivo držiace a pohybujúce šošovkou. Sietnica je na svetlo citlivá vnútorná vrstva oka. Pozostáva z dvoch typov fotocitlivých buniek - tyčiniek a čapíkov. Tyčinky sú veľmi citlivé na svetlo a fungujú dobre pri nízkej úrovni svetla. Rozpoznávajú len čiernu a bielu farbu. Čapíky fungujú len pri dobrom svetle a rozlišujú aj ostatné farby. Očné viečka u psov majú niekoľko špeciálnych úloh. Pod vrchným viečkom je slzná žľaza, ktorá nepretržitým produkovaním sĺz zvlhčuje rohovku, čím ju chráni pred vyschnutím, a tým aj pred zapálením. Aby sa zabránilo stálemu stekaniu sĺz, má pes zvláštny odvodňovací slzný systém. Vrchné aj spodné viečko majú krátke kanáliky vo vnútornom kútiku oka. Tieto dva kanáliky sa spájajú do jedného (pre každé oko zvlášť) slzného kanálika, ktorý odvádza slzy do nosnej dutiny. Psy majú mihalnice na vrchnom aj spodnom viečku. Ak sú mihalnice nasmerované nesprávne, môžu poškodiť oko. Deformácie mihalníc, ako vchlípenie a vychlípenie sú viac-menej bežné. Psy majú na každom oku tretie viečko známe ako žmurkacia blana. Obyčajne býva ukryté pod spodným viečkom a viditeľný je len jeho sfarbený okraj v kútiku oka pri nose, hoci u niektorých plemien nápadne vyniká. Blana pracuje ako stieračka oka - je ochranným mechanizmom a odstraňuje cudzie predmety z oka. Ak je oko náhle vtiahnuté do svojho puzdra, alebo sa vekom alebo chorobou stane nefunkčným, blana sa zvýrazní. Náhle zvýraznenie blany je príznakom choroby alebo bolesti.

Sluch

Sluch psov je vynikajúci. Hoci niektoré plemená majú sluch lepší než iné, väčšina psov sa vyznačuje veľkými vonkajšími ušami. Sedemnásť svalov im umožňuje vzpriamovať sa alebo obracať ako zvukové receptory, keď sa chcú zamerať na zdroj zvuku. Zaregistrujú zvuky s 35000 kmitmi za sekundu (v porovnaní so schopnosťou človeka zaregistrovať zvuky s 20000 kmitmi za sekundu a mačky s 25000 kmitmi za sekundu), čo znamená, že začujú zvuk, ktorý je mimo dosahu ľudského ucha. Sú schopné napríklad vycítiť rozdiel medzi dvoma taktomermi, z ktorých jeden udáva sto a druhý deväťdesiatšesť úderov za minútu. Podobne ako mačky, aj psy sú veľmi citlivé na vibrácie. Pomerne v predstihu, ba niekedy celé dni pred tým, než si človek uvedomí nejaký pohyb, upozorňujú na záchvevy pôdy.

Ostatné zmysly a vnímanie

Chuť v porovnaní s človekom sa u psa vyvinula pomerne slabo. Napokon: čo povedať o mimozmyslovom vnímaní psov? Opakované testy v najprísnejších podmienkach dokazujú, že niektoré psy sa vyznačujú telepsychickými schopnosťami - tým, čo sa u človeka nazýva šiestym zmyslom.

Tak ako psy, aj ľudia sa spoliehajú na komplexné nervové zakončenia a senzorické bunky, ktoré sprostredkúvajú rôznorodé informácie do mozgu. Či už ide o pocity spojené s ochlpením, čuchové vnemy z nosa, zrakové podnety z očí alebo sluchové informácie z uší, všetky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho vnímania sveta. Telo si pamätá a reaguje vďaka týmto citlivým štruktúram.

tags: #ochlpenie #s #nervovym #zakoncenim