Životná púť Patrika Vrbovského, známeho ako Rytmus, je plná premen, výziev a neustáleho posúvania vlastných hraníc. Jeho príbeh začína v Piešťanoch, kde ho ešte ako decko poznal Róbert Knotek, keď Patrik Vrbovský jazdieval na bicykli do piešťanskej Kanady za babičkou Milkou Miezgovou. Aj Knotek je „kanadár“, čo spolu s ostatnými deckami naháňal chrústy po kanáli, šibával dievčatá, hojdával sa „na barine“.
Začiatky a objavovanie hip-hopu
Na hudobnej scéne sa Patrik Vrbovský pohybuje od roku 1992, čo je neuveriteľných 27 rokov. Od vzniku Slovenskej republiky až doteraz bol pri tom. Vedel by opísať každú dekádu, aké boli štýly, aké bolo frázovanie a vlastne celá evolúcia slovenského rapu až doteraz. Zažili neskutočné množstvo zmien.
Svoju kariéru začal takpovediac so vznikom republiky. Padol socializmus, zrazu prišli prvé satelity a videli sme, ako funguje hudobný biznis na Západe. Predtým sme takú šancu nemali, z času na čas niekto pozeral ORF, ale ani tam neukazovali rap podrobne. Po zmene režimu Patrik Vrbovský v roku 1992 nastúpil na strednú školu. V tom období si deti začnú hľadať vzory, priklonia sa buď k rebelantom, k Vinnetouovi alebo k športovcom.
Kamarát priniesol od sestry, ktorá emigrovala do Ameriky, kazetu Public Enemy, a to bol ten prvý moment, keď si aj Patrik Vrbovský našiel vzor. V deväťdesiatych rokoch sa rap v USA stával fenoménom. Samozrejme, že to začali napodobňovať, pretože ich slobodný prejav, oblečenie a celkový štýl bol úplne iný, ako dovtedy mali možnosť vidieť. V tom čase sa u nás stále nosili tesilky a všetci boli ostrihaní na helmu. A začínajúci raperi mali vyholené pásiky na hlave, náušnice, alebo legendárne široké gate. Pamätá si, ako sa chodievali s kamošom pozerať na tenisky Nike ako na nejaké ufo, pretože stáli ako dva slovenské platy.
Chceli ten rap napodobňovať, tak to foneticky skúšali po anglicky. Všetko išlo krok za krokom. Zo začiatku ani nemali šajnu, ako sa dostať do nahrávacej spoločnosti, v tom čase boli hodinové prenájmy drahé a mohli si to dovoliť takí interpreti, ako bol Paľo Habera alebo Peter Nagy. Prvé nahrávky robili doslova na kolene.
Vážny zlom prišiel v roku 2001, keď stretol Kontrafakt, keď bol už vyrapovaný a mal jasnú predstavu, ako tento segment funguje. Prišiel YouTube a bolo mu jasné, že toto je priestor, ktorý treba využiť. Prešiel vonkajším prerodom, na začiatku mal dredy a z chalana z ulice je dnes Rytmus, ktorý je vo svojej brandži pojem.
Vývoj a filozofia Patrika Vrbovského
Ako človek z ulice, bez rodinnej a finančnej podpory, sa stal hviezdou nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Keď začínal, tak mu predpovedali, že do roka skončí. Patrik Vrbovský však pochopil, že realitu si tvorí sám. Keď mu hovorili, že to nedokáže, tak ho to ešte viac posúvalo. Povedal si, že ráno vstane a pôjde do štúdia nahrať pesničku, pretože jediný, kto ho môže zastaviť, je on sám.
Pochopil v ranom veku, čo chce. Na škole stále počúval, ako to s ním nedopadne dobre. Vie, že ak takéto myšlienky podsúvate dieťaťu, ktoré to možno ešte presne nevie zanalyzovať, tak ľahko môže uveriť vo svoju neschopnosť. Dieťa skúma svet detskými očami, vníma, čo mu hovoria v škole alebo doma rodičia. Pamätá si, kedy precitol - bolo to na telesnej výchove, kde robili rôzne športy a on vo všetkých disciplínach vynikal, zrazu mu hovorili, že je najlepší z triedy. V tej chvíli pochopil mentalitu víťaza. To bol moment, keď si povedal, že plané reči ho nemôžu odradiť, veď on predsa zvíťazí. Toho sa drží pri všetkom, do čoho sa pustí.
Samozrejme, prešiel aj vnútorným vývinom, je to dané vekom i skúsenosťami. Sláva s ním až tak nezamávala, pretože sa to nestalo zo dňa na deň. Išlo to celé postupne, schodík po schodíku. Najprv ho poznali spolužiaci, potom celá trieda, potom celá škola, dve školy… Ľudia ho začali spoznávať a hovoriť: aha, to je ten raper Paťo. Išiel krok za krokom, až kým ho nespoznalo celé Slovensko a Česko. Myslí si, že po albume Kral 2009 sa to rozbehlo do závratných obrátok. Rap zrazu nebol schovaný žáner, ale stal sa regulárnou súčasťou popovej hudby.
KDO JE RAPOVEJ GOAT: SEPAR | FILOSOFIE RAPU
Názory na médiá sú u Patrika Vrbovského jasné. Majú to zrejme za úlohu, rady ho vykresľujú ako človeka, ktorému sa nedarí, ktorého spochybňujú, ukazujú v negatívnom svetle, pretože pozitívne skutky sa im nehodia do scenára. Nevyhovuje im prezentovať niekoho, kto na sebe pracuje, ukazuje, že vie svojou robotou zarobiť peniaze a byť úspešný. Patrik nevyhľadáva ich večierky a nie je platený zo štátnych peňazí.
Korene, identita a rómska problematika
Vo filmovom dokumente Sídliskový sen hovorí, že mal problém vyrovnať sa so svojou identitou a povedať: som Polocigán. Bolo to pre neho veľmi ťažké, keď sa to dozvedel. Bol to rok 1996, mal 18 rokov. Čierne na bielom potvrdené, že jeho otec je Róm, povedala mu to jeho prvá frajerka, s ktorou chodil, lebo jej to povedala mama, pretože sa to povrávalo po Piešťanoch. Matka sa presťahovala z Přerova do Piešťan, vzala si jeho otčima a začala ju dobiehať minulosť. Hneď nato chcel spoznať svojho biologického otca.
Určitej komunite povedal, že je Róm, ale na niektorých miestach sa stále hanbil to povedať. Priznáva, keď sa ho pýtali, prečo je tmavý, tak radšej hovoril, že je Kurd, lebo v tých časoch povedať, že otec je z cudziny, bolo v pohode. Keby povedal, že je Cigán, tak by čelil predsudkom. Dodnes sa na Cigánov pozerá cez prsty, pretože médiá píšu viac o neúspešných ako úspešných Cigánoch.
Nakoniec mu pomohol hip-hop. Kontrafakt začal byť známy a Patrik nemohol žiť v nejakom sebaklame. Keď vyšiel prvý album Kontrafaktu, tak si povedal, že je čas sa postaviť pravde, pretože rap je založený na autenticite. Podľa testu DNA zistil, že svoje korene má v Indii, v tej najnižšej kaste nedotknuteľných, kam sa v roku 2014 vybral. Dostal veľa odpovedí na nezodpovedané otázky. Rómovia sú po celom svete a mnohí ani len netušia, odkiaľ pochádzajú. Zrazu sa ocitol v rodnej zemi Rómov. Boli všade, bezprostrednosť, hudbu, temperament a žiť pre moment cítil všade. Vtedy si povedal, tak odtiaľto to celé vychádza.
Je to pravda, môžete zarobiť, koľko chcete, tí ľudia vždy budú pozerať na vás ako na niečo menej. V Európe i na Slovensku je to jednoducho tak, že nemusíte byť ani Cigán, aj tak vás ľudia kastujú. Ak je niekto „bača-sedlák“ a zarobí peniaze, aj tak pre ľudí ostáva „bačom-sedlákom“. Doktor svojej dcére nedovolí, aby si zobrala za muža murára, aj keď je biely. Ak si niekto zakladá na pôvode, postavení a je z toho zakomplexovaný, tak nikdy neprijme niekoho z inej sociálnej vrstvy. Ľudia, ktorí uznávajú zdravé hodnoty, neposudzujú človeka podľa pôvodu, ale podľa jeho činov a nebudú sa nad ním povyšovať.
O rómskej problematike sa veľa hovorí, ale nik ju nerieši. Patrik Vrbovský si nemyslí, že je ten správny, ktorý by sa mal k tomu vyjadrovať, pretože nie je politik. Celé to stojí na tom, že sa musia s niekým stotožniť, koho dokážu rešpektovať. Zároveň človek, ktorý bude pre nich vzorom, sa musí obrniť trpezlivosťou a hrošou kožou, aby ich zvládol ukočírovať. Vie si predstaviť, že by našiel riešenie, ale to by sa nedalo urobiť za rok ani za dva, to je robota na desať-dvadsať rokov. Je si istý, že ľudí, ktorí žijú v osadách, ani ich potomkov nečaká nič lepšie, lebo im nemá kto ukázať, že môžu žiť inak. Pôjdu v šľapajach svojich predkov, pretože si osvoja len to, čo zažili. Je mu ich ľúto, pretože nič iné nepoznajú, a tak sú v začarovanom kruhu. Verí, že keby sa tomu niekto vážne začal venovať, vzdelával ich, prevychovával a ukazoval spôsob, čo a ako môžu dosiahnuť, tak by sa situácia dala zmeniť. Nie je vôbec ľahké postaviť sa do osady a zmeniť im život zo dňa na deň. Napriek nepriazni sú dnes už Rómovia, ktorí to dokázali, vlastnými rukami si postavili domy, vzdelávajú sa a pracujú. No na druhej strane stále sú tí, ktorí žijú v osadách a prijali návyky od svojich rodičov, a takto to ide celé generácie.
Hudobná tvorba a vizuálne projekty
Záver roka 2016 bol v slovenskom rape veľmi plodný, avšak tým najočakávanejším počinom bol práve ten od Rytmusa. O albume Krstný otec sa hovorilo už od vydania krátkeho filmu Eternal, v ktorom zazneli aj prvé ukážky a Patrik Vrbovský vedel, že sa chystá niečo skutočne veľké. Výsledkom bol počin s početným množstvom skladieb a aj plejádou hostí, ktorí boli v konečnom dôsledku aj neodmysliteľnou súčasťou série krstov v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a Prahe.
Úspešný rok Rytmus zavŕšil vizuálnym projektom Priepasť, v ktorom si zároveň zahral aj jednu z hlavných úloh. Patrik bol aktuálne po sérii štyroch obrovských krstov vo veľkých priestoroch. Vystihuje to veta: “Užívam si, I did it”. Kde sa hralo najlepšie? Všade bol iný vibe, nedá sa to porovnať. Boli to nezabudnuteľné momenty.
Už dávnejšie vypustil z vysokého hracieho tempa a hráva pomenej. Čoraz viac mu začali v kluboch vadiť zlý zvuk a malé pódium. Bolo pod jeho úroveň sa po tých rokoch dohadovať so zvukárom alebo majiteľom, aby vyladili zvuk na detských reprákoch a mikrofóne. Prirodzene si povedal, že nastal čas to posunúť na nový level: haly, veľké pódiá a dobrý zvuk. Nevylučuje, že sa môže stať, že dá niekedy unplugged tour pre 100 ľudí.
Do rapového žánru na Slovensku sa za posledných pár rokov dostal termín cieľová skupina. Jeho cieľ je vždy hlavne urobiť album, ktorý bude znieť tak ako on chce a nie cieľovka. Vníma fanúšikov a hejterov, alebo hejterov, z ktorých sa stali jeho fanúšikovia. Je v tejto hre od začiatku 90-tych rokov, takže je logické, že jeho fan base rastie s ním. Už dlhé roky vidí, že na jeho koncerty chodia ľudia od 15 do 50 rokov. Sociálne vrstvy? Tzv. Custom.
Na otázku, či si myslí, že živá kapela dokáže plnohodnotne nahradiť hudobného producenta, odpovedá: To by som vôbec neporovnával. Úplne iný vibe. Vie si predstaviť všetko, nemá limit. Na predošlých počinoch zvykol mať atraktívne zahraničné meno. Bolo aj nebolo. Všetko nechával na spontánnosť. Celý album bral ako zábavu a dobrodružstvo. Má ich na výber veľa. Ale keď má pravdu povedať, feat s interpretom, ktorého pozná osobne, má pre neho väčšiu hodnotu ako feat dohodnutý cez manažérov. Svoje featové sny si naplnil, ale nevylučuje v budúcnosti veľké meno.
V súčasnosti už množstvo raperov preferuje nahrávanie svojich slôh vo vlastných štúdiách. Patrik vraví, že dobrý výsledok je, keď dobre zarapuješ a precítiš to, tak to nepotrebuješ nahrávať v jednom štúdiu. Ani s jedným, pretože každý z nás je originálny. Keď prvýkrát videl tracklist, počet skladieb ho dosť znepokojil. Predsa len, spraviť 24 plnohodnotných vecí, ktoré sa zároveň nebudú podobať, nie je vôbec jednoduché. Na otázku, či sa cíti vypísaný, odpovedá: Kamoško, cítim sa ešte na album Bengoro 2. Tá sólo prestávka mi totálne pomohla. Inak na Krstného otca vyberal z cca 60 zaujímavých tém a cca z 40 nadupaných hudieb.
Proces výroby samotných skladieb prebiehal tak, že najprv si písal témy. Postupne zbieral hudby, z ktorých vybral logicky tie, ktoré ho emočne oslovili. Takže išiel po emócii, z čoho prirodzene vzniká téma a text. Boli aj také, ktoré počul iba v mobile s pocitom, že ich už nepoužije. Po čase sa k nim zas náhodne dostal, keď hudbu počúval v aute a behom dňa vznikla nová skladba. Bolo to zaujímavé. Základom vzniku albumu bolo netlačiť na pílu a vyje*ať sa na lajky, views a predaj.
Na otázku, či chodí nahrávať do štúdia len keď má dobrú náladu alebo aj keď je z niečoho doje*aný, smutný alebo nasratý, odpovedal: Ja som vždy pozitívne naladený. Každá emócia, ktorá sa nahrá za mikrofónom, vychádza z hudby. Sám tvrdí a v konečnom dôsledku to je aj počuť, že každým svojím projektom prináša niečo nové, posúva hranice, definuje flowy a vyučuje rap. Je to pocta.
Čím je starší a darí sa mu, tak mu je blbé sledovať druhých a rozoberať ich. Áno, zásadné nové talenty sa k nemu dostanú, ale neprežíva to ako kedysi. Všetko ukáže čas. Každý má právo na to hľadať si svoj štýl a byť ovplyvnený.
Na skladbe Krstný otec veľmi otvorene opísal celú cestu až k tomuto rozhovoru. Z tejto veci je jasné, že využil každú príležitosť, ktorá mu prišla do cesty. Tak ukončiť kariéru mohlo iba to, keby sa na to vyje*al. Život nám prináša prekážky, rozhodnutia, ale ak nemáš v sebe motor, ktorý ťa poháňa hore a zdravú víziu, tak ti nepomôžu ani situácie. Nezáleží, aká je situácia, ide o to, ako ju uchopíš. Všetko je tak, ako to malo byť. Podotýka, že každý z nás, kto to teraz číta, si vytvára svoju realitu sám. Sme iba odrazom toho, ako chceme vidieť náš život.
Je pre neho dôležitejšie vyhľadávať v rapových skladbách pravdivé texty a pocity s možno horším prevedením alebo vychytané rýmy aj keď s vymysleným príbehom, ktoré sú však zarapované veľmi kvalitne? Skladba obrazy je cit a emócia. Niekedy nabehnú zimomriavky nie kvôli rýmom, ale kvôli tomu, ako to interpret emočne precítil. Hľadá emóciu, srdce a keď je kvalita, tak je šťastný za takého človeka. Veľa je takých, čo sú technicky dobrí, ale sú chladní a bez emócií.
K albumu vydal "len" tri videoklipy, čo je s prihliadnutím na počet skladieb možno o niečo menej, ako by si fanúšikovia priali. Berie to tak, že k albumu vyšli dva krátke filmy a tri klipy. Nie je málo, a chystá viac. Nedávno mu vyšiel výborný projekt Priepasť. Ako tvorcov filmu si vybral poľské 9LITER filmy, kvôli tomu, že sa mu páčila ich robota a to, že si sadli ako ľudia. Kvôli ničomu inému by to asi ani nemohlo vzniknúť. Bolo to v období, keď chcel posunúť vizuál v podobe krátkeho umeleckého filmu. Opísal by to tak, že sa stretli v správny čas a všetko vznikalo 5-krát rýchlejšie ako s ostatnými tvorcami, ktorých pozná. Hlavne ho režisér prekvapoval tým, že mu nemusel nič hovoriť, ako to chce a on mu iba sypal z rukáva nápady.
Riešil pred tým krátky film aj s inými režisérmi, ale boli spomalení, predražení. Za dejom, vyznením snímky a jej približným vizuálom stál mladý režisér Blažej Jankowak. Patrik Vrbovský bol ten, ktorý mal nad všetkým posledné slovo a upravoval si to podľa svojej potreby. Časovo ani nie, pretože tie scenáre a postupy veľmi dobre pozná. Myslí si, čím sa to zásadne líši, že sa pri tom viac baví. Všetko to plynie s takou ľahkosťou bez nejakého kalkulu a myslenia, ako to všetko dopadne. Proste si užíva naplno daný moment. To, či to bolo drahšie, nie je pre neho dnes až tak dôležité. Myslí si, že na jeho youtubové videá nie je treba. Toto je zatiaľ len taký predkrm, v roku 2017 sa začne pracovať na hlavnom jedle.
Ľudia po traileri skôr čakali typický akčný krátky film, ten ale ukázal, že tam šlo aj o čosi iné. Príbeh je o tom, že veci nevyzerajú často tak, ako sa na prvý pohľad zdajú. Vždy existuje niečo-niekto, kto nás chce zviesť z cesty. Na konci všetkého si to ty a tvoj vnútorný hlas, ktorý ti povie čomu veriť. Natáčalo sa 7 natáčacích na viackrát. Začali v máji a posledná klapka bola v auguste. Výrazné problémy neboli, akurát po celý čas bola nechutná zima. Šéfom bol Blažej, ale celý čas s Patrikom Vrbovským všetko konzultoval. Práca s kamerou ho baví a rád v živote vyhľadáva nové výzvy.
Patrik Vrbovský cenil v hudbe každého, kto je v hre dlho a snaží sa na sebe makať, zlepšovať. Čoraz viac mu je blbé niekoho odsudzovať za hudbu. Bol súčasťou snímky Cooltúra, ktorá sa nakoniec medzi ľudí dostala v podstate ilegálne, keďže viacerí zúčastnení nesúhlasili s jej zverejnením. V tom dokumente nie je negatívne vykreslený, takže s tým problém nemá. Problém je v tom, že on rozhoduje, kedy pôjde jeho meno do kina a nie nejaký senzáciechtivý chlapček s kamerkou. On rozhoduje, kto a kedy bude zarábať na jeho mene. Proste aj keby o ňom natočil film, v ktorom bude zobrazený ako king, tak to z princípu nedá. Tam nech si to púšťa po základných školách. To, že režisér točí film o kultúre, ale pritom sa správa ako bulvárny nekultúrny koko*ek, je zas iná debata.
Na Spiritovom krste ho niekto točil do huby a keďže si myslel, že je to nejaký bulvár, tak sa spýtal, kto sú a čo chcú. Takže keď bol film hotový, dostal ho na autorizáciu. Poslali finálny dokument, ktorý mal ísť do kín. Ani to celé nedopozeral, ale slušne im cez manažéra odkázal, že im praje veľa úspechov, ale bez jeho mena. Jeho manažérovi ešte potom nejaký čas vyplakával, že prečo, veď on je tam vykreslený úplne v pohode, že je jeho fanúšik a bla bla bla… No, a bolo po priateľskom úsmeve. To nešťastné stvorenie išlo samozrejme hneď do prvého bulváru postaviť to na tom, že “Zakázaný dokument, v ktorom nechce byť Rytmus”. Pekne oblbovať ovečky a nalákať ich na to, ako si “stráááášne neprajem” byť v jeho dokumente. Paradox na tom celom je, že takýto človek točí dokument o našej kultúre. A pokiaľ vie, tak takéto zákerné ťahy už vyskúšal na Miša Kaščáka a Riša Mullera.
Osobné výzvy a životné lekcie
Na konci minulého roka zažili fanúšikovia Patrika Vrbovského v Prahe v nezvyčajnom súboji roka v boxe s raperom Otakarom Peřinom (Marpom). V roku 2016 sa Patrik Vrbovský začal venovať thajskému boxu ako koníčku a veľmi ho to chytilo. Po čase začal spolupracovať s profesionálmi. Zrazu prišli otázky, či nezrealizuje zápas pre fanúšikov. Nevie, čomu má presne pripísať vznik tejto myšlienky, ale zrejme tomu, že bol v pravý čas na správnom mieste. Veril, že sa na zápas príde pozrieť množstvo divákov a tým motivuje mladú generáciu, aby začala športovať.
Keď prišlo k definitívnemu rozhodnutiu, tak pristúpil k vážnej príprave - trénovaním, zmenou životosprávy a ešte viac spoznával svoje JA. Otvorili sa mu v hlave nové psychologické brány, zrazu pocítil podvedomý strach, ktorý predtým nepoznal. Dokázal vypredať českú O2 arénu, napriek tomu, že nešlo o koncert. Prišiel deň D a on stál pred dvadsaťtisícovým davom, zápas sledovalo celé Slovensko i Česko.
Postaviť sa do ringu nebolo to najhoršie, ale čas pred zápasom. Čakal niekoľko hodín v šatni, bol to extrémny záber na psychiku, pretože si človek začal predstavovať, čo sa bude diať. Navonok môže byť frajer, ale v ringu to už nepomôže, pretože tam nastáva moment pravdy. Kladie si otázky, do čoho sa to vo svojich 41 rokoch pustil, či to má za potreby, dávať sám seba nepriateľom rovno na lopate, ako dostane na hubu. Napriek tomu, že Marpo bol favoritom, lebo je profesionál, aj tak trénoval s vedomím, že ide vyhrať, pretože ísť do zápasu s myšlienkou, že prehrám, by bola chyba. Príprava je predovšetkým v hlave a v tom mu veľmi pomohol Tomi Kid Kovács, ktorý nastavil hernú taktiku, a jemu môže ďakovať za to, čo predviedol 27. decembra 2018. Dokázal ho pripraviť nielen po kondičnej stránke, ale aj mentálnej. Zrazu vyhlásili jeho meno, ľudia hučali, nechápal, prečo ho nemajú radi, v ringu je krv z predošlých súbojov, zaznie gong, ktorý zrazu na päťdesiat percent zablokuje fyzičku a myseľ. Zmyslom celého zápasu bolo zabaviť fanúšikov, ukázať im, že keď máte pevnú vôľu, disciplínu, veríte sám v seba, prekonáte každú prekážku a podáte dobrý výkon aj po štyridsiatke. Nezlomíte človeka, ktorý je pripravený a nevzdáva sa.
Peniaze, ktoré zarobil prácou a svojím talentom, mu dávajú slobodu. Pocit, že nemá nikoho nad sebou, a tak je pánom svojho času i života a robí iba to, čo chce. Nepotrebujeme dokonca na to ani peniaze, aby sme boli slobodní. Záleží iba na tom, či chceme Porsche alebo bicykel, či chceme drahú vilu, alebo budeme žiť v súlade s prírodou. Je to otázka, ako sa rozhodneme, či budeme kupovať všetko v obchodoch, alebo si budeme pestovať svoju úrodu. Žijeme v Európe, v ktorej sú všetci založení materiálne a sú zadlžení. On našiel kľúč s disciplínou a prácou, ktorý mu umožnil žiť život, o akom vždy sníval.
Osud Patrika Vrbovského je príbeh, ktorý napísal sám život. Bulvár o ňom píše povrchné informácie, ale nezaoberá sa jeho morálnymi vlastnosťami - je absolútny abstinent, nefajčí, nepodľahol drogám, podporuje mnohé charitatívne ciele. Nekomplikuje si ho, pretože stojí na detskej jednoduchosti. Boh nás stvoril takými, aké sú deti - jednoduché, čisté, úprimné. Nijaké dieťa sa nenarodí s depresiou ani s falošnosťou. Sám sa v sebe stále snaží zachovať kus dieťaťa. Byť sám sebou, to je úplne najviac, pretože je ten život krajší. Dáva príklad: veľa ľudí žije vo vzťahu, kde sa nemilujú, pred verejnosťou sa pretvarujú a v päťdesiatke prídu na to, že prežili život, ktorý nechceli.
Mnohí kritizujú jeho potetované telo, no málokto si uvedomuje, že sú tam kresťanské motívy. Pre médiá bolo šokujúce, že prečítal Bibliu. Predstavuje si vyššiu moc. Ježiš Kristus je pre neho symbol zanechaných posolstiev, ktorými chcel urobiť svet lepším. Keby sa ľudia správali tak, ako to Ježiš šíril, tak by svet vyzeral inak. Vedel, že všetci môžeme byť hriešni, ale aj tak môže každý ísť do neba, ak svoje skutky oľutujeme. Ježiš bol výnimočná bytosť, ktorá tu po sebe niečo zanechala. Na svete máme veľa vierovyznaní a každý má právo veriť v to, čo chce, každý sa môže spovedať tomu, komu chce a mali by sme to rešpektovať. Určite by preto nemali vznikať vojny.
Patrik Vrbovský (47) sa na svojom Instagrame pochválil novým úsmevom, ktorý zdobia zuby ako z katalógu. Dal si ich urobiť preto, lebo po štyridsiatke, aj keď máte svoje zdravé zuby, už nemajú takú „fresh“ farbu a veľkosť, sú proste „ohlodané“. Keďže sa živí tým, že dáva stále niečo von, robí rozhovory, chce, aby boli dokonalé. Aspoň u neho je to tak, že keď sa na neho niekto usmeje a ukáže mu žlté „zešlehané“ zuby, tak si hovorí, že pán, a keďže chcel byť ešte väčší pán, dal si urobiť takéto zuby. Musel prejsť liečbou. Celé mu to pozreli, mal tam zápal, o ktorom ani nevedel. Najprv ho vyliečili. Následne nato mu zbrúsili zuby a dali dočasné. S nimi chodil tak pred mesiacom, aby vyskúšal, či je to funkčné, či má dobrý zhryz, či ho nebolí hlava. Keďže bolo všetko okej, následne mu na ne dali tieto zirkónové korunky a je s nimi maximálne spokojný, zvolil si biely odtieň, ktorý nekričí už z kilometra, keď vojdú do miestnosti najprv zuby a potom ich majiteľ. Len či ho teraz nebude brzdiť v obľúbenom boxe.
Raper Patrik Rytmus Vrbovský (49) chystá veľký koncert k svojmu jubileu 50 rokov na 19. decembra 2026. Už teraz avizuje, že to bude niečo úplne iné a nezabudnuteľné. Rytmus, ktorý je na scéne už 30 rokov, oslávi 50! Bude to niečo veľké, nevídané a chce to nechať ako prekvapenie. Pôjde o 2,5-hodinový koncert, možno tri, a bude to prierez jeho kariérou a ukáže aj niečo z Kontrafaktu. Primárne chce osláviť svoju 50-ku, aby si každý fanúšik oživil svoju mladosť. Čaká široké spektrum ľudí. Veľmi sa teší, že to zase urobí inak, aby to opäť nastolilo nový vplyv. Necíti sa nejaký starý, že by poľavoval. Je plný síl a skúseností. Má pocit, že je jediný aktívny raper v 50-ke, ktorý stále ide ďalej. Mladší raperi môžu vidieť, ako sa starne. Ale nerobil by z toho vedu, že už je starý „dzedo“. Neplánuje to stavať na hosťoch, šou možno bude mať až tri hodiny. Hľadá ten správny čas, chce to urobiť úplne inak. 50-ka rapera tu ešte nebola! A v Bratislave dlho nemal takýto sólo koncert. Veľkú šou promuje plagátom svojho malého ja, ktoré sa pozerá na slávneho Rytmusa.
Čoraz viac hovorí o usadení sa a o rodine. O pár mesiacov sa stane otcom. Je to jeho méta. Toľko energie, koľko venoval svojej kariére, by rád venoval do rodiny. Praje si, aby jeho druhá polovica života bola rodinná a urobí všetko pre to, aby boli zdraví a šťastní. S pokorou si želá, aby ich dieťa, ktoré sa narodí o niekoľko mesiacov, bolo zdravé a chcel by z neho vychovať človeka, ktorý bude sám sebou, so zdravým sebavedomím a dobrým srdcom. Praje si dobre fungujúcu rodinu, silnú, aby držali spolu a prekonali všetko.
Pohľad na mladú generáciu a spoločnosť
Na Rytmusovej hudbe dnes fičí najmä mladá generácia, o ktorej sa hovorí, že nemá výchovu a sú to deti ulice, lebo rodičia zarábajú na hypotéky, ktoré musia platiť, a na deti nie je čas. Jeho generácia bola úplne iná. Je to dané vývojom doby, v ktorej oni práve žijú. Keď mali voľno, deti sa stretávali na sídlisku, venovali sa športom a rôznym kolektívnym hrám. Dnes majú v rukách iPad, visia na sociálnych sieťach, komunikujú cez smajlíkov a keď sa osobne stretnú, tak si nemajú čo povedať, sú nesocializované, nevedia, ako sa majú správať tvárou v tvár. Všetko závisí od výchovy. Bol by rád, keby svoje dieťa vychovával v živej realite, nie vo virtuálnom svete sociálnych sietí. Dnešná mládež skrýva svoju identitu za fotografie z exkluzívnych večerí alebo luxusných dovoleniek. V tomto vidí rozdiel medzi ich a súčasnou generáciou, ale to pripisuje dobe, ktorú práve žijeme.
Ľudia považujú rap za drsný žáner, ale obsah textov má veľkú výpovednú hodnotu. Samozrejme, všetci jeho ortodoxní fanúšikovia pochopili, že texty majú hlavu a pätu, že je to posolstvo, ktoré je od srdca, tam, kde je potrebné zanadávať, tak zanadáva, a kde má ukázať srdce, tak ukáže srdce. Mnohí ho chcú zaradiť do kategórie drsných, ale on vždy mal rád vyváženosť. Jeho albumy sú aj drsné, aj srdcové, aj emotívne, aj poučné, aj motivujúce.
Do istej miery naznačil kastovanie, čo vytvára ekonomicky rozdelená spoločnosť. Celé je to dané hrou peňazí. Ľudia v súčasnosti majú prevrátené hodnoty. Zaoberajú sa tým, kto má aké auto, koľko má peňazí. Ale za toto môže systém, v ktorom všetci riešia splácanie hypoték, ľudia žijú z napožičiavaných peňazí, lebo dávajú na prvý dojem. Riešenie to nemá, pretože Európa nie je založená na duchovne, napríklad tak ako ázijské krajiny. Mládež sa stáva obeťou mainstreamových médií, ktoré jej diktujú, ako má žiť, s kým sa má stotožniť, hovorí im vyhraj, kúp si, zabávaj sa, ale nikto im z tej telky nepovie pracuj. On je živým príkladom, že prácou sa dá prísť až hore. Slovo pracuj by malo byť automatické. Situácia je naozaj taká, že mnohí nechcú pracovať. Bolo obdobie, že to pomaly rapoval v každej pesničke. V prvom rade musia mať všetci disciplínu a cieľavedomosť. Každý si je strojcom svojho šťastia a platí veľmi jednoduchá veta - Bez práce nie sú koláče.