Holenie intímnych partií: Náboženské, kultúrne a osobné pohľady

Otázka holenia na intímnych miestach a jeho vnímania z pohľadu cirkvi je komplexná a vyžaduje si hlbší pohľad na náboženské a kultúrne kontexty. V rôznych náboženstvách a kultúrach existujú odlišné názory na úpravu tela, vrátane holenia intímnych partií. Niektoré interpretácie náboženských textov môžu naznačovať, že prirodzený stav tela je preferovaný, zatiaľ čo iné zdôrazňujú dôležitosť čistoty a hygieny.

V kontexte kresťanstva neexistuje jednoznačný biblický zákaz holenia intímnych partií. Interpretácie sa líšia a často závisia od osobného presvedčenia a výkladu biblických textov. Niektorí veriaci môžu považovať holenie za zbytočný zásah do Božieho stvorenia, zatiaľ čo iní ho vnímajú ako prejav osobnej hygieny a starostlivosti o seba.

Dôležité je si uvedomiť, že názory na túto tému sa môžu líšiť aj v rámci jednotlivých cirkví a náboženských komunít. Niektoré cirkvi môžu mať konzervatívnejší postoj, zatiaľ čo iné sú otvorenejšie a liberálnejšie. Preto je vždy najlepšie konzultovať s duchovným alebo náboženským vodcom, ak máte konkrétne otázky alebo pochybnosti.

Okrem náboženských aspektov je dôležité zvážiť aj kultúrne a spoločenské vplyvy. V súčasnej spoločnosti je holenie intímnych partií bežnou praxou, najmä medzi mladými ľuďmi. Tento trend je ovplyvnený módou, médiami a osobnými preferenciami. Je však dôležité si uvedomiť, že kultúrne normy sa môžu meniť a líšiť v závislosti od geografickej polohy a sociálneho prostredia.

Prehľad názorov na holenie intímnych partií v rôznych náboženstvách

Je dôležité si uvedomiť, že táto tabuľka poskytuje len všeobecný prehľad a názory sa môžu líšiť v rámci jednotlivých náboženstiev a komunít. Vždy je najlepšie konzultovať s náboženským vodcom alebo odborníkom, ak máte konkrétne otázky alebo pochybnosti.

Osobná voľba a zodpovednosť

V konečnom dôsledku je rozhodnutie o holení intímnych partií osobnou záležitosťou a závisí od individuálneho presvedčenia, hodnôt a preferencií. Dôležité je, aby ste sa cítili pohodlne a rešpektovali svoje telo a svoje náboženské presvedčenie.

Pamätajte, že starostlivosť o telo a osobná hygiena sú dôležité aspekty zdravého životného štýlu. Ak sa rozhodnete pre holenie intímnych partií, robte to bezpečne a s ohľadom na svoje zdravie a pohodlie. Ak máte akékoľvek pochybnosti alebo otázky, neváhajte sa poradiť s lekárom alebo dermatológom.

Nezabúdajte, že starostlivosť o telo a duchovný život by mali byť v harmónii. Nájdite si spôsob, ako sa cítiť dobre vo svojom tele a zároveň rešpektovať svoje náboženské presvedčenie.

Keďže platí, že „nikto nie je ostrov“, je veľká pravdepodobnosť, že máš rodinu alebo aspoň priateľov a známych, s ktorými prichádzaš neustále do kontaktu. Všetkých z nich sa hriech nejakým spôsobom dotkne, pretože hriech má svoje dôsledky (Rimanom 6:23). To je princíp, ktorý sa riadi vzorom stanoveným pri stvorení. Všetko stvorené má semeno, z ktorého sa rozmnožuje podľa svojho „druhu“ (1. Mojžišova 1:11,21,25). Inými slovami, nezasadíte kukuricu a neočakávate úrodu repy. Nemôžete „zasadiť“ hriech - dokonca ani v súkromí - a neočakávať, že budete žať úrodu s následkami. A následky sa vďaka ďalšiemu princípu, ktorý sa nazýva „asociácia“, dokážu vyliať na každého a na hocikoho, kto s nami príde do kontaktu.

Stačí sa pozrieť na nedávne škandály, do ktorých boli zapletení známi evanjelický lídri, aby sme videli, aký vplyv majú „súkromné“ hriechy na iných. Keď sa na ne príde - a Biblia nám hovorí: „Vedzte, že váš hriech vás zastihne“ (4. Mojžišova 32:23) - poškodí to rodiny, priateľov, zbory a celé kresťanské spoločenstvo. A čo je ešte horšie, poškodí sa Kristova kauza, pretože neveriaci sa nám budú vysmievať a posmievať a rúhať sa jeho menu. Môže sa zdať, že ľudia hrešia bez viditeľných následkov, ale to, čo je tajné, sa jedného dňa prejaví. „Lebo nič nie je také skryté, aby nevyšlo najavo, ani také utajené, aby sa neprezradilo a nedostalo sa na verejnosť“ (Lukáš 8:17).

Hriech, ktorý je utajovaný, vyvoláva pocit viny a pocit viny nás dokáže zmeniť. Ostatní tieto zmeny vidia a sú nimi ovplyvnení. Možno napríklad manželka nevie o manželovej závislosti od pornografie, ale jeho závislosť vedie k utajovaniu viny a zmene postoja k nej ako k sexuálnej partnerke. Ona túto zmenu vníma a špekuluje o možnej príčine - považuje ju za neatraktívnu, už ju nemiluje alebo má pomer. Tu je ďalšia zásada, ktorú treba zvážiť. „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí... aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí" (Matúš 6:6,18).

Keď uvažujeme na základe Písma, sme schopní vidieť princíp, ktorý sa dá aplikovať pozitívne aj negatívne. To, čo robíme v skrytosti, Boh odmení otvorene. Ak sa modlíme a postíme ako k Pánovi, budeme odmenení. Je teda logické, že ak hrešíme v skrytosti, budeme za tento čin „odmenení“ aj otvorene. Najväčší dôsledok súkromného, osobného hriechu je pre našu vlastnú smrteľnú dušu. V Ezechielovi 18:4 sa hovorí, že duša, ktorá zhreší, zomrie, a v Rimanom 6:23 sa píše, že odplatou za hriech je smrť. To hovorí o človeku, ktorý je prirodzeným, zvyčajným hriešnikom bez výhody nového života.

Pre znovuzrodené Božie dieťa - pre toho, kto prijal Pána Ježiša Krista za svojho Spasiteľa - existuje norma správania sa v súkromí aj na verejnosti: „Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu“ (1. Korinťanom 10:31). Znovuzrodené Božie dieťa má túžbu žiť na oslavu Boha, a hoci sú chvíle, keď môžeme zlyhať a zlyhávame, Boh pre nás pripravil opatrenia, aby sme mohli byť v spoločenstve s Ním. Zasľúbil, že „ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti“ (1. Jánov 1:9).

Téma masturbácie sa dnes stáva akýmsi tabu. Bojovať s ňou je pre mnohých čosi zastarané a veľa kresťanov uvažuje, či je vôbec hriechom. Tento článok je predovšetkým adresovaný tým, ktorí by chceli poznať postoj Rímskokatolíckej cirkvi k tejto problematike.

Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje za onániu (masturbáciu) „úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš“ (KKC 2352).

Najčastejšie ju praktizujú chlapci, ale nemožno povedať, že dievčatá v tejto oblasti tiež neexperimentujú. Niektorí začínajú s masturbáciou už v skoršom veku, iní ju skúšajú v štrnástich, pätnástich. Je to veľmi intímna téma a preto mnohí nenaberú dostatok odvahy, aby sa o nej s niekým porozprávali. Možno práve ty, ktorý čítaš tento článok, dúfaš, že konečne budeš vedieť, čo s tým a ako sa k tomu postaviť. Budem rád, ak aspoň trochu prispejem k ľahšiemu otvoreniu sa pred niekým, kto ti môže pomôcť a priviesť ťa na správnu cestu.

Touto otázkou sa zaoberá asi nejeden človek a to najmä vtedy, keď sa stal závislým na masturbácii a uvažuje, či má vôbec vynaložiť námahu na oslobodenie sa od nej.

„Prídu ti na myseľ myšlienky ako: ,Veď tým nikomu neubližujem. Robí mi to dobre a telo si to žiada. Je to prirodzené. S tým sa bojovať ani nedá, jednoducho to príde,‘ a mnohé podobné. Katechizmus zastáva jasné stanovisko, keď ju označuje za „vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“ (KKC 2352), čím ju jednoznačne považuje za hriech. Prečo také silné slová?

Prečo je masturbácia považovaná za hriech?

Začal by som zdôraznením, že pohlavná rozkoš a pohlavná schopnosť patria výlučne do hraníc pohlavného styku. Mimo neho protirečia svojmu cieľu, ktorým je spojenie dvoch tiel a splodenie potomstva v ovzduší pravej lásky. Sú „používané“ na iný účel, než aký im dal Pán, teda hriešne. Nie je to však jediný aspekt. „Myslím, že muž málokedy masturbuje bez použitia pornografie alebo vlastných predstáv či spomienok. Aspoň u mňa to tak určite bolo.“ A to je veľmi závažná vec. Človek totiž v tejto chvíli považuje druhého človeka iba za predmet svojich chúťok a degraduje jeho hodnotu iba na telo. Peter varuje, že „to neraz môže prejsť do zvyku vidieť v ženách okolo seba iba nahé pornoherečky, ktoré by mohli natočiť ďalšiu scénu“. Človek je tak čoraz viac egocentricky zameraný a odchyľuje sa od správne namierenej sexuality. Tým sa dostávame k ďalšiemu nebezpečenstvu - k závislosti.

Masturbácia sa dotýka ľudskej sexuality. Ľudská sexualita má svoj zmysel, cieľ. Aký? „Ploďte sa a množte sa“ (Gn 1, 28). Ľudská sexualita má teda svoj jasný význam.

„Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy... Muž a žena sa navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej... 2) odovzdávanie života - a tu muž a žena spolupracujú na stvoriteľskom diele so samým Pánom Bohom. Úkony, ktoré prináležia manželstvu (a len manželstvu), nie je správne zneužívať na dosiahnutie vlastných egoistických túžob po slasti. Sexualita je dar Boha človeku na naplnenie jeho príkazu „Ploďte sa a množte sa“, pričom spomínané úkony sú prejavom vzájomného darovania sa s láskou. Pohlavnú rozkoš získanú pre vlastné uspokojenie mimo manželstva nemožno považovať za morálny, správny čin. Taká rozkoš je morálne nezriadená, ak sa vyhľadáva pre ňu samu, oddelene od cieľov plodenia a spojenia, ktoré sú vlastné manželskej láske. Mimo manželstva je človek povolaný od Boha k čistote. Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka z telesnej i duchovnej stránky.

Ide o pohlavné sebavzrušovanie a sebaukájanie. Chlapec v období puberty často prostredníctvom masturbácie získava prvé sexuálne skúsenosti. Podľa lekárskych výskumov masturbácia nemá výraznejší vplyv na fyzický zdravotný stav človeka, avšak samotné masturbovanie môže predstavovať (a dokonca i predstavuje) nebezpečenstvo, že sa človek stane postupne egocentrickým, a tým aj neschopným plnohodnotného odovzdávania sa partnerovi v zmysle darovania sa.

U chlapcov sa vyskytuje niekoľkokrát častejšie ako u dievčat. Masturbácia je vo svojej podstate náhradným správaním, v ktorom je zrejmé rozdelenie medzi významom milujúceho sebaodovzdania a prevažne egocentrickým dosiahnutím slasti. Je výsledkom chlipných myšlienok, sexuálnej stimulácie alebo pornografických obrazov.

Podľa medicínskych výskumov na Slovensku, ktoré boli vykonané pred niekoľkými rokmi, u dievčat stúpal výskyt masturbácie mierne a rovnomerne s vekom, u chlapcov bol zaznamenaný prudký nárast vo veku 14-16 rokov, potom bol už je výskyt relatívne rovnomerný. Medzi hlavné dôvody patria psychická izolácia a osamelosť, a to najmä v období puberty. Vtedy totiž u mladého človeka dochádza k dozrievaniu sexuálnych dispozícií, mladý človek však práve v tomto období prežíva krízu medziľudských vzťahov, a tak sa často uchyľuje k zaobstarávaniu uspokojenia (ktoré je vlastné manželskému vzťahu) pomocou svojej fantázie a vzrušovania vlastných pohlavných orgánov. Dôvodom masturbácie je aj zvedavosť, zapríčinená rozličnými (najmä mediálnymi) faktormi, ktoré vyvolávajú túžbu spoznať niečo, čo ešte mladý človek nezažil. Neskôr sa však môže vytvoriť návyk, ktorý je ťažšie ovládateľný. Sex je totiž pre všetkých ľudí dôležitou súčasťou života. Rovnako medzi dôvody masturbácie, ktorá sa vyskytuje často aj v manželstvách, možno zaradiť aj nespokojné manželstvo, kde partneri sa navzájom nevedia uspokojiť, lebo (a či - a preto?) hľadajú iné spôsoby, napríklad v sebauspokojovaní. Sú to manželstvá, ktorým hrozí krach, lebo nedochádza k sebadarovaniu sa partnerov v plnom slova zmysle.

Dôsledkami masturbácie sú psychické symptómy strachu z viny, trestu, pocit menejcennosti. Ďalším dôsledkom je (ako je vyššie uvedené) návyk až závislosť, ktorá je veľmi silná (podobne ako droga), a ťažko sa odstraňuje. Človek takto navyknutý má problém oslobodiť sa, koná pod vplyvom pudov a to sa stáva opäť dôvodom na masturbáciu (je to ako začarovaný kruh, z ktorého je ťažké uniknúť). Vyžaduje si stále väčšie množstvo stimulácie na dosiahnutie toho istého stupňa potešenia. Nemožno nespomenúť aj ďalší dôsledok, ktorý vychádza z toho, že masturbácia je autostimuláciou, čiže zameraním sa človeka na seba samého a na vlastné túžby. Treba poznamenať, že sexuálne vzrušenie spôsobujú hormóny, ktoré upevňujú myšlienky a pamäť spojené s impulzom vzrušenia. Výsledkom je, že počas masturbácie človek začne byť sexuálne orientovaný ku komukoľvek.

Postoj Cirkvi k masturbácii

Postoj Cirkvi k problematike masturbácie vychádza predovšetkým zo Svätého Písma. Sväté Písmo hovorí, že existujú dve veci, ktorým môžeme slúžiť: hriech a spravodlivosť. Ku ktorému patrí masturbácia? Je to druh žiadostivosti, a ako každá žiadostivosť, tak aj masturbácia je hriech. Zaoberá sa totiž myšlienkami, aké je mať sex, pričom sa stimuluje fyzické potešenie. Je konečným výsledkom chlipných myšlienok, sexuálnej stimulácie či pornografických obrazov. A tak masturbácia vedie od fyzického zotročovania k hriechu. Boh však nechce, aby sme boli zotročovaní hriechom.

Sv. Pavol hovorí: „Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Tu si treba uvedomiť, že naše telá majú byť nástrojmi spravodlivosti. Vychádza sa pritom zo slov sv. Pavla: „Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, aby ste sa podrobovali jeho žiadostiam. A neoddávajte svoje údy do služby hriechu ako nástroje neprávosti. Naše telá sú totiž chrámami Ducha Svätého. „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“ (1 Kor 6, 19-20).

„Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. 9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.“ (1 Kor 7, 8-9). Masturbácia je jedna z foriem smilstva, lebo poškodzuje náš vzťah s Bohom a poškvrňuje naše telo, ktoré je chrámom Ducha Svätého. Podriaďuje tak človeka diablovi.

„Vyzývam vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, aby ste svoje telá prinášali ako živú a svätú obetu, Bohu milú, ako svoju duchovnú poklonu. Neprispôsobujte sa tomuto svetu, ale sa pretvárajte a obnovujte na mysli, skúmajúc v čom je Božie dobro, obľuba a dokonalosť. (Rim 12,1-2).

„Zoblečte teda starého človeka, lebo je podrobený skaze pre svoje klamné žiadostivosti. Obnovujte sa teda na duchu svojho zmýšľania a oblečte si nového človeka, ktorého Boh stvoril v spravodlivosti, zbožnosti a pravde. (Ef 4,22-24). Boh prikázal, aby sa človek podriaďoval duchovným túžbam, a nie telesným.

„Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, 4 ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. Teda Pavol nás varuje, aby sme sa vyvarovali čo len náznaku sexuálnej nemorálnosti. Jednoznačne ukázal, že jedinou možnou cestou do neba je svätosť v každodennom živote. Tu preto jednoducho neexistuje pozitívny dôvod pre masturbáciu.

A teraz zváž: Ak nás niečo privádza do rozpakov, či je to dobré alebo zlé, alebo ak by sme za niečo hanbili, keby na to prišli druhí, môže ísť o hriech. A taktiež je zaujímavé, že vždy, pred akoukoľvek zmysluplnou činnosťou prosíme Pána Boha o požehnanie. Avšak ťažko si možno predstaviť, že by sa niekto modlil o požehnanie tejto aktivity, a tiež by bolo trápne Pánu Bohu poďakovať sa za ňu.

„Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte všetko robte na Božiu slávu. „19 A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 20 Draho ste boli kúpení.

„Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášne, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba!

Jednoznačne teda možno povedať, že podľa Svätého Písma je masturbácia hriechom. Sú ľudia, ktorí s inými hriechmi nemajú výrazné ťažkosti, problém im však robí tento hriech. Preto po istom čase budú uvažovať, či vôbec masturbácia je hriech. Ale povedzme si úprimne: Ak človek masturbuje, je hoden prijať Sviatosť Oltárnu na svätej omši?

Treba poznamenať, že nemožno to, čo Sväté Písmo Starého aj Nového zákona považuje za hriech, racionalizovať, hodnotiť to tak, že „veď dnes už to robí každý“, alebo „čo je na tom zlé“. To, čo bolo hriechom v minulosti, ostáva hriechom aj dnes, aj v budúcnosti. Je to dielo diabla, ktorý sa snaží človeku ukazovať hriech v tom pozitívnejšom pohľade, ba dokonca ponúka možnosť prestať vnímať hriech ako niečo, čo je nesprávne. Hriech bol, je a ostane hriechom, spoločenský rozvoj nemôže ovplyvniť túto skutočnosť.

Cirkev nemôže považovať za dovolené to, čo Sväté Písmo považuje za hriech. Preto Cirkev vyzýva každého človeka k čistote.

Ako bojovať proti masturbácii?

„Masturbácia je droga ako každá iná. Je jedno, či si dávaš kokaín, alebo masturbuješ. Ak sa staneš závislým, bez „dávky“ chytáš „absťák“. Horšie však je, že túto „drogu“ máš stále pri sebe, fyzicky ti neškodí. Nie je málo prípadov, keď onánia prešla do rôznych úchyliek, fetišov a podobne. Už nestačí len nahota, chlapec skúša nové veci a „čoraz viac pretvára chrám Ducha Svätého na stajňu plnú výkalov“.

Vtedy často príde vytriezvenie, ale o to náročnejšie je niečo na tom zmeniť. Muž vtedy akoby nemal silu nad vlastným telom a „ak aj chce s tým bojovať, väčšinou sa to skončí ďalším pádom, po ktorom si trieska hlavu, prečo je taký bezmocný“. Diabol začne pomaly a nenápadne, s jednoduchými myšlienkami - a presviedča, že nie sú nebezpečné. Neskôr vlastné predstavy prestanú stačiť a začne ponúkať obrázky s nahými postavami alebo rovno pornografiu. Telo, samozrejme, reaguje a človek akosi spontánne upadne do tohto zlozvyku, z ktorého sa najprv nechce a neskôr ani nemôže vymotať. A práve táto nesloboda je hrozivá. Chlapec, muž sa stáva otrokom vlastného tela a preto ho môžeme pripodobniť k závislému na alkohole či drogách.

„Nebezpečnejšie na masturbácii však je, že nevnímaš, že robíš niečo zlé. A to je zrejme aj satanov cieľ. Priviesť človeka čo „najďalej“ a presvedčiť ho, že Boh ho už nemôže milovať. Že sa musí len hanbiť a nemá nárok na Božie milosrdenstvo alebo že mu aj tak nepomôže. V presvedčení, že kňaz nemá čo počuť o intímnych veciach, odkladá spoveď alebo počas nej zamlčí hriechy v tejto oblasti.

„Ak si ešte nezačal, neskúšaj to. Neuver satanovi, že ak to raz skúsiš, nič zlé sa nestane. Odháňaj tie myšlienky, ako sa len dá!“

Najľahším spôsobom boja je vôbec nezačať. Ak sa raz otvorí brána nášho srdca diablovi, nie je ľahké opäť ju zatvoriť. Ak si však už s masturbáciou začal a nechceš alebo nevieš s ňou skončiť, netráp sa. Náš Boh je oveľa mocnejší ako tvoja slabosť. Ak si sa už snažil zbaviť tohto zlozvyku a nedarilo sa ti až do tej miery, že strácaš nádej, nevešaj hlavu. Si na dobrej ceste. Na prvom mieste totiž musíš pochopiť, že sám s tým nespravíš absolútne nič.

„Skúšal som všetko, nechodiť na internet, vymazať porno z počítača, zadať poslepiačky náhodné heslo na pornografické kanále v televízii. Ak neuznáš, že potrebuješ Božiu pomoc a zásah jeho lásky, budeš sa točiť v kruhu, ba budeš upadať ešte hlbšie. Chce to pokoru. Povedz Kristovi: „Pomôž mi! Vylieč ma! Chcem byť slobodný!“

„Práve túžba po slobode bola pre mňa silným motorom. Už som nechcel byť otrok.“ Výhoda je v tom, že Ježiš túži po tvojej slobode oveľa viac ako ty sám.

Spoveď a boj s pokušením

Spoveď: Ďalším krokom je jednoznačne spoveď. „Viem si predstaviť, že je to pre teba zahanbujúce, ale je nevyhnutné vyznať všetky hriechy v oblasti čistoty a nebáť sa konkretizovať ich. Ver mi, keď počas rozhrešenia zažiješ Božie milosrdenstvo, bude ti ten pocit stáť za všetku hanbu sveta, bude to, akoby si sa mohol znova nadýchnuť.“ Navrhujem ti spraviť si generálnu spoveď (z celého života) a vyznať aj to, keď si niekedy tieto hriechy zatajil. Netreba byť príliš škrupulózny, ale treba vyznať všetko. Netráp sa, že kňaz bude zhrozený alebo nahnevaný. Jeho úlohou je prejaviť hriešnikovi lásku Boha Otca a Boh čaká na tvoj návrat ako milosrdný otec v Lukášovom evanjeliu (porovnaj Lk 15, 11-32).

Boj s pokušením: Ak už si Bohu všetko odovzdal a on očistil tvoju dušu, nemysli si, že zrazu všetko prestane. Diabol ťa mal v hrsti a teraz si sa primkol k Bohu. Myslieť si, že ti dovolí len tak viesť radostný a slobodný život, by bolo veľmi naivné. Bude ťa pokúšať a chcieť sa ťa znova zmocniť. Masturbácia sa stala tvojím krížom a treba s ňou ísť za Kristom. Inej správnej cesty niet. Ak chceš so sebou naozaj niečo spraviť, treba ponoriť všetko do Božieho milosrdenstva a pravidelne pristupovať k svätej spovedi a k Eucharistii.

Dnes, keď pozrieš na internet, tak sa Ti objaví „vedecké“ odôvodnenie, že masturbácia je priam užitočná a zdravá, že to robia aj iní cicavci atď. Je pravda, že s touto vecou zápasí veľa mužov. Píšeš, že máš 17 rokov, takže pohlavne telesne si už dospelý, teda aj Tvoja sexualita je v poriadku a funguje. Tvoja duša sa však ešte vyvíja a je potrebné celkovo dozrieť. V dnešnej dobe prebieha v maximálnej miere sexuálna revolúcia a verejnosť je nabitá sexualitou. V minulosti človek fyzicky pracoval a nemal toľko času na zaháľanie. Najväčším pohlavným orgánom človeka je mozog. Preto najdôležitejšou vecou v udržaní si čistoty je mať čistú fantáziu. Nedá sa to bez toho, aby sa človek vyhýbal internetu, TV a všetkému, čo mu sexuálnu fantáziu bičuje a dráždi. Dnešný tón doby je: „užívaj a nerieš“. Boh určil sexualitu do manželstva, tam má svoje opodstatnené miesto. Masturbácia je samosexovanie, čo nevie naplniť človeka, lebo nebola na to určená. Je to minutie cieľa. Boh ju určil k obapolnému najhlbšiemu prejaveniu intimity medzi mužom a ženou a rámec praktizovania vymedzil v manželstve. Ježiš hovorí, že každá žiadosť vychádza z myšlienok, ktorým človek nedá hranice. Kto žiadostivo pozrie na ženu, už s ňou zosmilnil vo svojom srdci. Takže najprv hriech prebehne v myšlienkach, až potom sa prejaví telesne v skutkoch. Nikde Biblia nespomína konkrétny hriech sebaukájania, vieme ho zahrnúť do hriechov nečistoty. Jednoznačne to vychádza z toho, že človek sa zaoberá len sebou.

Keď sa oddelia dva základné významy ľudskej sexuality, zjednocujúci a prokreatívny (otvorený pre nový život), popiera sa originálny úmysel Stvoriteľa. Podľa neho sexuálny styk má byť výrazom najosobnejšej dôvernosti a komplementárnosti medzi mužom a ženou zjednotených v manželstve. Pohlavné spolunažívanie je vyhradené výlučne pre manželov. Každý sexuálny styk pred manželstvom alebo mimo neho je vždy ťažkým hriechom, pre ktorý - bez svätej spovede - nemožno pristúpiť k sviatostnému prijímaniu (porov. Homosexuálne praktiky sú nemravné a Cirkev ich hodnotí ako hriechy, „ktoré sú v závažnom rozpore s čistotou“ (KKC, 2396). Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, ‚že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené‘. Sú proti prirodzenému zákonu. Z lekárskeho hľadiska je vhodné pripomenúť, že pred rokom 1973 homosexualita sa hodnotila ako „mentálna porucha“ a patrila medzi „sexuálne úchylky.“ V rokoch 1970 - 1972 bojovné skupiny, ktoré podporovali homosexualitu, vyvinuli silné ideologické nátlaky proti Americkej psychiatrickej spoločnosti (APS). V roku 1973 sa zorganizovalo hlasovanie 10 000 členov APS, z ktorých 5 816 členov sa vyjadrilo za zrušenie homosexuality ako duševnej poruchy, 3 817 členov hlasovalo, aby sa aj naďalej považovala za psychickú poruchu, a 367 členov sa zdržalo. Následne Svetová zdravotnícka organizácia a neskôr aj niektoré krajiny vyškrtli homosexualitu zo zoznamu duševných porúch. Postoj väčšiny členov APS však smeroval k zmierneniu neznášanlivosti voči homosexuálom a k zlepšeniu spoločenskej atmosféry, a nie k vedeckej pravde o homosexualite. Z ideologických dôvodov sa však politický postoj APS chcel vnímať a rozšíriť ako postoj vedecký (porov. Záverom, každý hriech je hriech, teda zlo, ktoré človeku neprospieva, ale ho deformuje, kriví. Je to ešte vypuklejšie v takej citlivej oblasti, akou je sexuálna. Pri heterosexuálnych pohlavných stykoch mimo manželstva aj pri homosexuálnych intímnych vzťahoch ide vždy o ťažké hriechy proti šiestemu prikázaniu. Dôsledky predmanželských a mimomanželských sexuálnych stykov sú početné a smutne známe: manželská nevera, rozvody, rozbité rodiny, chudoba, mimomanželské deti, potraty, vraždy. Rovnako však heterosexuálne aj homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Kristus podáva ruku všetkým.

Trendy v oblasti úpravy chĺpkov na rôznych častiach tela sa neustále menia a prispôsobujú dobe, v ktorej žijeme. Trend posledných dvadsať rokov ukazuje, že zbavovanie sa chĺpkov je akýmsi znakom čistoty. Holenie nôh, podpazušia, ale aj intímnych partií je každodennou rutinou a akonáhle sa žena ocitne pár dní bez toho, je nesvoja a odráža sa to na jej nízkom sebavedomí a podráždenosti. Byť nahladko spája teda najviac mužov a žien, pričom ženám už nestačia ani klasické prípravky a čoraz viac podstupujú estetické zákroky, ktoré im frekvenciu holenia môžu na istý čas uľahčiť. Je to ale naozaj symbol čistoty alebo len kultúrny vzorec, ktorému sme podľahli vplyvom kráčať po stopách vyspelých krajín?

„Myslím si, že žena by sa mala o seba starať a k tomu patrí aj holenie nôh a podpazušia. Určite musí byť upravená na intímnych miestach, ale netrvám na tom, aby bola nahladko. Jemný náznak chĺpkov je vzrušujúci a ženy by si to mali uvedomiť.

„Ženy by v dnešnej dobe mali mať hladké nohy a podpazušie, o tom snáď ani pochybovať nemôžme. Čo sa týka intímností, je to vec každej, no nezniesol by som, keby sa žena o seba nestarala. Preferujem minimum chĺpkov, ak sú, tak nech ich je naozaj len máličko. Je pre mňa dôležitý tvar ženských genitálií a práve chĺpky v ich viditeľnosti bránia.

„Trend nahladko je podľa mňa len šialenstvo, ktorému podľahlo veľa žien len preto, že to diktuje doba. Osobne mi príde žena v tomto strihu ako malé dievčatko, so zrelosťou a ženskosťou to nemá nič spoločné. Netvrdím, že žena by mala byť ako v staroveku, ale určite by mala byť do istej miery hrdá na svoje pohlavie.

Keďže neexistuje jednoznačný biblický zákaz holenia intímnych partií, interpretácie sa líšia a závisia od osobného presvedčenia a výkladu biblických textov. Pre niektorých je to prejav osobnej hygieny, pre iných zase zbytočný zásah do prirodzeného stavu.

tags: #je #hriech #holenie #na #intimnych #miestach