Územie bývalej Liptovskej župy, ktoré sa rozprestiera v údolí horného toku Váhu, zanechalo výrazné stopy na charaktere ľudového odevu. Mužský odev v tomto regióne prešiel dlhým vývojom, pričom biela košeľa z domáceho plátna vždy predstavovala základný prvok sviatočného i pracovného oblečenia.

Konštrukcia a strihové vyhotovenie
Pri šití sa využívala šírka plátna a jeho pevné okraje, pričom plátno sa strihalo podľa osnovy a útku do pravouhlých dielov. Do polovice 20. storočia existovali dva hlavné strihy košieľ: jeden bez ramenných švíkov a druhý s ramennými švíkmi.
- Košeľa bez ramenných švíkov: Tento typ sa vyskytoval takmer na celom území Slovenska a vyznačoval sa jednoduchosťou, zaväzovaním na pár tkaníc a voľnejším strihom.
- Dĺžka košele: Na väčšine územia Slovenska vrátane Liptova prevládala košeľa siahajúca nižšie pása.
- Košele podľa účelu: Košele na pracovné a všedné príležitosti sa šili z doma tkaného hrubšieho konopného alebo ľanového plátna. Na sviatočné príležitosti sa využívalo jemnejšie domáce plátno alebo kupované biele materiály.

Výzdoba a detaily
Výzdoba bola sústredná prevažne na hrudi a rukávoch, tiež na golieri a manžetách. Množstvo a farebnosť výzdoby súviseli s vekom nositeľa a príležitosťou nosenia, ako aj s regionálnym charakterom odevu. Charakteristickou výšivkou bol plochý steh podľa predkreslenia, vypĺňajúci veľké rastlinné ornamenty.
| Prvok | Popis výzdoby |
|---|---|
| Golier | Nízky stojatý golier, často zdobený výšivkou. |
| Rukávy | Široké rukávy, na okrajoch zdobené výšivkou alebo čipkou. |
| Zapínanie | Zaväzovanie na tkanice, neskôr mosadzné spony alebo gombíky. |
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia začali muži nosiť košele, ktorých strih napodobňoval mestskú košeľu. Tieto mali rovný strih, zúžené rukávy s manžetami, preložený golier a zapínali sa na sklenené gombičky. V tom istom období sa objavili aj tzv. slovenské košele bez goliera alebo s nízkym stojatým golierom so zapínaním na pleci, ku ktorým sa nosila vyšívaná náprsenka.
Vyšívanie košiel
Odevné doplnky k mužskej košeli
Mužský kroj dopĺňali plátené biele gate a súkenné biele nohavice (portki) so šnurovaním červenou a zelenou vlnenou šnúrou okolo jedného alebo dvoch rázporkov. Súčasťou odevu bol tiež výšivkou zdobený kožúšok z bielej barančiny alebo vesta (brusliak) z bieleho tenšieho súkna. Muži v tradičnom odeve nosili aj romboidné spinky na košeliach, ktoré boli pravdepodobne miestnej výroby.

V zime sa nosil trojštvrťový kabát kimonového strihu z tmavého domáceho súkna (huňa), ktorý bol zopnutý pod hrdlom kovovou sponou a opásaný pláteným pásom. K obuvi patrili krpce, do ktorých sa v zime dávali pletené vlnené pančuchy, neskôr sa nosili kožené topánky (jančiarky) a čižmy.