Pleseň v obytnom priestore predstavuje zdravotné riziko a zároveň škodí samotnej budove. Ak ste objavili napadnutie plesňou, je kľúčové nájsť a odstrániť jej príčinu, aby ste predišli jej opätovnému výskytu.
Pri odstraňovaní plesní je nevyhnutné pracovať v ochrannom odeve, pri dobrej cirkulácii vzduchu s otvoreným oknom a zatvorenými dverami do ostatných miestností. Použitie ochrannej dýchacej masky (napr. FFP3) vás ochráni pred vdýchnutím spórov plesní. Pred odstránením tapiet, obloženia alebo silikónového tmelu je vhodné postihnuté miesta nastriekať prípravkom proti plesniam, čím sa zabráni šíreniu spórov do ovzdušia. V prípade silného napadnutia plesňou sa odporúča odstrániť postihnutú omietku a následne povrch dôkladne ošetriť odstraňovačom plesní. Po aplikácii musí stena úplne vyschnúť. Je dôležité zabezpečiť odstránenie príčiny vzniku plesní.
V prípade zásadnejšieho napadnutia plesňou, napríklad v pivnici alebo v obytnom priestore domu, je vždy odporúčané obrátiť sa na odbornú firmu. Odborníci vám pomôžu presne identifikovať príčiny a implementovať vhodné nápravné opatrenia. Bez ohľadu na rozsah napadnutia, iba úplné odstránenie príčiny a správna sanácia plesní zaručia ich trvalé odstránenie.
Príčiny tvorby plesní v dome
Jedným z najčastejších dôvodov vzniku plesní v domácnostiach je nesprávne vetranie a vykurovanie. Plesniam sa najlepšie darí pri vysokej vlhkosti vzduchu a na vlhkých stenách. K ich rozvoju prispievajú aj poškodenia vodovodných potrubí či stavebné nedostatky. Tvorbu plesní môže zapríčiniť poškodená strecha, trhliny v murive, praskliny na potrubí alebo zvyšujúca sa vlhkosť v pivnici.
Pri stavebných prácach je dôležité dbať na dostatočný čas schnutia stavebných materiálov, aby sa podlahy a steny mohli riadne vysušiť. Ak dom nie je správne zaizolovaný, môžu medzi rôznymi konštrukčnými dielmi a oblasťami vznikať tepelné mosty. V dôsledku toho sa bude tvoriť vlhkosť a kondenzovaná voda, ktorá následne podporuje tvorbu plesní.
Nesprávna úprava terénu v okolí domu môže spôsobiť, že na spodnú stavbu bude nepriaznivo vplývať aj zrážková voda vsakujúca do zeme v bezprostrednej blízkosti budovy. Veľké množstvo spevnených, betónových plôch v tesnej blízkosti muriva môže tiež spôsobovať problémy.
Za podozrivo vlhké steny môžu byť niekedy zodpovedné aj poškodené vodovodné či kanalizačné potrubia, povodeň či pretečená vaňa.
V posledných desaťročiach sa používajú stavebné materiály, ktoré sú náchylnejšie na pleseň, napríklad sadrokartónové dosky, ktoré zachytávajú vlhkosť. Konštrukcia budov sa tiež mení. Novšie budovy sú často menej izolované a vzduchotesnejšie, čo znamená, že ak sa voda dostane do budovy, udrží sa v nej dlhšie, čím vytvára vhodné prostredie na rast plesní.
Jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú vlhkosť vzduchu, je ročné obdobie. V zimných mesiacoch sa s vlhkosťou stretnete častejšie v dôsledku chladnejšieho počasia, menšieho vetrania a vyššej prirodzenej vlhkosti vo vzduchu. Riešením môže byť zlepšenie izolácie domu a vyhnúť sa plynovým ohrievačom, ktoré výrazne zvyšujú vlhkosť.
Počet obyvateľov domácnosti tiež ovplyvňuje mieru vlhkosti. Časté varenie, používanie varnej kanvice, sušenie bielizne na radiátoroch a časté kúpanie či sprchovanie tiež prispievajú k zvýšenej vlhkosti.
Zníženie počtu izbových rastlín môže tiež pomôcť regulovať vlhkosť.
Príznaky napadnutia plesňou
Prvými príznakmi plesne sú často zatuchnutý zápach a škvrny na stenách, v škárach, na nábytku, kobercoch alebo iných predmetoch. Tento typ plesní sa vyskytuje pri problémoch s vlhkosťou v celom dome. Často sa spočiatku vytvárajú čierne bodky, ktoré sa následne menia na čierne plochy. Tieto plochy môžu byť suché až hlienovité v závislosti od druhu plesne.
V nevykurovaných, chladných a vlhkých miestnostiach, ako je pivnica, sa môže objaviť biela pleseň, ktorá nie je vždy ľahko rozpoznateľná na bielych podkladoch. V takom prípade pomôžu ďalšie príznaky: zatuchnutý zápach, ako aj zvýšený výskyt žižiavky obyčajnej a švehly obyčajnej sú indikáciami možného napadnutia plesňami. Biela pleseň sa považuje za rizikový faktor rôznych chorôb.
Ľudia sa často sťažujú na problémy, ako je suchý vzduch v miestnosti.
Zelená pleseň sa v domácnosti vyskytuje na potravinách, substráte, ako aj vo vlhkých miestach a škárach. Táto huba často vytvára chlpatý a nadýchaný povlak.
Žltá pleseň je u nás pomerne zriedkavá, no vyskytuje sa najmä v prípade nedostatočnej hygieny. Uprednostňuje vlhké rohy, čalúnenie alebo bavlnené tkaniny.
Na celulózových podkladoch, ako sú papierové tapety, sa môže vytvoriť červená pleseň. Uprednostňuje vlhké prostredie, ako je kúpeľňa. Červená pleseň je menej škodlivá pre zdravie ako čierna alebo žltá pleseň, ale môže spôsobiť napríklad astmu.
Ako odstrániť pleseň na stene
Ak je plesňou napadnutá malá plocha, napríklad na stene, a príčinou nie sú závažné stavebné nedostatky, môžete sanáciu plesní vykonať svojpomocne. Pred začatím odstraňovania plesne otvorte v danej miestnosti okná a zatvorte všetky dvere do ostatných miestností. Všetok napadnutý nábytok, koberce a ostatné predmety odporúčame riadne zlikvidovať. Počas práce odstráňte nábytok alebo bytové doplnky z cesty. Pred znečistením ich môžete ochrániť krycou fóliou.
Počas sanácie plesní používajte vhodný ochranný odev. Aby sa do ovzdušia dostalo menej spór plesní, napadnuté miesto opatrne postriekajte. V žiadnom prípade neošetrujte oblasť na sucho. Následne odstráňte napadnutú tapetu.
Do kuchyne, spálne aj detskej izby sa hodia odstraňovače plesní bez zápachu a chlóru. V kúpeľni a sprche môžete použiť aj prostriedky s obsahom chlóru. Vždy dbajte na pokyny výrobcu a riaďte sa nimi pre vašu ochranu a aby ste predišli poškodeniu povrchov.
Alternatívnym domácim prostriedkom na suché povrchy je 70-percentný etylalkohol (etanol) a na vlhké povrchy 80-percentný etylalkohol. Pri ich používaní však počítajte so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru a výbuchu.
Napadnuté tapety opatrne odstráňte a okamžite ich zlikvidujte. Rovnako postupujte aj so starým silikónom zo škár. Na sanáciu odporúčame použiť silikón proti hubám alebo silikón na blokovanie plesní.
Odstráňte väčšiu plochu omietky okolo miesta napadnutého plesňou. Aby sa pleseň úplne zlikvidovala, po práci dôkladne očistite okolie napadnutého miesta.
Pleseň v žiadnom prípade neoškrabávajte zo steny za sucha, pretože by došlo k rozvíreniu spór. Neodporúča sa ju ani kefovať, pretože by sa pleseň rozšírila ešte na väčšiu plochu steny. Najvhodnejšie je na poškodené miesto naniesť špeciálny sanačný prípravok na hubenie plesní, ktorý sa nechá pôsobiť 24 hodín. Po odstránení zvyškov plesní možno pristúpiť k obnove steny.
Pre zabezpečenie dlhotrvajúceho účinku je vhodné ošetriť stenu špeciálnym protiplesňovým penetračným náterom. Trvalý preventívny účinok proti výskytu plesní majú akrylátové farby s obsahom molekúl striebra, ktoré ničia plesne už v zárodku.
Biozor Pento sa nanáša rozprašovačom na zasiahnuté miesta a nechá pôsobiť 24 hodín. Následne sa aplikuje druhý raz Biozor Pento pre navlhčenie (alebo povrch postriekajte vodou - rozprašovačom) a poškodené miesta sa oškrabú špachtľou. Potom sa nechá povrch uschnúť.
Po očistení povrchu od nečistôt, prachu a starého náteru, ktorý vykazuje známky poškodenia, a prípadnom opravení prasklín alebo trhlín tmelom na steny, sa aplikujú 2 vrstvy termoizolačnej farby s dostatočným odstupom, aby každá vrstva stihla dostatočne preschnúť.
Prevencia proti plesniam
Kľúčom k prevencii vzniku plesní je udržiavanie nízkej vlhkosti vzduchu, čistoty a sucha v interiéri. „Menej vlhkosti, menej plesní," konštatujú odborníci.
Kontrola vlhkosti vzduchu
Pravidelne kontrolujte vlhkosť vo svojom dome alebo byte vlhkomerom, najmä ak máte podozrenie na napadnutie plesňou. Vlhkomer vám pomôže určiť relatívnu vlhkosť vzduchu v miestnostiach. Tá by sa v obytných priestoroch mala trvalo pohybovať medzi 55 až 60 %, v zime aj o niečo nižšie. Príliš nízka vlhkosť vzduchu má negatívny vplyv na ľudské zdravie, zatiaľ čo vyššia vlhkosť podporuje tvorbu plesní.
Jedna štvorčlenná rodina vyprodukuje v interiéri pri varení, praní a sprchovaní v priemere 8 až 12 litrov vodnej pary denne. Až 30 % vlhkosti pochádza práve z týchto činností. Dokonca až 65 % Európanov minimálne raz do týždňa suší bielizeň v interiéri.
V interiéri sa môžete stretnúť s viacerými druhmi plesní. Najčastejšie je to sivá alebo čierna pleseň, no ani biela nie je ničím neobvyklým a na bielej stene ju len tak ľahko nespozorujete. Biela pleseň sa na stene objaví hlavne tam, kde je vysoká a stála vlhkosť či nedostatočná cirkulácia vzduchu.
Správne vykurovanie bytu a domu
Okrem vlhkosti vzduchu je dôležitá aj teplota miestnosti. Obytné priestory, ako sú detské izby, jedáleň a obývačka, teda miestnosti, v ktorých sa obyvatelia aktívne zdržiavajú, by sa mali vykurovať na teplotu približne 20 °C. Pre iné obytné priestory, ako je spálňa či kuchyňa, je odporúčaných približne 17 až 18 °C. Rovnaká teplota by mala byť aj v miestnostiach, v ktorých sa nikto nezdržiava. V noci môžu byť tieto teploty minimálne o 5 °C nižšie. Tieto informácie odporúča Nemecká spolková agentúra pre životné prostredie.
Pri vykurovaní treba zabrániť tepelným mostom medzi miestnosťami alebo materiálmi. V opačnom prípade sa môže vytvoriť kondenzát, čo zase podporí tvorbu plesní. Dvere medzi miestnosťami, v ktorých máte rôzne nastavené kúrenie, preto zatvárajte. Ak sú obytné priestory dobre zaizolované, môžete celý obytný priestor vykurovať na rovnakú teplotu.
Problém s tepelnými mostami rieši množstvo panelákov, budov, domácností či rodinných domov. Tepelné mosty vznikajú spojením medzi vnútorným a vonkajším prostredím, odkiaľ uniká teplo. To znamená, že ak aj u vás doma vznikol tepelný most, je to ideálne miesto pre kondenzáciu vodnej pary.
Správne vetranie
Ku správnemu vykurovaniu a kontrole vlhkosti vzduchu patrí aj správne vetranie. Len správnym vetraním sa dostane prebytočná vlhkosť vzduchu z obytného priestoru. Namiesto dlhého vetrania prostredníctvom vyklopeného okna vetrajte viackrát denne päť až desať minút nárazovo. Mimoriadne dôležité je to v spálni, kúpeľni a kuchyni.
Ak vetranie nie je pravidelné alebo nie je možné z konštrukčných dôvodov, použite odvlhčovač vzduchu. V kúpeľni sa odporúča mimoriadne dôkladne vetrať. Sprchu, vaňu a prípadne podlahu vysušte po každom použití a uteráky ihneď vyveste na vysušenie. Bielizeň všeobecne nesušte v miestnostiach s vyššou vlhkosťou vzduchu. V kúpeľniach bez okien je regulácia vlhkosti vzduchu veľmi dôležitá. Použite napríklad vhodné kúpeľňové alebo izbové vetráky.
Pravidelné vetranie, hlavne vo vlhších miestnostiach, ako je kúpeľňa alebo kuchyňa, je najúčinnejšou prevenciou vzniku plesní.
V zimnom období je dôležité vetrať krátko a intenzívne, ideálne niekoľkokrát za deň. Najúčinnejšie je vetranie prievanom, kedy sa za krátky čas vymení vlhký vzduch za čerstvý a suchší.
Kúpeľňa je najväčším zdrojom vlhkosti v domácnosti, pričom sa para a vlhkosť ľahko šíri do ostatných miestností. Najmä v chladných mesiacoch je potrebné zabezpečiť, aby sa vlhkosť napr. po sprchovaní alebo kúpaní čo najskôr odviedla preč - ak je to možné, vyvetrajte okamžite. Ak nemáte v kúpeľni okno, použite účinné odvetranie alebo odsávač pár.
Ďalšie opatrenia
Nábytok ani podobné predmety neumiestňujte priamo pred studené vonkajšie steny. Pri dodržaní vzdialenosti cca 5 až 10 cm od vonkajšej steny umožníte nerušenú cirkuláciu vzduchu v miestnosti. Radiátory udržiavajte voľné a ich zadnú časť izolujte od vonkajších stien.
Problematické steny v dome alebo byte môžete ošetriť protiplesňovou impregnáciou alebo pri nanášaní náteru použiť farbu proti plesniam. Na prípadné praskliny alebo trhliny použite tmel na steny.
Na vysušenie nadzemných častí domu je možné použiť aj neinvazívne metódy, ktoré sú účinné najmä pri problémoch so vzlínajúcou zemskou vlhkosťou, napríklad magnetokinetickú metódu sanácie, ktorá využíva magnetické vlnenie.
Pri renovácii starších domov sa obvodový plášť budovy dokonale utesní bez toho, aby steny mali šancu „dýchať“. Problémy s kondenzačnou vlhkosťou sa vyskytujú pri nevhodnom zatepľovacom systéme, nesprávnom postupe zateplenia alebo pri výmene starých okien za nové. Jediným riešením je opäť začať poriadne vetrať, aspoň dva razy denne po 10-15 minút a nepreháňať to ani so šetrením pri vykurovaní. Ideálna je inštalácia vetracieho systému s rekuperáciou.
Pri starších budovách sa veľmi často stávajú obeťou vlhkosti prenikajúcej do stien zo zeme. V dôsledku poškodenej alebo neexistujúcej hydroizolácie je spodná stavba ohrozovaná zemnou vlhkosťou, ktorá následne vzlína v murive. Pri chýbajúcej alebo poškodenej zvislej izolácii sa u pivničného muriva prejavuje aj vlhkosť prenikajúca do steny zo zeme z boku.
Ak sa rozhodnete pre odstraňovanie plesní postrekom, použite prírodný (bez chémie), ktorý človeku neškodí. Na trhu je ich zopár, napríklad SteriSolan a Múdra huba.
Pri väčších napadnutých plochách sa tieto miesta najprv musia navlhčiť biocídnym prípravkom a pleseň sa odstráni špachtľou. Ak je to pri silnejšom napadnutí plesňou nevyhnutné, treba prípravok aplikovať niekoľkokrát a nechať pôsobiť až 12 hodín.
Ocot môžete použiť pri menších plesniach, dokonale ich zlikviduje. Keď sa nezriedený biely ocot nanáša priamo na postihnuté oblasti, dokáže zabiť až 82 % druhov plesní. Okrem svojho dezinfekčného účinku môže ocot tiež zabraňovať budúcemu rastu plesní vďaka kyslému pH.
Termoizolačné nátery ponúkajú moderné domácnosti efektívne riešenie, ako sa zbaviť plesne na stenách. V kombinácii s primeranou ventiláciou a údržbou možno dosiahnuť dlhotrvajúci efekt bez plesní.