Obec Úbrež je miestom s bohatou minulosťou, ktorá siaha až do stredoveku. Jej história je pretkaná prítomnosťou významných osobností a dôležitých historických udalostí.
Počiatky osídlenia a názov obce
Názov obce má v stotožňujúcom vzťahu názvy Jasenov a Úbrež. To svedčí o tom, že úbrežské sídlisko vzniklo na mieste prv patriacom k pôvodnému chotáru Jasenova. Zložený názov sa vyskytuje len v písomnostiach zo 14. storočia. Jednoduchý názov Úbrež, pravda, vo viacerých maďarizovaných či pravopisných obmenách, sa vyskytuje od druhej polovice 14. storočia. Ten korení v slovenskom slove „breh“ a pôvodne ako chotárny názov označoval pozemky ležiace pri brehu potoka. Z uvedených poznatkov vyplýva, že Úbrež založili na majetku Jasenov pravdepodobne poddaní z Jasenova pred rokom 1337, možno už v 13. storočí.
V dedine bol kostol, v 2. polovici 14. storočia. Úbrež patril šľachticom z Michaloviec a Tibavy do začiatku 15. storočia a bol majetkovou súčasťou panstva Jasenov. V roku 1427 zdanili úbrežské sedliacke domácnosti okrem richtárovej daňou kráľovi od 22 port. Vtedy bol Úbrež stredne veľkou dedinou.
Vývoj obce v neskorších storočiach
Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala. V roku 1567 zdanili 2 sedliacke domácnosti na celých a 8 na polovičných usadlostiach, teda od 6 port. V roku 1588 zdanili 11 sedliackych domácností na polovičných usadlostiach, spolu od 5,5 porty. Richtár, osem želiarskych domácností, slobodník (mlynár) a dve domácnosti, ktoré si stavali domy, daň neplatili.
V 2. polovici 16. storočia sa v Úbreži usadili aj poddaní rusínskeho pôvodu. V dôsledku toho sa dedina opäť rozrástla. V roku 1599 stálo v sídlisku 37 obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bol Úbrež veľkou dedinou. Vtedy mal okrem slovenského aj rusínske poddanské obyvateľstvo.
V 17. a začiatkom 18. storočia poddaných ubúdalo. Okolo roku 1751 bol Úbrež gréckokatolíckou farnosťou.
Významné osobnosti spojené s Úbrežom
Obec Úbrež spomína vo svojom diele „Historicko - geografické vedomosti o súvekom Uhorsku“ v časti „Užská stolica“, na strane 68 Matej Bell (1684 - 1749), polyhistor, pedagóg, vlastivedný pracovník a evanjelický farár. Jedna z najväčších slovenských vedeckých osobností 18. storočia, píše: „Úbrež, skromná dedinka, polia má menej úrodné. Patrí Spoločnosti Ježišovej z Užhorodu. Medzi zemanmi je aj Čató z Figy a Ubrišiovci“ a na strane 29: „Z ostatnej šľachty vynikajú: ... Ubriši z Ubreša ...“.
Štefan Blaško (1915 - 1998), publicista, kultúrny pracovník, autor literatúry faktu, poslanec DS, emigroval v roku 1948. V roku 1967 založil v New Yorku Slovensko-americké kultúrne stredisko (SAKS) a bol jeho predsedom. V emigrácii pravidelne publikoval v exilovej tlači, vydával školské učebnice pre mladých Američanov slovenského pôvodu. Vo svojej knihe Sobranecký kraj na strane 179 napísal: V druhej triede gymnázia, s Miškom Drotárom mladším z Úbreža, na javisku Národného divadla v deň slobody 28. októbra 1927 ako skauti dvojhlasne sme zaspievali pieseň „Čo čušíš, čušíš, Slováku mužný“, ktorú sme sa naučili zo spevníka, ktorý doniesol z Ameriky Miškov otec.
V knihe Sobranecký exulant na strane 104 píše: Na veľkonočný pondelok 4. apríla 1946 som bol v Úbreži u rodičov Jána Chrustiča, okresného tajomníka DS. Poobede som s ním navštívil istého bývalého nemeckého dôstojníka, ktorého manželka bola Úbrežanka, Chrustičová príbuzná. Dôstojník bol u nás prijatý pre svoj antinacistický postoj za vojny a po vojne mu to zachránilo život. Hovoril po slovensky. Ja som osobne vybavoval jeho záležitosť na MNO v Prahe. Našli sme ho pri vykladaní kariet v prednej izbe. Spomenul, že na ruskom fronte vykladal karty nemeckým dôstojníkom, ba aj generálom. Nuž vykladal karty aj pre mňa. Pre „kontrolu“ mi ich vyložil trikrát, ale zakaždým mu vychádzalo to isté, vraj v blízkej budúcnosti sa vydám na zaujímavú cestu s malým chlapcom. Medzi iným mi hovoril, že prejdem cez menšiu vodu, kde sa stretnem s priateľom. Vtedy som si pomyslel - bájky, s akým malým chlapcom sa mám vydať na cestu? Nuž ten malý chlapec bol Pavel Machotka. Vtedy pri tých kartách som si s úsmevom pomyslel, že ja mám nejaký široký okruh priateľov a dobrých známych, že ľahko môžem stretnúť všade, či za malou, či za veľkou vodou niektorého z nich. Ale tá cesta s malým chlapcom, že sa tak stalo, to bolo pre mňa naozaj prekvapením. No napriek tomu týmto poverám neverím, i keď tá udalosť s malým Pavlom ostáva pre mňa záhadou.
Juraj Žudel, historik, v knihe „Stolice na Slovensku“ (1984) na strane 160 uvádza, že slúžnovský okres literáta Pavla z Úbreža sa rozprestieral od Vihorlatu na juh po Čečehov, Jastrabie pri Michalovciach, Blatné Remety, Porostov a Kolibabovce. Na strane 191 tej istej knihy píše, že k trhovej sfére Michaloviec patrila aj časť Užskej stolice, na týždenné trhy v Michalovciach sa chodievalo až z Úbreža.
Úbrež v kontexte historických udalostí 20. storočia
V knihe „Trpké roky“ sa nachádza svedectvo o udalostiach v Úbreži počas tzv. prešovského „soboru“. Po sv. liturgii sa ľudia zhromažďovali v hlúčikoch a rozprávali sa o správach, že bezpečnostné orgány v noci odvádzali kňazov do Prešova. Nasledujúci deň sa už vedelo, čo sa stalo v Prešove a niektorí ľudia plakali, iní vyhlasovali, že pravoslávnymi nikdy nebudú.
V obci pôsobil gréckokatolícky kňaz, ktorý opisuje svoju situáciu po zrušení únie v roku 1950. Cirkevný tajomník z ONV mu oznámil, že z vôle ľudu bola dňa 28. apríla 1950 zrušená únia z roku 1646 a že všetci gréckokatolíci sa dobrovoľne vracajú do pravoslávnej cirkvi. Keď kňaz oponoval, bolo mu oznámené, že prestáva byť gréckokatolíckym kňazom a má prestúpiť na pravoslávnu vieru a potvrdiť to podpisom, inak nedostane plat, vyženú ho z fary a na jeho miesto príde pravoslávny kňaz.
Kňaz sa po tomto rozhodnutí skrýval, no napriek tomu bol neskôr zatknutý. Bol predvolaný na pracovnú poradu a hrozila mu pokuta v prípade neúčasti. Počas bohoslužby 14. mája 1950 prišlo na faru auto s cirkevným tajomníkom, tajomníkom Komunistickej strany z ONV v Sobranciach a jedným príslušníkom VB. Nevítaní hostia boli okamžite konfrontovaní s hnevom miestnych obyvateľov a museli rýchlo odísť.
Správa o tejto udalosti sa rýchlo rozšírila a predseda ONV povolal príslušníkov z iných dedín na potlačenie „vzbury“. Kňaz sa ukryl v poli a následne odišiel do filiálky v Hnoine. Neskôr sa dozvedel, že v Úbreži bolo jedenásť ľudí zatknutých a odvlečených do sobranskej väznice.
Po návrate do Úbreža bol kňaz nútený odísť spolu s príslušníkom VB na stanicu VB, odkiaľ mal byť odvedený autom za dedinu. V Sobranciach ho čakali funkcionári, ktorí sa radili, čo s ním urobiť. Následne bol predvedený pred predsedu a tajomníka KSS, ako aj okresného cirkevného tajomníka, ktorí ho nútili prestúpiť na pravoslávie pod hrozbou prísneho potrestania za „vzburu“. Kňaz odmietol s argumentom, že ich konanie je protiústavné a zasahuje do cirkevných vecí.
18. mája 1950, na sviatok Nanebovstúpenia Pána, dal kňaz zazvoniť na zvony a začal sv. liturgiu. Chrám bol plný veriacich, ktorí vycítili, že sa lúči. Pri čítaní evanjelia o rozlúčke Spasiteľa s apoštolmi nastal plač. Po bohoslužbe bol kňaz zatknutý a odvedený na stanicu VB.
Úbrež v období druhej svetovej vojny
Maršál sovietskej armády A. A. Grečko v knihe „Cez Karpaty“ v 4. kapitole opisuje situáciu v oblasti Úbreža v druhej polovici novembra. Vojaci 1. gardovej armády sa snažili prekonať nepriateľskú obranu, ktorá bola posilnená delami a mínometmi. Nepriateľ sa obával prechodu cez Ondavu a budoval obrannú líniu na západnom brehu rieky.
V prípravnom období sa vojská chystali na bojovú činnosť v nových podmienkach. Vojaci a velitelia 1. gardovej armády sa hnali do boja s cieľom vyhnať nepriateľa z československého územia. Dňa 7. novembra sa v 167. streleckej divízii konalo zhromaždenie, kde staršina I. S. Gončarov požiadal o povolenie prebiť sa do nepriateľského tyla. Spolu s ďalšími vojakmi úspešne prešli cez front, zneškodnili míny a objavili nepriateľské delá.
Pri osamelom dome na severovýchodnom okraji Úbreže narazili na protitankové míny. Vojaci podmínovali hradskú a pokračovali ďalej. Na brehu Drinovca objavili strážený delostrelecký sklad, ktorý následne vyhodili do vzduchu.
Na začiatku operácie pôsobila na úseku pred 1. gardovou armádou v prvom slede 254. pešia, 97. a 101. horská pešia, 100. ľahká pešia divízia, 82. divízna skupina, 582. ochranný prápor, prápor maďarskej 2. horskej pešej brigády a 500. t... (text je nekompletný).
| Miesto | Dátum |
|---|---|
| Úbrež | 15. marca, 20. |
