Vlasy sú pre väčšinu z nás veľmi dôležitým výrazovým prostriedkom. Kvalita vlasov, ich hustota, farba a strih dodáva každému človeku jeho osobitosť. Zdravé vlasy vždy vyjadrovali prosperitu, krásu, príťažlivosť a úspech. Rozdiel typov vlasov sa prejavuje nielen u mužského a ženského pohlavia, ale taktiež aj u jednotlivých národností.
Anatómia Vlasového Vačku: Kde Vlas Vyrastá
Základom každého vlasu je vlasový vačok, ktorý je umiestnený šikmo do vlasovej pokožky. V ňom je každý vlas ukotvený jednotlivo. Vlasový korienok formuje tento vačok, pričom mazové žľazy končia vo vrchnej časti vlasového vačku. Vlas vyrastá z vlasovej cibuľky (folikulu), ktoré môžeme nájsť takmer na celom tele, okrem dlaní a chodidiel. Folikul nie je uložený v koži kolmo k povrchu, ale je naklonený.
Do folikulu ústi vývod mazovej žľazy a je k nemu upnutý hladký sval - musculus arrector pili -, ktorý je schopný napriamiť vlas a vytvoriť takzvanú „husiu kožu“. V rozšírenej časti folikulu je uložená dermálna papila, ktorá dodáva vlasu výživu a je tvorená mesenchymálnymi bunkami, cievnymi kľučkami a početnými nervovými zakončeniami. Rast vlasov začína v skorom štádiu embryonálneho vývoja, kedy sa vytvára vlasový vačok. Počet a druh vačkov je daný pri narodení a nedá sa ďalej ničím ovplyvniť. Počas života sa nové vlasové vačky nevytvárajú.
Zloženie a Štruktúra Vlasu
Vlasy sa skladajú z približne 80 % keratínu (proteín), 10 až 15 % tvorí voda a zvyšných 5 až 10 % sú pigmenty, minerály a lipidy. Základným materiálom tvoriacim až 95 % suchej hmoty vlasu je elastická bielkovina nazývaná keratín.
Každý vlas má tri hlavné vrstvy:
- Kutikula: Kutikulová vrstva formuje vonkajšiu vrstvu každého vlasu. Kutikula je vonkajšia vrstva obklopujúca vlas a má funkciu ochrannej bariéry proti mechanickým alebo chemickým vplyvom z vonkajšieho prostredia. Skladá sa z jednej vrstvy pokožky, ktorá sa prekrýva s vrstvou keratínocytov. Kutikula vlasu je tvorená 5-10 prekrývajúcimi sa vrstvami buniek, z ktorých každá je silná asi 350-450 nanometrov. Jednotlivé bunky sa vzájomne prekrývajú a ich voľné okraje smerujú ku koncu vlasu. Stav tejto vonkajšej vrstvy indikuje zdravotný stav vlasov. V ideálnom prípade sú ploché vrstvy keratínocytov obložené plynule okolo kôry vlasu a chránia vnútro vlasového vačku proti škodlivým vplyvom zvonku. Intaktná vrstva kutikúl okolo vlasu vytvára hladkú, svetlo odrážajúcu štruktúru. Pre porovnanie, kutikulová vrstva namáhaných vlasov (vzhľadom k zosvetľovaniu, trvalej a častému fénovaniu vlasov) je neusporiadaná a hrubá. Na základe týchto podmienok môžu škodlivé látky ľahko preniknúť k jadru vlasu. V dôsledku toho pôsobí pokožka i samotné vlasy ako krehké, matné a nepoddajné.
- Kôra: Kutikulová vrstva obklopuje vnútornú časť vlasu nazývanú aj vlasová kôra. Kôra tvorí prevažnú časť vlasu a obsahuje okolo 80 % vlasovej masy. Skladá sa z buniek tvoriacich dlhé vlákna (filamenta), ktoré sú spojené medzibunkovým tmelom. Vďaka tomuto usporiadaniu je vlas elastický a pevný v ťahu.
- Dreň: Je kanálik, ktorý sa nachádza v centrálnej časti vlasu. Po celej dĺžke vlasu býva vytvorený len v silných vlasoch, v tenších býva prerušovaná alebo je prítomná len v niektorých segmentoch vlasu. U zvierat dreň plní funkciu najmä izolačnú; u človeka túto funkciu už stratila.
Priemer Vlasu a Genetické Predispozície u Európanov
Priemer vlasu je dôležitým faktorom určujúcim jeho silu a celkový vzhľad. Náš genetický fond rozhodne, či budeme mať silné, alebo tenké vlasy. Vlasy Európskej populácie majú trochu elipsovitý tvar, zatiaľ čo vlasy Aziatov sú okrúhle a omnoho elastickejšie.
Typológia Priemeru Vlasov podľa Európskych Štandardov
Pre Európanov existujú špecifické kategórie, ktoré definujú hrúbku vlasu:
- Tenké vlasy: Vlas s priemerom od 0.04 do 0.06 mm.
- Normálne vlasy: Vlas s priemerom od 0.06 do 0.08 mm.
- Silné vlasy: Vlas s priemerom medzi 0.08 a 0.1 mm.
Pre porovnanie, vlasy Aziatov sú omnoho silnejšie. Priemerná hrúbka vlasu Aziata je od 0.08 do 0.12 mm.
| Typ Vlasu (Európania) | Priemer Vlasu (mm) | Charakteristika Prierezu |
|---|---|---|
| Tenký | 0.04 - 0.06 | Eliptický |
| Normálny | 0.06 - 0.08 | Eliptický |
| Silný | 0.08 - 0.1 | Kruhový (často rovné vlasy), Eliptický (vlnité), Oválny (kučeravé) |
| Aziati (priemer) | 0.08 - 0.12 | Okrúhly, veľmi elastický |
O tvare vlasov rozhoduje genetika, poloha vlasovej cibuľky vnútri vlasového vačku a nepravidelnosti vo vývoji buniek. Silné, rovné vlasy s minimálnym sklonom k vzniku androgénnej alopécie sú veľmi odolné voči vonkajším vplyvom a na priečnom reze majú kruhový prierez. Prierez vlasu je eliptický, býva tu väčšia variabilita - od rovných vlasov po vlnité, s najväčšou pravdepodobnosťou vzniku androgenetickej alopécie. Ak je prierez vlasu oválny, vlasy sú kučeravé. Sklon k vzniku androgenetickej alopécie je malý, tieto vlasy sú však veľmi náchylné na poškodenie vonkajšími vplyvmi.
Vysvetlenie textúr vlasov (nie to, čo si myslíte).
Rastový Cyklus Vlasu
Jednotlivé vlasy počas svojho rastu prejdú niekoľkými etapami vývoja. Vlas narastie o 0.3 až 0.45 mm za deň alebo o 1 až 1.2 cm za mesiac. Je prakticky nemožné ovplyvniť rast vlasu zvonku. V priemere zostávajú vlasy vo vlasovej pokožke 6 až 8 rokov. Individuálna životnosť vlasov závisí na genetických predispozíciách. Rast vlasov ovplyvňujú hormóny, dedičné dispozície, výživa, nervové vplyvy a choroby.
Rastový cyklus vlasu sa delí na tri hlavné fázy:
- Anagénna fáza (fáza rastu): Je hlavná rastová fáza vlasu, kedy je vlasový folikul najaktívnejší. V tejto fáze sa nachádza asi 85% všetkých vlasov, ktoré máme na hlave. V tejto fáze sa vytvorí nový vlasový korienok a vlas môže rásť. Rastové bunky sa vo vlasovom korienku rapídne delia (množia) a vytvárajú nový vlas. Mladý vlas získava keratín a prediera sa z folikulu smerom nahor, aby potom cez pór v pokožke hlavy vyrástol von z tela. Vlas rastie rýchlosťou asi 0,44 mm za deň. Fáza trvá približne dva až sedem rokov. Ak vlas neodstrihneme, mal by počas trvania hlavnej rastovej fázy narásť do dĺžky 32 až 129 cm. Dĺžka narasteného vlasu závisí od dĺžky trvania anagennej fázy, ktorá je u každého človeka iná.
- Katagénna fáza (prechodná fáza): Nasleduje dva až tri týždne dlhá prechodná fáza. Je súčasťou procesu regenerácie vlasového folikulu. V tejto fáze sa nachádza asi 1% vlasov, ktoré máme na hlave. V tejto fáze sa bunková produkcia vo vlasovom vačku dočasne zastaví a vlas vtedy prestáva rásť, no z pokožky hlavy nevypadne. Počas tejto fázy je vlasový folikul doslova degradovaný a zmenší sa asi na 1/6 svojej pôvodnej veľkosti. Nižšia časť vlasového folikulu je zničená a vlasový korienok sa oddelí od prívodu krvi. Vlas je pomaly vytláčaný nahor rozpadávajúcim sa vlasovým folikulom.
- Telogénna fáza (fáza odpočinku): V nasledujúcej fáze odpočinku sa vlasové vačky regenerujú, bunky sa opäť začínajú deliť a začínajú sa tak formovať nové vlasy. Vlas ešte stále nerastie, no zostáva zachytený vo vlasovom folikule. Pri podráždení pokožka vlas uvoľní a vlas vypadne. Približne 10 až 15% našich vlasov je vždy v tejto fáze. Telogenná fáza trvá 2 až 4 mesiace. Po telogennej fáze je rastový cyklus vlasu kompletný a vlasový folikul prechádza znova do hlavnej rastovej fázy.
Strata 30 až 100 vlasov za deň je normálna. Koľko priemerne vlasov človek má závisí na farbe vlasov. V priemere máme 100 000 vlasov, pritom však platí, že v závislosti na prírodnej farbe vlasov sa počet mení. S 150,000 vlasmi vyhrávajú ľudia s blond vlasmi.
Mýty o raste vlasov
O vypadávaní vlasov sa hovorí pomerne veľmi často. Bohužiaľ v niektorých prípadoch sa z mylných informácii stavajú obecné pravdy. Napríklad, mýtus číslo 7 hovorí, že časté strihanie vlasov zlepšuje kvalitu a hustotu vlasov. V skutočnosti je prakticky nemožné ovplyvniť rast vlasu zvonku.
Farba Vlasov a Pigmentácia
Farba vlasov závisí predovšetkým od množstva, charakteru a rozmiestneniu pigmentu vo vlasovom stvole. Pigmenty ukryté vo vlasovej cibuľke dodávajú našim vlasom ich prirodzenú farbu. Sú produkované špeciálnymi pigmentovými bunkami a odtiaľ pigmenty putujú prostredníctvom tenkých kanálov do keratínocytov, čím doslova zaplavujú celé vlasy farbou.
Pigment vlasu (melanín) vzniká v bunkách (melanocytoch), odkiaľ sa farbivo presúva do drene a kôry vlasu. Melanocyty produkujú buď čierny pigment (eumelanín) alebo žltý pigment (feomelanín). Kombináciami týchto melanínov sú vytvárané rôzne farebné odtiene. Pigment kože melanín sa tiež objavuje v keratínových vláknach vlasov. Množstvo melanínu určuje, ako svetlý alebo tmavý vlas bude.
Šedivé vlasy v skutočnosti nie sú šedivé, ale mix bezfarebných a pigmentových vlasov. Táto kombinácia sa javí ako šedivá. Vlasy sa zmenia na biele vo chvíli, kedy pigmentové bunky znížia tvorbu melanínu. Šediveniu vlasov je spôsobené postupným znížením tvorby melanínu a patrí k fyziologickým prejavom starnutia. Začína v rôznom veku, najčastejšie v treťom alebo štvrtom desaťročí života, je závislé predovšetkým na dedičnosti. U niektorých ľudí začína tento proces veľmi skoro a u niektorých zase o dosť neskôr, než u ostatných. Niekedy za šedivením nestojí genetika a starnutie, ale niektoré choroby, lieky a u detí podvýživa.
Zdravie Pokožky Hlavy a Časté Problémy
Pokožka hlavy je podobná pokožke celého tela, a je teda rovnako citlivá. Mazové žľazy existujú takmer všade v koži, taktiež aj v pokožke hlavy. Tieto žľazy produkujú tuk, ktorý chráni pokožku a vlasy pred vysúšaním. Produkcia mazu môže byť ovplyvnená a byť v neporiadku na základe genetickej predispozície, stresu alebo hormonálnych zmien. Výsledkom môže byť mastná pokožka a mastné vlasy alebo veľmi suchá pokožka hlavy. Každý z tých prípadov vedie k nepríjemným problémom s pokožkou hlavy spojených so svrbením, sčervenaním, alebo s lupinami.
Lupiny sa objavujú vo chvíli, keď sa pokožka hlavy zbavuje odumretých kožných buniek predčasne a v nadmernom množstve. To sa môže stať, či už je pokožka mastná, alebo suchá. Rôzne faktory môžu zapríčiniť vznik lupín, ako napríklad stres, nesprávna výživa, hormonálne zmeny, tak ako aj suchý teplý vzduch, časté fénovanie vlasov, alebo agresívny šampón. Aj napriek vlasom vás môže pokožka nepríjemne páliť. Zima, teplo a iné príčiny môžu vašu pokožku vysušovať a zapríčiniť tak nepríjemné svrbenie a/alebo lupiny.
Dlhé vlasy často trpia na rozštiepené končeky. Vo väčšine prípadov je to spôsobené mechanickým zaťažovaním vlasov ako je česanie, používanie kefy na vlasy alebo inou úpravou vlasov. Časté farbenie, zosvetľovanie, trvalá alebo používanie vyhrievaných stylingových nástrojov môže tiež viesť k rozštiepeným končekom. Vlasové kúry v spreji proti rozštiepeným končekom môžu tiež viesť k obaleniu takto poškodených končekov pomocou veľmi jemného silikónového filmu, čo pomáha k zlepšeniu výzoru vlasov aspoň na chvíľu.
Niekoľko faktorov môže mať za následok stratu viac než maximum 100 vlasov za deň. V 95 % prípadov či u mužov alebo žien stojí za stratou vlasov genetický faktor. Lekárskym označením pre stratu vlasov je termín alopécia. Existujú rozličné typy alopécie, vrátane jazviacich alopécií (vlasy nemôžu byť ďalej vytvárané v dôsledku nádoru alebo infekcie) a nejazviacich alopécií (vlasy sa môžu opäť vytvárať, keďže vlasový folikul je plne funkčný).
Funkcie a Význam Vlasov
Podstatnou funkciou vlasov je predovšetkým ochrana pokožku hlavy pred UV žiarením. Ďalšou funkciou je izolácia pred horúčavou alebo zimou, zabránenie premrznutiu alebo prehriatiu hlavy a mozgu. Vzhľadom k bohatému nervovému zásobeniu okolia koreňa vlasu sme schopní cítiť, ak sa s vlasmi pohybuje, alebo cítime bolesť pri vytrhnutí vlasu.
Mechanické vlastnosti vlasu, teda pevnosť, ťažnosť a pružnosť, sú podmienené štruktúrou vlasu a usporiadaním vlasového keratínu. Odolnosť vlasu závisí na jeho elasticite, umožňujúcej natiahnutie vlasu do dĺžky. Vo vlhkom prostredí sa vlas stáva pružnejším a nadobúda na objeme. Pevnosť vlhkého vlasu je ale menšia ako suchého. Jeden vlas je schopný udržať až 100 g váhy bez zlomenia.
Nádherné vlasy a spôsob, akým ich nosíme zvyšujú našu sebaúctu a sebadôveru. Strata vlasov môže byť preto traumatizujúcim zážitkom pre toho, komu sa tak stane. Strata vlasov, tak ako u žien, ako aj u mužov môže zapríčiňovať psychický stres, narušovať obraz samého seba a emočnú pohodu.