Stanislav Štepka, významná osobnosť slovenskej kultúry, sa narodil 26. júla 1944 v obci Radošina. Jeho cesta k divadelnému umeniu nebola priama; po absolvovaní gymnázia v Piešťanoch vyštudoval Pedagogický inštitút v Nitre, kde sa v roku 1965 stal kvalifikovaným učiteľom so zameraním na slovenčinu a dejepis.
Tieto predmety učil ako začínajúci učiteľ v Bojnej do roku 1969. Už od študentských čias sa však intenzívne venoval písaniu a divadelníctvu. V roku 1963 založil Radošinské naivné divadlo, ktorého sa stal umeleckým vedúcim. Jeho literárne a dramatické nadanie sa prejavilo už v prvej hre Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z.
Od učiteľských novín k profesionálnemu divadlu
Štepka nezostal len pri pedagogickej činnosti. V rokoch 1970 až 1975 pôsobil ako redaktor učiteľských novín v Bratislave, čo bolo dôležitým obdobím pre jeho publicistický rozvoj. Neskôr, v roku 1977, úspešne ukončil štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1976 až 1983 pôsobil ako redaktor Československého rozhlasu.
Jeho profesijný život sa postupne vykryštalizoval do podoby spisovateľa, dramatika, herca a režiséra. Od osemdesiatych rokov sa začal venovať výlučne profesionálnej divadelnej tvorbe na „voľnej nohe“.
Z 37 P jubileum RND a Stepka
Tvorba v tieni normalizácie
Divadlo pod vedením Stanislava Štepku prešlo náročným obdobím. Normalizačné procesy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch priniesli cenzúru a neustály dozor schvaľovacích komisií. Štepka spomína na hrozné kalvárie s hrou Jááánošííík (1970), ktorú schvaľovacie komisie posudzovali deväť rokov.
| Obdobie | Pôsobenie |
|---|---|
| 1965 - 1969 | Učiteľ v Bojnej |
| 1970 - 1975 | Redaktor učiteľských novín |
| 1976 - 1983 | Redaktor Československého rozhlasu |
| Od 80. rokov | Profesionálny divadelník |
Tvorcovia museli často používať symboly a obrazy, aby dokázali prehovoriť k publiku. Napriek tomu, že divadlo bolo pod tlakom, hry ako Človečina (1970) či neskoršia Čierna ovca si získali širokú priazeň divákov a stali sa symbolom vtedajšej satirickej tvorby.
Zlomové udalosti a odkaz slobody
Rok 1989 predstavoval pre Štepku aj pre celé divadlo vyvrcholenie tvorivého a občianskeho úsilia. Inscenácia Vygumuj a napíš bola priamou reakciou na vtedajšiu spoločenskú situáciu. V septembri 1989, počas predstavenia v Žiline, zaznelo z hľadiska silné svedectvo diváka: „Ďakujem vám za dve hodiny slobody.“
Stanislav Štepka vnímal november 1989 ako prirodzené vyústenie túžby po zmene, ktorú divadlo prostredníctvom svojich hier roky artikulovalo. Jeho životný príbeh je ukážkou vytrvalosti, kedy učiteľská profesia a umelecké poslanie vytvorili unikátny celok, ktorý výrazne ovplyvnil slovenskú kultúrnu identitu.