Severná Kórea opäť prišla s nariadením, ktoré je postavené úplne na hlavu. A to doslova, konkrétne na tú vodcovu hlavu. Kim Čong-un je povestný svojím učesom na štýl "indie". A teraz požaduje, aby sa takto ostrihali všetci univerzitní študenti v krajine.
Mnohí Kórejčania však strihom à la Kim zrejme nadšení nie sú. U Kórejčanov však tento strih nie je veľmi populárny, pretože im údajne môže pripomínať účesy čínskych pašerákov. Donedávna mali obyvatelia KĽDR povolených niekoľko variantov účesov. Odteraz budú kaderníčky po celej krajine strihať študentov podľa jedinej šablóny. Žien sa tento zákon nedotkol.
Najnovšia aktualizácia portálu Time.com hovorí, že podľa Associated Press novinka o strihaní v Severnej Kórei môže byť klebeta. Čo si myslíte vy?
Nové účesy a kritika
Severokórejský vodca Kim Čong-un ukázal nový zostrih. Jeho vlasy sú dlhšie a vyčesané dohora. Predchádzajúci účes kritizovalo viacero ľudí. "Kim bol vyfotografovaný so skráteným obočím ako emotikon a vysokovyčesanými vlasmi," napísal o severokórejskom vodcovi portál Daily News.
Predchádzajúci zvlnený účes, ktorým sa Kim Čong-un prezentoval na verejnosti, kritizoval aj herec Randall Park. Ten Kima stvárnil v filme The Interview. Účes nazval doslova utrpením. "Musím na verejnosti chodiť s takýmto účesom, tak som začal nosiť čiapky," cituje Parka Daily News.
Kim Čong-un ukázal spolustraníkom na zasadnutí politbyra nový účes. K čerstvému imidžu patrí aj čiastočne oholené obočie. Nový strih sa v krajine stane s veľkou pravdepodobnosťou hitom.
Strih diktátora však vyzerá divne, pretože si ho češe na nesprávnu stranu, čo vyzerá v kombinácii s tvarom jeho hlavy veľmi komicky. Hovorí sa, že kaderníkom nedôveruje, a preto si vlasy strihá sám.
Užívatelia sa však zhodli, že Kim vyzerá po úbytku niekoľkých kilogramov ešte hrôzostrašnejšie ako jeho aktuálna, večne sa smejúca, verzia.
Propaganda a verejný obraz
V posledných dňoch sa roztrhlo vrece so slovami chvály na schopnosti vodcu KĽDR a ten rád poukazuje na svoje športové a hrdinské činy. Najviac prekvapilo tvrdenie, že Kim Čong-un šoféroval už ako trojročný. Kim sa rád zviditeľňuje aj návštevami rôznych armádnych základní, tovární či významných inštitúcií.
Kim Čong-un tým celému svetu, a najmä obyvateľom Severnej Kórey, demonštruje, že je vlastne, ehm… zosobnením radosti! Severokórejský vodca Kim Čong-un sa objavil na sérii nezvyčajných fotografií. Tie zachytávajú obyčajne zamračeného Kima na vrchole najvyššej hory KĽDR so širokým úsmevom na tvári.
Na fotografiách sa vodca KĽDR nachádza na vrchole 2 700 metrov vysokého vulkánu Päktusan, ktorý leží pri hraniciach s Čínou. Kim sa na najvyššiu horu KĽDR údajne poctivo vyšplhal v sprievode stoviek bojových pilotov a činiteľov vládnucej Strany práce. Len odev, v ktorom mal výstup absolvovať, je zvláštny. Pilotom severokórejskej ľudovej armády oznámil, že výstup ho nabil psychickou energiou väčšou, ako jadrová zbraň.
O KĽDR u nás čítame lži, ľudia tam úprimne milujú svojho vodcu, tvrdí presvedčene Alexander Velitš zo spoločnosti Pektusan. Spoločnosť česko-kórejského priateľstva Pektusan, ktorá spolupracuje so severokórejskou ambasádou. V apríli tohto roka sa zúčastnil týždennej návštevy KĽDR. Hlavným motívom účasti bola konferencia, ale popri nej sme mali aj iné časti programu. Zúčastnili sme sa vojenskej prehliadky, ktorá sa konala na výročie narodenia Kim Ir-sena, dokonca sme videli vodcu Kim Čong-una. Stál na balkóne možno desať metrov od nás, to bol pomerne veľký zážitok.
Vždy som sa zaujímal o ázijské krajiny. Keďže som socialisticky orientovaný človek, lákala ma Severná Kórea, lebo ide de facto o jedinú skutočne socialistickú krajinu. Čína a Vietnam sú z ekonomického pohľadu už kapitalistické krajiny, keďže tam podnikajú veľké súkromné korporácie. Nakoniec, aj politika sa tam už od socializmu odkláňa, čo znamená, že sa tam prejavujú aj negatívne javy ako bezdomovectvo či nezamestnanosť. To v KĽDR nenájdete.
Ja si myslím, že to tak cíti prirodzene. Počas môjho pobytu v KĽDR som nevidel nič, čo by mohlo byť hrané. Keď sme sa prechádzali ulicami, ľudia pôsobili veľmi šťastne. Len veľmi ťažko by ste dokázali zrežírovať tisícky ľudí, ktorí okolo nás prúdili ulicami.
Ľudia v Severnej Kórei milujú svojho vodcu, sú dojatí, keď niekde príde. Ilustruje to aj jeden obraz v múzeu, ktoré sme v Pchjongjangu navštívili. Zachytával Kim Čong-una s detičkami, ktoré plakali od šťastia, že môžu byť s ním.
Osobné zaujímavosti a životný štýl
O najmladšom diktátorovi sveta je verejne známych skutočne málo informácií. O svojom súkromnom živote toho veľa nenahovorí a v jeho oficiálnej biografii by ste našli naozaj divné veci. Rozhodli sme sa pre vás zhromaždiť 11 faktov o najnepredvídateľnejšom politikovi dnešnej doby.
- Dátum narodenia: 1. januára alebo 6. júla v roku 1982 alebo 1983. A možno aj 1984. Nikto to nevie s presnosťou. Hovorí sa, že vodca chce vyzerať staršie a skúsenejšie, preto sa ako jeho oficiálny dátum narodenia uvádza rok 1982. Juhokórejskí pamätníci však tvrdia, že sa narodil až o 2 roky neskôr.
- Podobnosť s otcom: Predpokladá sa, že tak Kim robí naschvál, aby sa viac podobal na svojho otca, Kim Čong-ila.
- Fotografia z detstva: V roku 2014 uzrela svetlo sveta však fotografia severokórejského vodcu z jeho detských čias. No žeby bola pravá, nevie odprisahať skutočne nikto…
- Výber speváčok: Aj v Severnej Kórei existuje popová hudba, no je na míle vzdialená od tej, akú poznáme my. V hudobných videoklipoch musia speváci najmä ukázať, ako dobre sa žije severokórejskému ľudu. Jedna z najznámejších dievčenských skupín je skupina „Moranbong“ a hovorí sa, že práve vodca vyberá dievčatá, ktoré v nej budú účinkovať.
- Štúdium v zahraničí: Pri zápise bolo uvedené, že ide o člena veľvyslanectva, ktorého pravé meno nebolo nikdy zverejnené. Pri pohľade na fotky je síce veľmi ťažké povedať, či skutočne ide o severokórejského vodcu, no jeho spolužiaci si sú na 100% istí, že ide o Kim Čong-una. Spomínajú naňho ako na vtipného človeka, ktorý sa zaujímal o športy viac ako o politiku. A nebol až taký dobrý študent.
- Láska ku basketbalu: A je naozaj pravdou, že Kim basketbal miluje. V roku 2013 sa stretol s Dennisom Rodmanom a ukázal mu svoj súkromný ostrov. Aj napriek obrovskému rozdielu, sa títo dvaja stali priateľmi. Dennis o ňom raz povedal: „Možno je to psychopat, ale ja som si to ešte nevšimol“.
Bizarné fakty o severokórejských Kimoch - Mitsi Studio
Kritika a kontroverzie
Hrozí im trest za to, že sa na stupňoch víťazov v Paríži po turnaji zmiešaných dvojíc fotili so športovcami zo znepriatelenej strany polostrova. Jednou z najslávnejších snímok z nedávno skončenej parížskej olympiády bolo selfie, ktoré si zaobstarali medailisti z oboch strán rozdeleného Kórejského polostrova. Selfie, ktoré obletelo celý svet a potešilo mnoho priaznivcov nielen tohto športu, však môže mať politickú dohru. Priviedol totiž severokórejské duo do politických problémov.
Denník Daily NK, internetová stránka zameraná na Severnú Kóreu a sídliaca v Soule, citoval vysoko postavený zdroj z Pchjongjangu, podľa ktorého športovci a členovia Severokórejského olympijského výboru od svojho návratu do vlasti v polovici augusta prechádzajú mesačnou previerkou. Webové stránky tiež informovali, že športovci sa momentálne nesmú stýkať so svojimi kolegami. Kritika zo strany vedenia štátu sa na športovcov zniesla po tom, čo správa predložená úradníkom zdôraznila, že sa usmievali, keď pózovali vedľa Juhokórejcov. Slávne olympijské selfie vzniklo v čase zvýšeného napätia medzi oboma Kóreami. Ich vzájomný konflikt z rokov 1950 - 53 síce skončil prímerím, ale nie mierovou zmluvou. Nie je jasné, aké sankcie, pokiaľ vôbec nejaké, môžu stolným tenistom teraz hroziť.
„Severokórejskí športovci, ktorí sa vracajú z medzinárodných súťaží, obvykle prechádzajú trojstupňovou ideologickou previerkou, ktorá spravidla končí sebareflexiou všetkých členov tímu.
Nie je podľa vás severokórejský režim represívny? Nemyslím si, že je represívny voči bežnému obyvateľstvu. Obyčajní ľudia si nažívajú spokojným životom. Áno, zrejme sa v krajine nájdu triedni nepriatelia, ktorých síce nie je veľa, ale sú tam. Proti nim by zakročil každý štát, lebo každý štát má svoje represívne metódy. Aj u nás by štát zasiahol voči svojim nepriateľom, ak by ho skutočne ohrozovali. No kapitalizmus je u nás tak dobre upevnený, že to zatiaľ nie je potrebné.
Nie, lebo obyvateľov treba pred škodlivými informáciami chrániť, inak by mohli ľahko naskočiť na juhokórejskú propagandu. Pritom to, čo juhokórejské médiá o KĽDR vysielajú, sú lži. Tak ako klamú utečenci z KĽDR, lebo sú za to dobre platení.
Česká koreanistka Nina Špitálníková nedávno opísala svoje zážitky z dvoch mesačných študijných pobytov v KĽDR. O zdravotníctve napríklad povedala: „Je v katastrofálnom stave. Je tam nedostatok základných liekov, antibiotiká stoja niekoľko stoviek dolárov, analgetiká sú len pre najvyššiu triedu a na narkózu môžete rovno zabudnúť. Porušujú sa základné hygienické predpisy, chýbajú jednorazové zdravotnícke rukavice, ihly sa nesterilizujú.
Špitálníková tam nebola v 90. No ona tie zariadenia nenavštívila, preto sa domnievam, že mohla hovorí o situácii v 90. Špitálníková zažila, ako ju omylom - ako študentku - poslali na stavbu budov, ktoré mali byť hotové k 100. výročiu narodenia Kim Ir-sena. Videla, ako museli na stavbe pracovať aj deti. Aj u nás sa za socializmu podieľala mládež na stavbe rôznych tratí a budov, ktoré neskôr slúžili celej spoločnosti.