Cop: História, úspechy a hudba

Kapela Cop je česká bluegrassová hudební skupina, ktorá vznikla v roku 1978. Zakladateľom a umeleckým vedúcim kapely je Miroslav „Míša“ Leicht, ktorý je tiež otcom českej herečky Kristýny Leichtovej. Skupina oslávila v novembri 2018 významné jubileum - 40 rokov svojho pôsobenia, ktoré oslávila dvoma vypredanými koncertmi v pražskej Lucerne.

Cop je známa svojimi koncertmi predovšetkým v Českej republike, kde ročne odohrá zhruba 80 vystúpení.

História a ocenenia

História Cop je plná zaujímavých udalostí. Kapelu pôvodne založil Bohumil Chaloupek, ktorý bol tiež hlavným spevákom a lídrom skupiny. V rokoch 1980 a 1981 Cop získal prestížne ocenenie na festivale PORTA. Po odchode väčšiny členov do USA a Kanady prevzal v roku 1986 vedenie skupiny Miroslav Leicht, ktorý zostavil novú zostavu. Táto nová formácia opäť zažiarila, keď vyhrala celoštátnu Portu v roku 1987.

Od svojich počiatkov sa Cop zameriaval na americkú ľudovú hudbu s vlastnými textami, ale od roku 2000 sa viac orientuje na vlastnú tvorbu. Do roku 2017 skupina vydala deväť štúdiových, dve živé a jedno kompilačné album. Cop získal rad ocenení, medzi ktorými vynikajú tri víťazstvá na festivale PORTA (1980, 1981, 1987) a tiež žánrová cena Anděl v oblasti folk a country v roku 2000.

Hudobné texty a ich interpretácia

Texty piesní skupiny Cop často vyjadrujú túžbu po pokoji, úteku od každodenných starostí a hľadanie lepšieho miesta. Sú plné obrazov prírody, symboliky svetla a tmy, dňa a noci, ktoré odrážajú vnútorné pocity a hľadanie zmyslu.

Jedna zo skladieb opisuje túžbu po mieste, kde stromy dávajú tieň a kde niet zla: "Chtěl bych jít, kde stromy plný plodů dávaj' stín, co před žárem chce krýt, pokoj mít a nenacházet zlobu, co je v nás, vítat rána a noci vláhou smýt, kde je ráj a nebe modrý, zkouším znát a namáhám se klít, kam jen jít, jó, kdo mi poví." Táto túžba po idylickom mieste kontrastuje s realitou, kde "tisíc očí je tam místo stromů, všichni ví a znaj', přemoudřelí, tu hru dál už nechci hrát."

Ďalšie texty sa venujú pocitu osamelosti a sklamania: "Zůstal jsem sám jako ta tráva, co se motá někde na pláni, jsem rozbitej jak starej vagón, nedokážu skočit na courák." Zároveň však v nich nachádzame aj nádej a vytrvalosť, ako napríklad v obraze "svítá, přijde den".

Refrenická časť "Nic víc, nic víc nemám, nemám, za nádražím mě čeká náklaďák" naznačuje pocit prázdnoty a zároveň pripravenosti na novú cestu.

Tematické piesne a ich význam

Niektoré piesne reflektujú plynutie času a zmeny: "Jak půlnoc do rána změníme svět, tenhle román si píšeme oba na památku." Iné sa zaoberajú hlbšími otázkami existencie a hľadaním šťastia: "Jó, možná někde v horách a nebo trochu níž, můžem hledat štěstí svý a pořád k nebi blíž."

Obraz "kolotoč je dál k nezastavení, brzdy selžou a kamarádi lžou" symbolizuje nezastaviteľný kolobeh života, kde sa človek môže cítiť stratený a zradený. Napriek tomu ostáva nádej na splnenie snov: "chtěl bych jít po širejch bílejch pláních, mír a klid a žádný lidi zlý, snad se splní, o čem sním."

Texty ako "Nad hladinou svítá, brzy má přijít den, ráno slunce vítá a každej má mít sen" prinášajú optimistický pohľad na nový začiatok a dôležitosť snov.

Symbolika "silnic prach bludnejch cest slunce bílý vodráží, jedu dál, laufy řvou celej den" evokuje pocit neustáleho pohybu a neľahkej cesty životom.

Text "Vzdálená je touha, co v duši mám, do kopců se ubírám, schovávám ji hluboko pod kůží, když jdu spát ji prožívám..." popisuje skryté túžby, ktoré človek prežíva v súkromí.

Posledné riadky naznačujú aj tému úspechu a uznania: "Celej život věnce z vavřínů ten chlapík dostával, plným proudem teklo šampaňský, kterou chtěl, tak tu si vzal."

tags: #svita #cop #akordy