Prírodná pamiatka Putikov vŕšok: Najmladšia sopka v strednej Európe

V srdci stredného Slovenska, v malebnej krajine medzi Tekovskou Breznicou a Novou Baňou v okrese Žarnovica, sa ticho týči nevýrazný kopec, ktorý v sebe ukrýva fascinujúci príbeh miliónov rokov geologického vývoja. Putikov vŕšok je vyhasnutá bazaltová sopka, ktorá je najmladšou sopkou nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe.

Letecký pohľad na okolitú krajinu Putikovho vŕška

Geologický pôvod a vznik

Putikov vŕšok je pozostatkom najmladšieho známeho vulkánu na Slovensku. Jeho aktivita bola ukončená pred vyše 102 000 rokmi, pričom niektoré odhady posúvajú tento vek až do obdobia pred 130 000 rokmi, čo ho radí do obdobia štvrtohôr (pleistocénu). Sopka vznikla po narušení zemskej kôry, kedy cez otvor vystupovala zmes plynov, vodných pár, popola a žeravých hornín priamo z magmatického plášťa Zeme.

Vznik sopky bol spojený s výlevmi čadičovej (bazaltovej) lávy, ktorá sa vyznačovala nízkou viskozitou a vysokou tekutosťou. To viedlo k vzniku rozľahlých lávových prúdov a málo strmých sopiek štítového typu. Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne troskový kužeľ tvorený pyroklastickými sedimentami a lávové prúdy rôznej dĺžky.

Schéma vzniku troskového kužeľa a lávových prúdov

Unikátne prírodné útvary

Celý Putikov vŕšok je pokrytý sopečnou horninou - pemzou, ktorá je ľahká ako troska z vysokej pece. Pri ceste na vrchol sa nachádza 26 metrov dlhá jaskyňa Sezam, ktorá je prieduchom sopky, ktorým pri výbuchu unikali plyny. Na vrchole je možné vidieť zreteľné obrysy niekdajšieho krátera.

  • Sopečné bomby: Pri výbuchu vulkán vyvrhoval zo svojho vnútra žeravé kúsky čadiča, ktoré vyletovali do výšky až 500 metrov. Tieto „sopečné bomby“ sa podobajú na skamenenú prehnutú rybu bez chvosta a hlavy o veľkosti 4 cm a viac.
  • Kamenné organy: Ide o päť alebo šesťboké bazaltové stĺpy, ktoré vznikli stuhnutím lávy a jej následným prasknutým šesťuholníkovým deliacim systémom.

Najväčšie sopečné erupcie | Mega katastrofy | Bezplatný dokumentárny film

Lávové prúdy a ich vplyv na krajinu

Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny Hrona, kde dosahujú až 15 metrov. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi Novou Baňou a Brehmi tento prúd prenikol do koryta rieky Hron a na čas ho dokonca prehradil.

Základné údaje o lokalite

Parameter Informácia
Nadmorská výška 432 m n. m.
Rozloha pamiatky 21,06 ha
Stupeň ochrany 5. stupeň
Rok vyhlásenia 1996

Ochrana územia a dostupnosť

Putikov vŕšok bol pre svoju jedinečnú geologickú hodnotu vyhlásený za prírodnú pamiatku. Účelom ochrany je zabezpečenie existencie najmladšej lokality vulkanickej činnosti na Slovensku s malou deštrukciou sopečnej štruktúry. Na území platí 5. stupeň ochrany, čo znamená prísny zákaz akýchkoľvek zásahov, ktoré by mohli narušiť prírodné pomery.

Lokalita je relatívne ľahko dostupná pre verejnosť. Nachádza sa východne od obce Tekovská Breznica a juhozápadne od Novej Bane. K miestu vedú turistické značky alebo poľné cesty. Návšteva tohto miesta je skvelou príležitosťou spoznať geologické tajomstvá Slovenska a uvedomiť si, aké dramatické procesy formovali krajinu, v ktorej žijeme.

tags: #prirodna #pamiatka #vrkoc