Román Plemeno Kainovo (v poľskom origináli pod názvom Orka na ugorze, Lwów-Warszawa 1935) od Jána Wiktora v preklade Márie Babiakovej-Bajovej vychádza ako 20. sv. edície Svet, séria C, ktorú vydáva Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Obálku nakreslil Š. Cpin, pričom kniha bola vytlačená v roku 1947 v kníhtlačiarni Pravda v Komárne.
Autor a jeho tvorivé poslanie
Písať o sebe je neobyčajne ťažká úloha, lebo to je téma príliš obšírna. Obraz autorovej duše a jeho bohaté zážitky sa najľahšie nájdu v jeho dielach, lebo sú zavše verným odzrkadlením jeho vnútorného úsilia, nadšení, túžob a zážitkov. Autor sa často vteľuje do istých postáv, napája ich svojimi myšlienkami, citmi a dáva im silu premáhať prekážky.
Vnútorný príkaz spisovateľa vždy vyháňa spomedzi štyroch stien a prikazuje ísť do života, premeriavať jeho dni, hľadať človeka, priblížiť sa k nemu a poznávať jeho potreby. Spisovateľ je neraz spútaný väzeň bez zajtrajška, nádenník bez domova, perom prikutý ku stolíku, ktorý požehnáva každú chvíľu života, keď môže pracovať.
Témy ľudského utrpenia a nádeje
Dojmy a nadchnutia, ktoré sú spoločníkmi písania, preplynú ako vlny rieky, vyvierajúcej z horských prameňov a ústiacej do nesmiernosti mora, ktorým je ľudstvo. Osud spisovateľa je často spätý s hľadaním pravdy o človeku, pričom v dielach sa zrkadlí borba s osudom a prekonávanie prekážok.
Niekedy mi z pera nesteká atrament, ale čistá krv, vyvierajúca z ľudských rán. Pobádaný tým nutkaním hľadania a putovania, zašiel som do Francúzska, kde ma osud zaviedol do zapadlých štvrtí, na dno ľudskej biedy. Z tohto obdobia pochádza dvojdielny román Vŕby nad Seinou.
| Dielo | Hlavná téma |
|---|---|
| Plemeno Kainovo | Dedina a ľud |
| Na prahu smrti | Zážitky zo sanatória |
| Burek | Dojmy z mestskej dlažby |
| Vŕby nad Seinou | Ľudská bieda a osudy vyvrheľov |
Každodennosť a bolesť
Začali sa drobné, všedné príhody každodenného života. V tesnej izbičke Malinovských sa rozvidnilo len preto, aby sa odhalila celá jej úbohosť. Chorá Malinovská často túžila, aby mohla vstať, stať si k synovi a zahľadieť sa do lákajúcich diaľav. Keď sa jej syn Vlado, urastený chlapec, vrátil z práce, snažil sa matke pomôcť, no bieda a nedostatok síl zostávali ťaživou realitou.
V živote aj v literatúre platí, že pravda, láska a spravodlivosť sú piliermi šťastia na tejto zemi a len to je večné, čo z dobra vyrastá. Spisovateľ, hoci obklopený utrpením, vždy hľadá v ľudskom srdci krásu a dobro, ktoré pretrvajú aj tie najťažšie časy.