Peter Karvaš (1920 - 1999) patrí k významným a plodným slovenským prozaikom a dramatikom 20. storočia. Jeho literárna tvorba zahŕňa prózu aj drámu, pričom jeho prvé dramatické diela sa často viažu k obdobiu druhej svetovej vojny.
Medzi jeho rané dramatické práce patria hry ako Meteor, Polnočná omša a Antigona a tí druhí. Dráma Antigona a tí druhí, inšpirovaná antickou drámou, zobrazuje odpor väzňov v koncentračnom tábore proti fašizmu.
Vrcholom jeho dramatickej tvorby je hra Veľká parochňa. Toto dielo má formu grotesky, čŕt a absurdnej drámy. Dominantnou myšlienkou hry je nerovnosť medzi ľuďmi. Dej sa odohráva v neurčitom čase a neurčitej krajine, kde generál vyhlási holohlavých za nepriateľov krajiny a zakáže im cestovať spolu s vlasatými či navštevovať verejné miesta. Táto situácia vytvára priestor pre rôzne reakcie a morálne dilemy postáv.
Situáciu sa snaží využiť Mike, ktorého švagor Hanjo, pôvodne vlásenkár, vymyslel prípravok na rast vlasov - Vlasolin. Po počiatočnom úspechu prípravok spôsobí, že všetci, ktorí ho používajú, nakoniec oplešivejú. Keďže sa všetci chcú vyhnúť skupine holohlavých, Vlasolin používa takmer každý. Hanjo je za svoju činnosť odsúdený na smrť a vo väzení začína vyrábať parochne. Keď sa dozvie, že generál rozhoduje o tom, kto môže nosiť parochňu, začne štrajkovať a na druhý deň je popravený.
Po Hanjovej smrti, keď už neexistujú rozdiely medzi vlasatými a holohlavými, generál si vymyslí nového nepriateľa - tých, ktorí rozmýšľajú. Chce skonštruovať stroj na čítanie myšlienok, aby identifikoval a eliminoval tých, ktorí nesúhlasia s jeho názormi. Táto situácia symbolizuje neustále sa meniace formy totality a prenasledovania.
Veľká parochňa ostro odsudzuje násilie, rasizmus a nadradenosť. Autor sleduje osudy rôznych postáv a ukazuje ich reakcie v podmienkach tyranie a neznášanlivosti. Hra poukazuje na zločinnosť triedenia ľudí podľa apriórnych kategórií a nebezpečenstvo diskriminácie, ktorá mala v histórii hrozivé podoby, ako napríklad v ideológii fašizmu.
Ďalšou významnou hrou Petra Karvaša je Polnočná omša, ktorá sa tiež odohráva počas druhej svetovej vojny. Táto hra zobrazuje rodinu, ktorej členovia sa stali prisluhovačmi fašizmu a nepriamo spôsobili smrť partizána Ďurka. Hra sa zameriava na ich neschopnosť priznať si vinu a na ich ilúziu o čistom svedomí, pričom vyvolala značnú pozornosť.
Karvašove diela často reflektujú morálne dilemy, ľudskú povahu v extrémnych situáciách a kritický pohľad na spoločenské javy. Hra Nultá hodina zobrazuje rozpory medzi partizánmi, ktorí majú oslobodiť politických väzňov, ale kvôli nedôvere a nezhodám nie sú schopní dohodnúť sa na rozsahu misie.
Peter Karvaš bol známy aj svojou publicistickou a teoretickou činnosťou v oblasti divadla. Spolupracoval s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry a inscenácie. Jeho prózy a drámy boli preložené do mnohých jazykov, čím si získal medzinárodné uznanie.
Literárnu činnosť začal už v roku 1937. Počas vojny publikoval pod pseudonymami a jeho prvá kniha, súbor reportáží a čŕt s názvom Most, vyšla až po vojne v roku 1945. Jeho tvorba zahŕňa realisticky koncipované novely, historicko-sociálne romány, cestopisné reportáže, humoristicko-satirické poviedky a humoresky. Po nútenej literárnej odmlke, spôsobenej jeho odmietavým postojom k okupácii Československa v roku 1968, sa vrátil k písaniu s povstaleckým románom a neskôr aj k satirickému žánru.
Peter Karvaš pracoval aj ako redaktor, učil na vysokej škole a zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Počas obdobia normalizácie mu bolo zakázané publikovať kvôli jeho názorom.
