Folklór je našou súčasťou, dedičstvom, ktoré nám tu naši predkovia nechali. Piesne, spievanky, kroje, nádherné ornamenty a výšivky, zvyky - to všetko tvorí bohatstvo slovenskej kultúry.
Čo je Ornament? Definícia a Klasifikácia
Slovo ornament sa objavilo v našom jazyku oveľa neskôr ako slová vzor, okrasa alebo ozdoba. Je to lexikálna výpožička z latinského jazyka a jeho význam sa vysvetľuje ako umelecky zhotovená ozdoba na predmetoch alebo druh okrasy ľudového rázu. Tak či onak v našej kultúre môžeme hovoriť o vzore, ktorého základom je opakujúci sa motív, postavený na striedaní sa v určitom poradí symbolov, liniek, geometrických tvarov, rastlinných, zvieracích alebo iných rytmicky usporiadaných prvkov.
Ornament pracuje buď s abstraktnými formami, alebo štylizuje skutočné motívy, no často ich mení na nepoznanie. Z hľadiska západnej kultúry, z ktorej toto slovo pochádza, sa ornament nepovažuje za samostatné umelecké dielo. Jeho hlavnou funkciou je štylizovaná dekorácia. Umenie zdobenia je veľmi staré a jeho vznik sa datuje do obdobia paleolitu (staršej doby kamennej).
Klasifikácia Ornamentov
Ornamenty môžeme rozdeliť do jednotlivých kategórií na základe viacerých hľadísk:
| Kategória | Popis / Príklady |
|---|---|
| Podľa motívov | geometrický, rastlinný, zvierací, človečí, bájny, krasopisný, alebo vymyslený |
| Podľa štýlu (slohu) | dávnoveký, antický, byzantský, románsky, gotický, renesančný, barokový, rokokový, klasicistický, romantický, realistický, impresionistický, symbolistický, secesný, moderný |
| Podľa národnej príslušnosti | slovenský, moravský, ruský, srbský, bulharský, grécky, čínsky, japonský, arabský |
| Podľa grafickej podoby | plochý, reliéfny, rytý |
Bohatstvo Slovenského Ornamentu a Jeho Odkaz
Slovensko je svetová krajina ornamentov. Máme ich štyritisíc, zatiaľ čo vo svete je ich päťtisíc. Slovenská ľudová tvorivosť je obsiahla a pestrá. Prenášala sa z generácie na generáciu, čomu vďačíme za ich zachovanie - napríklad výšivkárstvo, ľudové piesne, keramika, kroje, zdobené pestrými ornamentmi a pod.
Všetci vieme, že ornamenty nie sú len ozdobami, ktoré zdobia predmety či priestory. Sú to symboly, ktoré nesú významy, príbehy a posolstvá našich predkov. Každý detail, každý tvar, každá farba v ornamentoch má svoj dôvod, svoju históriu a svoju hlbšiu hodnotu.
Za dlhých zimných večerov slovanské dievčatá a ženy vyšívali a tkali tajné vzory, ktoré im odovzdali ich mamy a babky, aby sa potom nimi predviedli pred občinou pri slávení sviatkov. Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom. Vďaka našim predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska a v priľahlých regiónoch, kde žili a žijú naši krajania (Morava, Malopoľsko, Podkarpatská Rus, Dolná zem), teda v pohorí Karpát a v Dunajskej nížine.
Štefan Leonard Kostelničák - Majster Ornamentu
Štefan Leonard Kostelničák povýšil slovenské ornamenty na umenie. Narodil sa 14. januára 1900 v Spišskej Starej Vsi. Bol to on, kto povýšil slovenskú ornamentiku na umelecký artefakt výtvarnej kultúry. Vytváral pohľadnice, ozdobené ornamentmi k rôznym príležitostiam aj s alegorickými výjavmi z našich dejín. Štefan Leonard Kostelničák ornamentálnu výzdobu uplatňoval pri textoch hymnických piesní i významných historických dokumentov ako napríklad Martinská deklarácia, Pittsburská dohoda (pri príležitosti jej 10. výročia podpísania) či Cyril a Metod. Jeho ornamentálnu tvorbu vysoko ohodnotil aj vtedajší prezident ČSR T. G. Masaryk.
Celková jeho zbierka dosiahla viac ako 4 000 vzoriek ornamentu. Štefan Leonard Kostelničák vytvoril mnohé miniatúrne práce s prvkami ornamentu na dverách, výšivkách, porceláne, skle, koži a pod. S jeho ornamentmi sa môžeme stretnúť aj pri výzdobách verejných budov.
Pokračovanie Odkazu
Myšlienka vydať knižne Slovenskú ornamentiku sa zrodila na medzinárodnej konferencii Symbol a ornament v živote Slovanov, ktorá sa konala 26. októbra 2016 v staroslávnej Nitre pod patronátom občianskeho združenia Slavica. Tejto konferencie sa zúčastnila PhDr. Anna Kostelničáková, autorka knihy Čaro ornamentu: Štefan Leonard Kostelničák (2013), ktorá je venovaná životu a tvorbe Štefana L. Kostelničaka. Výsledkom tejto spolupráce sú nasledujúce projekty: Výstava Čaro slovenského ornamentu, publikácia Škola slovenského ornamentu. Štefan L. Kostelníček (2017), výtvarné kurzy Škola slovenského ornamentu a S ornamentom svetom.
V júli 2018 sme so zármutkom prijali správu o úmrtí PhDr. Anny Kostelničákovej. Vo veku 89 rokov nás opustila autorka putovnej výstavy Čaro ornamentu, matičiarka a iniciátorka návratu umelca-ornamentalistu Štefana Leonarda Kostelničaka do pamäti slovenského národa. Záležalo jej na tom, aby zviditeľnila život a dielo maliara, zakladateľa a tvorcu slovenskej ornamentiky, aby nezostal v zabudnutí, ale zachoval sa ako sviatočný šat slovenského národa.
Súťaž Slovenský ornament mojimi očami je ďalším príkladom uchovávania tohto dedičstva. Tento projekt, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do rôznych pohľadov a interpretácií slovenského ornamentu, nás spája nielen cez umenie, ale aj cez našu slovenskú kultúru, tradície a históriu. Mnohí zo súťažiacich sa pohrali s tradíciou a zároveň priniesli svoj vlastný pohľad na to, ako sa dá ornament transformovať a prispôsobiť súčasnému umeniu.
Ornament v Tradičnom Slovenskom Odeve
Na ľudovom odeve z prelomu 19. a 20. storočia nájdeme pomerne málo výrazných odlišností, ktoré by jednoznačne označovali pôvod obyvateľov. Ornamenty sa na mužskom i ženskom odeve používali aj s výšivkou (na mužských a ženských košeliach alebo opleckách a šatkách), obyčajne technikou plochého stehu podľa predkreslenia alebo krížikmi.
Šarišský kroj
Odev tejto oblasti možno považovať za prototyp šarišského odevu. Čo sa týka ženského odevu, sviatočná vrchná sukňa kidľa bola vždy z drahších materiálov a mala prišitý živôtik (vist). K farbiarskym a súkenným sukniam sa prišíval trojdielny živôtik staršieho typu (vist) z červeného súkna alebo zlatom pretkávaného brokátu. Mal bohatú výzdobu - okraje lemovali čierne zamatky a široké paličkované čipky z pravých zlatých alebo strieborných nití. Novší živôtik (ľajbľik) sa vyzdoboval rozličnými nášivkami (stuhy, bortne, perličky, flitre) alebo šnurovaním.
Zástery boli dvojaké - jednopólové a dvojpólové, obe tmavých farieb. Okrášľovali sa rozličnými bortňami s kvetinovými motívmi alebo strojom vyšívanými kvetinovými motívmi a zámikmi. Zo sviatočných plátenných súčastí treba spomenúť polku (asi 70 x 300 cm), ktorá (ozdobne pretkávaná) bola súčasťou odevu nevesty. K obradovému odevu patril i družbovsky ručník tiež z červeno pretkávaného plátna.
Mužský odev sa v jednotlivých oblastiach takmer neodlišuje. Košeľa (košuľa) bola z tenkého ranového alebo konopného plátna. Rukávy boli stiahnuté do manžiet - oboje zdobila červená činovať alebo výšivka.
Liptovský kroj
Výšivka na rukávoch oplecka bola biela v technike počítanej nite a prelamovania, alebo voľne predkresľovaná červenou bavlnenou priadzou. Od konca minulého storočia sa vyšívalo okrem bavlny i vlnou. V minulom storočí bola ručne paličkovaná, červená. Neskôr sa začínajú používať i pestré háčkované čipky.
Košele zo začiatku 20. storočia mali predný i zadný stan a rukávy z jednej poly plátna s podšitím na pleciach. Okolo rázporku a na dolnom okraji rukávov sa ozdobovali košele výšivkou alebo čipkou.
Tradičné Účesy a Hlavové Pokrývky s Ornamentami
Ženské Účesy
Dievky mali vlasy nahladko učesané dozadu a vzadu zapletený vrkoč. Parta na sobáš sa skladala z čelenky pošitej zlatými stuhami alebo korálkami. Dienko party tvorili dve prekrížené tkanice, na vrchole s upevnenou korunkou pologuľatého tvaru, zhotovené zo strieborných drôtikov s flitrami a perličkami. Nádherne ju dopĺňali stuhy, ktoré siahali až po okraj sukne.
Vydaté ženy si česali vlasy na drut, hladko bez pútca, dozadu. Pod vlasy sa nad tylom zasunulo drôtené koliesko (priemer asi 12 cm) obalené plátnom. Vlasy sa rozdelili na dva pramene, zviazali tkanicou a skrúcali jeden za druhým spolu s tkanicou. Keď sa celkom zakrútili, prekrížili sa, obtočili okolo kolieska a zaviazali. Miesto neho si viažu ženy na účes rozličné šatky (chustka) s levočskou čipkou a po obvode prišitú paličkovanú soľnobanskú čipku. Na účes sa najprv nasadilo dienko, potom sa nadeň priviazala prednička (čolko), ozdobný pás s prišitými trblietkami (5x40cm).
V liptovských obciach sa účesy vydatých žien v jednotlivých dedinách odlišovali. Čepiec, ktorý sa v súčasnosti zhotovuje z kupovaných látok (satén, brokát a pod.), mal dienko (kolko) a čelenku, ktorá vytvárala stredný cíp nad čelom a dva bočné zakrývali uši. Na dienku na temene hlavy sú uviazané stuhy, ktoré visia po bokoch čepca. Cez čelo nosili ženy uviazanú čiernu zamatku. Niekde sa na vystuženie účesu používalo zošité hrubé plátno vyplnené perím.
Mužské Účesy v Tradícii
V tradičnom kontexte neboli mužské účesy tak bohato ornamentované ako ženské pokrývky hlavy. Muži nosili klobúky - staršie boli okrúhle s vyhnutou strieškou, prestali sa nosiť po prvej svetovej vojne. V zime nosili čierne baranice. Klobúk alebo baranicu nesnímali z hlavy pri návštevách v miestnosti, ani na svadbách.
Ornamenty v Súčasných Mužských Účesoch
Zatiaľ čo v tradičných mužských účesoch ornamentika priamo vo vlasoch nebola dominantná, moderná doba prináša nové možnosti. V malebnej obci Lokca na Orave by barbershop čakal asi málokto. Práve do tejto dedinky však cestujú ľudia z celej krajiny. Barbier Pavol Vajdečka tu totiž plešatým mužom pomáha s komplexmi. Ako prvý barbier na Slovensku totiž prišiel s technológiou lepenia tzv. vlasových protéz.
„Cítim, že keď prichádzajú, tak z ich vnútra pramení akási malá sebadôvera a menejcennosť. Ale keď odchádzajú, sú ráznejší a doslova žiaria. Niektorí muži v tom momente prežívajú takú vnútornú eufóriu, že mi nedokážu ani odpovedať. Len čumia ako vyoraná myš, pozerajú sa na seba do zrkadla a chytajú sa za vlasy.“
Barbier dokáže k vlasovej protéze urobiť plnohodnotný účes, aby sa pôvodné vlasy prirodzene napojili k protéze a vyzeralo to úplne prirodzene. Okrem fadeu sa vie vyhrať aj s detailmi, zakomponuje do účesu aj pásiky a rôzne ornamenty a protézu vytvaruje tak, že spoje nebolo absolútne vidieť. Vlasová protéza je súbor živých vlasov, ktoré sú napevno nastrelené na umelej platforme.
Autonomous Braiding Machines Operating at an Insane Level | Future Hair Tech Compilation
Folklórne Prvky v Modernej Svadbe
Mnoho neviest premýšľa aj o tradičnej slovenskej svadbe plnej folklóru. Ľudová svadba by sa nemala zaobísť bez folkových ornamentov či modrotlače. Stoly prikryte ľanovým obrusom naturálnej farby, cez stred natiahnite štólu s folk výšivkou, lúčne kvety umiestnite do zaváraninových pohárov ozdobených folk stužkou, krajkou či jutou. Nič nepokazíte podnosmi z dreva.
Či už zvolíte jednoduchšiu alebo niekoľkoposchodovú svadobnú tortu, rovnako ju môžete zaodieť do folklórneho šatu. Siahnúť môžete buď po torte, ktorú ozdobíte typickými folk kvietkami, alebo zvoľte tortu, na ktorej budú folkové ornamenty. Ďalšou možnosťou je samozrejme i kombinácia ornamentov a kvetov.
SVADOBNÉ ŠATY - ako skĺbiť folklór s modernosťou? Kedysi sa naše babky vydávali v krojoch. Dnes je nevesta v kroji skôr raritou, ľudový odev sa využíva iba na obrad čepčenia. Niektoré nevesty sa na svoju svadbu rozhodnú siahnuť po ľanových šatách, ktoré sú doplnené folkovými patentmi či opaskom. Rovnako ženích siaha po jednoduchej košeli s folk prvkami. Jarka Wurll Kocánová, ktorej tvorba je nádhernou ukážkou kombinácie tradícií a modernosti, využíva moderné strihy a materiály, ktoré kombinuje s tradičnými slovenskými výšivkami.
Pekne vyniknú i rozpustené vlasy s jemným venčekom a stuhovým závojom. Ak chcete naozaj folk účes, skúste zvoliť vrkoč a vlasy vypnuté dohora. Okrem maku, ktorý je najznámejším a najtypickejším kvietkom všetkých svadieb vo folkovom duchu, často nemôže chýbať ani nevädza, margarétky či kamilky, no typickými slovenskými kvietkami sú i prvosienky, nezábudka či blyskáč.