Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) patril k jedným z najvýznamnejších a najplodnejších slovenských prozaikov a dramatikov 20. storočia. Narodil sa 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej.
Životné osudy a kariéra
Jeho rodičia boli popravení nacistami vo vápenke v Nemeckej začiatkom januára 1945. Peter Karvaš začal pracovať už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní - od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Po skončení vojny pôsobil v rokoch 1945 - 1948 ako dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave.
V období 1949 - 1950 pôsobil ako kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti. Neskôr pracoval na Povereníctve školstva ako prednosta divadelného oddelenia, bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990.
The Medallion of Petra - An Archaeological Thriller
Literárna a dramatická tvorba
Literárne činný bol od roku 1937, keď začal publikovať svoje prvé diela v Študentskom časopise, vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Bol autorom realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt.
Kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe; bol plodným autorom rozhlasových a divadelných hier.
Prehľad profesijných pôsobísk
| Obdobie | Pôsobenie |
|---|---|
| 1945 - 1948 | Dramaturg rozhlasu, Novej scény a SND |
| 1949 - 1950 | Kultúrny atašé v Bukurešti |
| Po 1968 | Nútená literárna odmlka a zákaz publikácie |
Záver tvorivej cesty
Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele. Vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch.