Oľga Feldeková, celým menom Oľga Lukáčiová, bola významnou postavou slovenskej kultúry. Jej životná púť, ktorá sa začala 28. marca 1943 v Martine a skončila 6. decembra 2025 v Bratislave vo veku 82 rokov, bola plná literárnej tvorby, humoru, ale aj neľahkých životných skúšok. Bola známa ako prozaička, novinárka, scenáristka, dramaturgička a glosátorka, ktorá svojím jedinečným pohľadom na svet obohatila slovenské umenie.
Jej kariéra začala na Orave, kde vyrastala. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v Trstenej a krátkom pôsobení ako robotníčka v Tesle Orava, sa jej životná cesta uberala smerom k žurnalistike. V roku 1967 úspešne ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Práve počas štúdia objavila čaro písania pre deti, čo neskôr pretavila do svojich prvých literárnych diel.
Literárna tvorba a mediálna kariéra
Oľga Feldeková debutovala v roku 1975 knihou pre deti "Rozprávky pre dievčatko". Neskôr nasledovali ďalšie úspešné diela ako "Sťahovanie na mieste" (1976) a "Dievča a šťastie" (1979). Jej najznámejším literárnym dielom je román "Veverica" (1985), ktorý nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy. Spolu s manželom, spisovateľom Ľubomírom Feldekom, napísala knihu fejtónov "Svet je aj inde" (1998). Jej poviedkové cykly, ako napríklad "Neodoslané listy", boli neskôr zozbierané v publikácii "Poviedky" (2003).

Okrem literárnej činnosti sa Feldeková aktívne venovala aj práci v médiách. Externé pôsobenie ako redaktorka v "Novom slove mladých" (1978-1982) jej umožnilo zostaviť dve antológie mladej slovenskej prózy. Neskôr pracovala ako dramaturgička Slovenskej filmovej tvorby (1982-1990). Po roku 1990 sa naplno venovala práci na voľnej nohe.
Jej popularita rástla aj vďaka účinkovaniu v televíznych reláciách, kde excelovala ako glosátorka. Diváci si ju pamätajú z relácií ako "Sedem", "Aj múdry schybí", "Nikto nie je dokonalý" či "Silná zostava". Jej ostré, no zároveň vtipné postrehy a nadhľad z nej urobili obľúbenú osobnosť.
Osobný život a rodina
Oľga Feldeková bola od mladosti spojená s manželom, spisovateľom Ľubomírom Feldekom. Ich vzťah, ktorý trval viac ako 65 rokov, bol založený na spoločnom humore, pohľade na život a vzájomnej podpore. Spolu vychovali päť detí: Ľubomíru, Oľgu, Annu, Katarínu a Martina. Rodina bola pre ňu vždy na prvom mieste a jej najväčším úspechom boli práve jej deti a manžel.

Aj keď si prešla náročnými obdobiami, vždy sa snažila zachovať si pozitívny prístup a humor. Jej dcéra Katarína Feldeková neraz opisovala, ako sa celá rodina zomkla, aby sa postarali o svoju chorú mamu. Napriek ťažkej situácii, ktorá nastala po jej zdravotných problémoch, si rodina udržiavala silné puto a vzájomnú podporu.
Boj so zákernou chorobou
V roku 2018 sa Oľga Feldeková dozvedela zdrvujúcu diagnózu - rakovina prsníka. Napriek vážnosti situácie sa k nej postavila s odhodlaním a nadhľadom. Podstúpila liečbu vrátane chemoterapie, ktorá síce pomohla v boji s rakovinou, no zároveň mala vážne vedľajšie účinky.
Po liečbe sa jej zdravotný stav skomplikoval. Trpela nefunkčnou štítnou žľazou, problémami s nadobličkami, ulceróznou kolitídou (chronickým zápalovým ochorením hrubého čreva) a vážnou osteoporózou, ktorá viedla k zlomeninám stavcov. Napriek tomu, že jej telo bolo vyčerpané a trpela bolesťami, jej dcéra Katarína uviedla, že Oľga zostávala optimistkou a bojovníčkou.

V posledných mesiacoch života bola pripútaná na lôžko a odkázaná na pomoc mobilného hospice a svojej rodiny. Aj v týchto ťažkých chvíľach si však zachovala svoj typický humor a nadhľad, čo potvrdzujú aj jej posledné verejné vyjadrenia.
Rozlúčka s Oľgou Feldekovou (SEDEM)
Napriek prvotným rozporuplným informáciám o jej úmrtí, ktoré vznikli z dôvodu ťažko spracovávanej situácie jej manžela, bola Oľga Feldeková napokon potvrdená ako zosnulá 6. decembra 2025. Jej odchod je veľkou stratou pre slovenskú kultúru a jej odkaz bude žiť ďalej v jej dielach a spomienkach.