Vypadávanie vlasov je prirodzený proces, pri ktorom denne stratíme zhruba 50 až 100 vlasov. Tieto sú okamžite nahradené novými, čím sa zabezpečuje neustály rastový cyklus. V niektorých prípadoch však nadmerné vypadávanie vlasov môže signalizovať, že niečo v tele nie je v poriadku. Môže ísť o poruchy štítnej žľazy, hormonálne zmeny, nesprávnu stravu či nedostatok vitamínov. Vypadávanie vlasov môže byť tiež dedičné. V takom prípade sa spúšťa proces zmenšovania vlasových folikulov a skracovania vlasového cyklu.
Hormonálne zmeny, ktoré ženy zažívajú počas života, najmä po pôrode, môžu dočasne ovplyvniť rast vlasov. Zvyčajne sa stav vlasov do pol roka vráti do normálu. Antikoncepcia môže tiež spôsobiť hormonálnu nerovnováhu a viesť k strate vlasov, ale po jej vysadení by sa situácia mala zlepšiť do šiestich mesiacov.
Vypadávanie vlasov môže byť varovným signálom zdravotných problémov. Častou príčinou je neaktívna alebo nadmerne aktívna štítna žľaza. Správna diagnóza a liečba zo strany lekára môžu tento problém vyriešiť.
Ďalšími možnými príčinami nadmerného vypadávania vlasov sú mykotické infekcie pokožky hlavy alebo chronické ochorenia. V niektorých prípadoch vlasy nemusia dorásť. Ak strata vlasov nastala po operácii, zvyčajne sa stav upraví do troch mesiacov.
Nedostatočná výživa, vrátane nedostatku vitamínov a stopových prvkov, je tiež častou príčinou vypadávania vlasov. Bielkovinová podvýživa, ktorá vzniká pri nedostatočnom príjme bielkovín, a nedostatok železa môžu viesť k oslabeniu vlasov a ich vypadávaniu. Najzávažnejším ochorením je alopecia areata, pri ktorej imunitný systém napáda vlasové folikuly, čo vedie k vypadávaniu vlasov v chumáčoch. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k strate ochlpenia na celom tele.
Niektoré lieky používané na liečbu chronických ochorení, ako sú artritída, depresia, dna, vysoký krvný tlak či srdcovo-cievne ochorenia, môžu tiež spôsobiť vypadávanie vlasov. Liečba rakoviny, ako chemoterapia, môže viesť k strate až 90 % vlasov. Po ukončení liečby môžu vlasy dorastať, ale spočiatku sú slabé a lámavé.
Ak zaznamenáte nadmerné vypadávanie vlasov, je dôležité navštíviť lekára, aby sa zistila príčina a nasadila vhodná liečba.
Čo je podvýživa a ako sa prejavuje?
Podvýživa, známa aj ako malnutrícia, je stav, pri ktorom telo nedostáva dostatok živín potrebných pre správne fungovanie. Je to nerovnováha medzi prísunom živín a energie do organizmu a potrebou na zaistenie obnovy tkanív, chodu a špecifických funkcií tela. Môže byť spôsobená nedostatočným príjmom potravy, zlým vstrebávaním živín alebo zvýšenými nárokmi organizmu, napríklad pri chorobe. Podvýživa sa môže vyskytnúť nielen u ľudí s nízkou telesnou hmotnosťou, ale aj u ľudí s nadváhou alebo obezitou, ktorí môžu mať nedostatok dôležitých vitamínov, minerálov a iných živín, hoci prijímajú dostatok kalórií.
Príznaky podvýživy môžu byť rôzne a často sa líšia v závislosti od závažnosti a trvania nedostatku živín. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Ťažkosti pri dýchaní
- Tenká, suchá, nepružná, bledá a studená pokožka
- Zapadnuté oči vinou straty tuku z tváre
- Vypadávanie vlasov
- Nedostatok rastu u detí
- Únava a podráždenosť
- Pomalý behaviorálny a intelektuálny vývoj
- Nechutenstvo
- Úbytok netukovej telesnej hmoty
- Znížená svalová sila
- Oslabená imunita a zvýšené riziko infekcií
- Pomalé hojenie rán
- Ľahká tvorba modrín
- Oslabené svalstvo, čo vedie k zhoršenej pohyblivosti a zvýšenej náchylnosti k pádom a zlomeninám
- Zhoršenie stavu zubov, vlasov a pokožky
- Úbytok na hmotnosti
- Celková únava a slabosť
- Úbytok svalovej hmoty
- Problémy s rastom a vývojom u detí
Podvýživa môže nakoniec viesť až k zlyhaniu dýchania a srdca. Deti môžu vykazovať nedostatok rastu a byť unavené a podráždené. Behaviorálny a intelektuálny vývoj môže byť pomalý, čo môže zapríčiniť ťažkosti s učením. Dokonca aj pri liečbe môže dôjsť k dlhodobým účinkom na mentálnu funkciu a problémy s trávením môžu pretrvávať.
Príčiny podvýživy
Podvýživa býva spôsobená nevhodnou jednostrannou stravou, nádorovým ochorením alebo vírusovým a infekčným ochorením, ktoré sprevádzajú ťažké hnačky a vracanie. Medzi ďalšie príčiny patria sociálne problémy (napr. osamelosť a obmedzená schopnosť opustiť domov), poruchy trávenia a stav žalúdka (nedostatočné vstrebávanie živín), celiakia (genetická porucha neznášanlivosti gluténu) a alkoholizmus (môže viesť k gastritíde alebo poškodeniu pankreasu).
Kto je ohrozený podvýživou?
Nedostatok živín môže postihnúť rôzne skupiny ľudí, ale niektoré sú k nej náchylnejšie kvôli biologickým, sociálnym alebo ekonomickým faktorom:
- Deti a dojčatá: Ich telo potrebuje dostatok živín pre správny rast a vývoj.
- Tehotné a dojčiace ženy: Potrebujú zvýšený príjem živín pre seba a svoje deti.
- Seniori: Často čelia problémom ako strata chuti do jedla, zlé zuby, obmedzený prístup k výživným potravinám alebo osamelosť.
- Pacienti s chronickými chorobami: Rakovina, cukrovka, poruchy príjmu potravy alebo gastrointestinálne ochorenia môžu zhoršiť vstrebávanie živín alebo spôsobiť stratu chuti do jedla.
- Ľudia žijúci v chudobe alebo v krízových oblastiach: Majú obmedzený prístup k potravinám bohatým na dôležité živiny.
Diagnostika podvýživy
Rýchla diagnostika a liečba môžu zabrániť vzniku a komplikáciám z podvýživy. Diagnostika zahŕňa:
- Telesnú hmotnosť (TH): Dôležitá je rýchlosť a veľkosť straty za určité obdobie (5 % za mesiac, 7,5 % za 3 mesiace alebo > 10 % za 6 mesiacov).
- BMI: Podvýživa je prítomná pri hodnote BMI < 18,5.
- Množstvo telesného tuku: Normálne hodnoty sú 8-20 % pre mužov a 18-30 % pre ženy.
- Obvod paže: Hodnotí množstvo svaloviny. U mužov sú prejavy ťažkej podvýživy pri hodnotách nižších ako 19,5 cm, u žien 15,5 cm.
Biochemické indikátory, ako sú hladiny albumínu, prealbumínu a retinol-viažuceho proteínu, tiež pomáhajú hodnotiť nutričný stav.
Liečba podvýživy
Ľudia s vážnymi problémami s podvýživou alebo absorpciou živín môžu potrebovať umelú výživovú podporu, buď cez sondu, alebo intravenózne. Dôležité je monitorovanie ich pokroku.
Pre seniorov, ktorí môžu mať problémy s prehĺtaním alebo chuťou do jedla, je dôležité podávať menšie, ale výživné porcie. Do jedálnička by mali patriť mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku, čerstvé ovocie a zelenina, celozrnné sušienky a polievky zahustené cestovinami, ryžou alebo vajíčkom. Dôležitý je dostatočný príjem minerálov (železo, zinok, vápnik) a vitamínov (E, C, beta-karotén, kyselina listová, B12), ktoré je možné doplniť aj výživovými doplnkami po konzultácii s lekárom. Pohyb tiež zvyšuje chuť do jedla.
Nutričná intervencia pri podvýžive
Nutričná intervencia je dôležitou súčasťou liečby základného ochorenia a patrí do rúk lekárov a špecialistov na výživu. Pacienta s podvýživou vždy musí vyšetriť lekár, ktorý zhodnotí celkový stav výživy, príčinu podvýživy a schopnosť prijímať stravu ústami. Okrem hmotnosti a BMI sa sledujú aj zásoby jednotlivých živín, funkcia tenkého čreva a prípadné nadmerné straty. Následne asistent výživy alebo nutričný terapeut vypracuje individuálny výživový plán zameraný na zvýšený príjem bielkovín a energie.
V prípade, že sa nepodarí zastaviť úbytok hmotnosti stravou, lekári môžu použiť ďalšie formy liečebnej výživy:
- Podávanie výživy cez nazogastrickú sondu: Vhodné pre pacientov so zachovanou funkciou tráviaceho traktu, ktorých problémom je nechutenstvo.
- PEG/PEJ (perkutánna endoskopická gastrostómia/jejunostómia): Zavedenie hadičky do žalúdka alebo tenkého čreva priamo cez brušnú stenu pre dlhodobé podávanie stravy.
Špecifické odporúčania pre onkologických pacientov
Chudnutie pri onkologickom ochorení je nežiaduce, pretože liečba môže spôsobiť zmenu využitia živín v organizme a problémy s príjmom stravy. Hodnotenie rizika podvýživy je neoddeliteľnou súčasťou liečby. Cieľom je udržať existujúcu váhu, zabrániť úbytku svaloviny a zlepšiť kvalitu života. Odporúča sa strava s dostatočným prísunom kvalitných bielkovín a energie, často sa rušia diétne obmedzenia v prospech stravy bohatej na všetky živiny. Dôležité je aj aktívne cvičenie, ktoré pomáha budovať svalovú hmotu.
Pri onkologickom ochorení a liečbe, ktorá vedie k chudnutiu, je vhodné dodržiavať stravovací režim zabezpečujúci dostatočný prívod biologicky kvalitných bielkovín s dostatočným množstvom energie. Lekár v spolupráci s nutričným terapeutom pomôže nastaviť individuálny stravovací režim. Udržanie dobrého stavu výživy, najmä objemu a kvality aktívnej svalovej hmoty, je kľúčové pre zvládnutie liečby, zníženie nežiaducich účinkov, zlepšenie hojenia rán a udržanie sebestačnosti.
Výživová intervencia zahŕňa tzv. "výživnú diétu" s cieľom navýšiť príjem energie a živín, najmä bielkovín. Táto diéta môže byť doplnená špecifickými diétami podľa potreby pacienta (napr. bezzložková, diabetická, šetriaca s obmedzením tuku).
Režimové opatrenia zahŕňajú:
- Jesť častejšie malé porcie stravy (6-8x denne).
- Jesť v pokoji a stravu dôkladne prežuť.
- Po jedle odpočívať v sede alebo v ľahu s vyvýšenou hlavou.
- Nosiť voľné oblečenie.
- Pestovať aktívny pohyb podľa možností.
Tekutá výživa na pomalé popíjanie (tzv. sipping) môže byť tiež predpísaná lekárom. Kombinácia výživnej diéty a cvičenia pomáha posilňovať svalovú hmotu. V prípade sklonu k nežiaducemu znižovaniu telesnej hmotnosti sa uprednostňujú pomalé prechádzky alebo mierne silové cvičenie. Aeróbny typ cvičenia by mohol nežiaduce chudnutie výrazne urýchliť. Cvičenie nie je vhodné pri zvýšenej teplote, bolestiach alebo veľkej telesnej slabosti.
Je dôležité hlásiť lekárovi akékoľvek zmeny, ako je strata svalov, ťažkosti s prehĺtaním, nechutenstvo, hnačky alebo nevoľnosť.
Prevencia podvýživy
Aby sa zabránilo podvýžive, ľudia potrebujú konzumovať celý rad živín z rôznych typov potravín. Mali by zvážiť vyvážený príjem sacharidov, tukov, bielkovín, vitamínov a minerálov aj množstvo tekutín, najmä vody.
Vyvážená a pestrá strava: Jedným z najdôležitejších faktorov prevencie malnutrície je konzumácia vyváženej a pestrej stravy. Strava by mala obsahovať dostatok bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Odporúča sa zahrnúť do jedálnička čerstvé ovocie a zeleninu, celozrnné produkty, strukoviny, orechy a semienka.
Dostatočný príjem kalórií: Okrem pestrej stravy je dôležitý aj dostatočný kalorický príjem. Denná potreba kalórií závisí od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, fyzickej aktivity a celkového zdravotného stavu.
Dostatočný príjem tekutín: Hydratácia hrá dôležitú úlohu pri absorpcii živín a celkovom zdraví organizmu. Odporúča sa vypiť minimálne 2 litre vody denne, pričom je vhodné obmedziť konzumáciu sladených nápojov a alkoholu.
Vzdelávanie o výžive: Osveta a vzdelávanie o zdravej výžive sú dôležité pre prevenciu podvýživy.
Zdravotná starostlivosť: Pravidelné zdravotné prehliadky môžu pomôcť včas identifikovať riziko nedostatku živín.
Riešenie
Zvýšenie kalorického a nutričného príjmu sa zameriava na kaloricky bohaté jedlá, ako sú orechy, orechové maslá, sušené ovocie, zdravé oleje a tuky. Jedlo by malo byť rozdelené do menších, častejších porcií počas dňa. Ak nie je možné zabezpečiť dostatočný príjem stravou, je možné využiť špeciálne nutričné nápoje alebo doplnky stravy.
Liečba príčiny je kľúčová. Ak je podvýživa spôsobená chorobou, je nutné liečiť základné ochorenie. Pri psychických príčinách je vhodná spolupráca s odborníkom.
