Problematika nadmerného ochlpenia u žien predstavuje dôležitú súčasť endokrinologickej a dermatologickej diagnostiky. Pre správny terapeutický postup je nevyhnutné presne rozlišovať medzi rôznymi formami zvýšeného rastu ochlpenia, najmä medzi hirzutizmom a hypertrichózou.
Hirzutizmom rozumieme rast terminálneho ochlpenia u ženy v lokalizácii a intenzite, ktorá je vlastná mužom po puberte. U žien nadmerné ochlpenie znamená prítomnosť abnormálnej produkcie androgénov, alebo zvýšenú vnímavosť receptorov na normálnu koncentráciu androgénov v krvi.

Rozdiel medzi hirzutizmom a hypertrichózou
Tento typ zvýšeného ochlpenia je nutné odlíšiť od hypertrichózy, ktorá je charakterizovaná zvýšeným difúznym rastom jemného ochlpenia na celom tele (velus). Hypertrichóza môže byť:
- Vrodená.
- Vyvolaná niektorými liekmi (napr. cyklosporín, diazoxid, minoxidil, phenytoin).
- Spôsobená získanými ochoreniami (anorexia nervosa, hypotyreóza).
Dôležitým klinickým faktom je, že pretože hypertrichóza nie je vyvolaná nadbytkom androgénov, nie je ju možné zmierniť antiandrogénmi.
Závažné formy hyperandrogenémie
Virilizácia predstavuje závažnejšiu formu hyperandrogenémie. Okrem maskulinizačných príznakov je vyznačená ešte nápadnejšími celkovými prejavmi, medzi ktoré patria:
- Klitoromegália.
- Prehĺbený hlas.
- Frontotemporálna alopécia.
- Hypertrofia svalstva.
- Mužský telesný habitus.
Virilizácia je považovaná za závažný medicínsky problém, ktorý vyžaduje urgentný diagnostický a terapeutický postup v rámci ambulantnej praxe internistov a špecialistov.
Prehľad medicínskych prejavov
| Termín | Charakteristika | Príčina |
|---|---|---|
| Hirzutizmus | Mužský typ ochlpenia | Androgény |
| Hypertrichóza | Difúzny rast velusu | Lieky/Choroby |
| Virilizácia | Závažná maskulinizácia | Vysoká hyperandrogenémia |

Pri spracovaní odborných príspevkov na túto tému je nutné dbať na najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii ochorení. Všetky uverejnené príspevky v recenzovaných časopisoch musia spĺňať prísne kritériá citovania, pričom sa v citáciách za krstnými menami nepoužívajú bodky a za autormi nasleduje bodka, nie dvojbodka.