Peter Karvaš (1920 - 1999) je autorom modernej slovenskej literatúry. Písal prózu a drámu a do povedomia sa zapísal ako jeden z najvýznamnejších autorov. Narodil sa 25. 4. 1920 v Banskej Bystrici v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a matky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Po skončení vojny ukončil vysokoškolské štúdiá na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a pôsobil vo viacerých profesiách, okrem iného bol dramaturgom, redaktorom významného literárneho časopisu Kultúrny život a pedagógom na VŠMU.
Historický a symbolický kontext parochne
Parochňa (z latinského slova pilus = vlas) je pokrývka hlavy, ktorá nahrádza alebo vylepšuje z estetických, zdravotných alebo módnych príčin vlastné vlasy. Nosenie parochne siaha veľmi hlboko do histórie. Historické záznamy a nálezy dokazujú, že už existovala v staroveku, medzi Grékmi, Rimanmi aj v starovekom Egypte. Skutočný rozmach parochní však nastal až v 17. storočí s príchodom baroka.
V tomto období do dejín vošiel hlavne Benoît Binet, ktorý vynašiel monumentálne kráľovské parochne zvané „Binetky“. Kráľ Ľudovít XIV. začal nosiť parochňu po chorobe, počas ktorej sa mu museli ostrihať vlasy. Panovník vedel parochne nosiť tak dôstojne a majestátne, že sa už onedlho stali veľkou módou a neochvejne sa usadili na všetkých hlavách kráľovstva. Práve z týchto prehnaných výtvorov pochádza aj symbolika, ktorú neskôr využil Peter Karvaš vo svojej tvorbe.
Analýza diela Veľká parochňa
V tragikomickej groteske Veľká parochňa (1964) odsudzuje Karvaš pomocou alegórie akúkoľvek podobu diskriminácie, totality a násila. Hra vo veľkej miere využíva postupy absurdného divadla. Dej sa odohráva v neurčitom čase v neurčitej krajine, čo podčiarkuje jej univerzálnu platnosť.
Hlavný hrdina je generál, ktorý chce dokázať, že musí chrániť krajinu pred nepriateľmi. Vymyslí nariadenie, že nepriateľom krajiny sú holohlaví a plešiví. Títo ľudia nesmú cestovať spolu s vlasatými, nesmú ísť do kina ani do parku. Túto situáciu využije Mike, ktorého švagor Hanjo vymyslel prípravok Vlasolin. Od prípravku síce vlasy vyrástli, ale potom aj vypadali. Prípravok už používajú všetci, lebo sa nechcú dostať do skupiny holohlavých.
Rozdelenie postáv a konfliktu v hre
V nasledujúcej tabuľke je znázornený princíp diskriminácie, na ktorom je postavený dej hry:
| Kategória postáv | Spoločenské postavenie | Obmedzenia a osud |
|---|---|---|
| Vlasatí | Privilegovaná vrstva | Majú slobodu pohybu a prístup k službám. |
| Holohlaví a plešiví | Nepriatelia štátu | Zákaz cestovania, návštev kina a parkov. |
| Hanjo (vynálezca) | Obeť režimu | Odsúdený na smrť, vo väzení vyrába parochne. |
Absurdita a totalitná moc
Hanja za jeho neúspešný vynález odsúdia na smrť. On vo väzení vyrába parochne. Keď sa dozvedie, že generál rozhoduje o tom, kto môže nosiť parochňu a kto nie, začne štrajkovať. Na druhý deň ho popravia. Keďže už nie sú rozdiely medzi ľuďmi vďaka parochňam, generál si vymyslí nový cieľ - nepriatelia sú tí, ktorí rozmýšľajú. Chce taký stroj, ktorý vie čítať myšlienky, a kto myslí niečo iné ako on, ten je nepriateľ.
Dielo Veľká parochňa patrí do obdobia, kedy divadelné hry Petra Karvaša nadobúdali stále kritickejší charakter. Obdobie kultu osobnosti a totalitné praktiky režimu odsúdil aj v ďalších dielach ako Jazva, Experiment Damokles či Absolútny zákaz. V týchto hrách využil Karvaš i podnety súčasnej svetovej literatúry - odráža sa v nich najmä vplyv existencializmu.
Nekládol v nich dôraz na zobrazenie príbehu, ale na analýzu závažných mravných, filozofických a politických otázok. Svoju výpoveď bol často nútený zahaliť do formy podobenstiev, alegórií a metafor. Prózy a drámy Petra Karvaša vyšli v početných prekladoch, boli preložené aj do angličtiny, francúzštiny a taliančiny, čo potvrdzuje ich svetovú úroveň.