Zvedavosť matiek ohľadom vzhľadu ich nenarodeného dieťaťa je úplne prirodzená. Otázky typu, aké oči či farbu vlasov bude mať potomok, sú fascinujúce, hoci presnú predpoveď vzhľadu nie je možné s istotou určiť. Genetika nám však ponúka určité vodidlá, podľa ktorých môžeme pochopiť, prečo sa určité znaky, ako napríklad blond vlasy, vyskytujú v populácii tak, ako ich poznáme dnes.
Sila a slabosť génov
Naše gény sa delia na silné (dominantné) a slabé (recesívne). Silný gén sa môže prejavovať mnoho generácií, čím spoľahlivo rozpoznáme členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a nečakane. Za silné gény sa považujú tmavé vlasy, kučeravé vlasy, tmavá pleť a tmavé oči. Naopak, blond alebo ryšavé vlasy sa spolu so svetlou pleťou a ľavorukosťou považujú za slabé, recesívne gény.
Keďže genetické vlohy tmavovlasosti sú dominantné, stačí, aby bol jeden z rodičov tmavovlasý a dieťa bude s najväčšou pravdepodobnosťou takisto tmavovlasé. To však neznamená, že blondínky a blondíni postupne úplne vymiznú, keďže mutácie génov sa môžu objaviť aj v budúcnosti.
Blond vlasy v celosvetovom kontexte
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. Napriek tomu, že sa nám môže zdať táto farba rozšírená, opak je pravdou. Blondiaci predstavujú len 2 % z celkovej populácie sveta. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí častejšie, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti.
Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje do doby pred 11 000 rokmi. Predtým mali predkovia Európanov najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré dominujú vo väčšine ostatných častí sveta.
Prehľad zastúpenia farby vlasov vo svetovej populácii
| Farba vlasov | Zastúpenie v populácii |
|---|---|
| Čierna a veľmi tmavo hnedá | 75 - 85 % |
| Hnedá | okolo 11 % |
| Blond | cca 2 - 10 % |
| Ryšavá | 1 - 2 % |
Prečo sú blond vlasy také zriedkavé?
Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia vysvetliť výskyt blond vlasov. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval štúdiu, podľa ktorej sa blond vlasy vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Severský vzhľad mal ženám zabezpečiť výsostné postavenie medzi rivalkami v čase, keď bol nedostatok mužov. Iná teória naznačuje, že blond vlasy začali prevládať v oblasti Škandinávie, pretože tamojší muži považovali svetlovlasé ženy za atraktívnejšie.
Swedish DNA and the Evolution of Blond Hair…
Genetické pozadie: Gén MC1R
Farba vlasov závisí od pigmentu melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tie vytvárajú dva druhy melanínu: eumelanín (tmavý) a feomelanín (červenkastý). Gén MC1R produkuje proteín melanokortín, ktorý premieňa feomelanín na eumelanín. Ak tento gén nefunguje správne, produkcia eumelanínu je obmedzená, čo vedie k vzniku ryšavých alebo svetlých vlasov. Vedci doteraz objavili sedemdesiat rôznych variantov tohto génu, čo vysvetľuje veľkú variabilitu odtieňov v európskej populácii.
Hoci sú blond vlasy geneticky recesívne, ich existencia je prepojená s dlhodobou adaptáciou na podmienky nízkeho slnečného svitu v severnej Európe, kde svetlejšia pokožka a vlasy mohli byť výhodou pre lepšiu syntézu vitamínu D3. Prírodné blondínky a blondíni sú aj dnes cenení pre svoju výnimočnosť, aj keď z genetického hľadiska patria medzi menšinu.