Obec Kanianka, kedysi zabudnutá a poznačená históriou vysídlenia, sa v súčasnosti premenila na dynamickú komunitu, ktorá láka svojich návštevníkov bohatou kultúrnou ponukou a rozmanitými službami. Namiesto uzavretosti sa Kanianka otvára obyvateľom celého regiónu, ponúkajúc im kvalitný život v prírodnom prostredí s dôrazom na zlepšenie vybavenosti a rozvoj služieb. Tento článok sa zameriava na transformáciu obce, jej históriu, súčasný stav a plány do budúcnosti, vrátane dôležitej úlohy miestnych služieb ako je kaderníctvo, ktoré prispieva k celkovej spokojnosti obyvateľov.
Historické Míľniky a Premeny Obce
Prvá písomná zmienka o Kanianke pochádza z roku 1479, kedy sa spomína v listine vydanej svätobeňadickým konventom ako Kanyafalwa. V obci žili želiari, nevoľníci, ktorí nevlastnili žiadne domy a boli najímaní na rôzne sezónne práce. Obec, ktorá neskôr patrila k bojnickému panstvu, mala v priebehu histórie aj iné pomenovania ako Kanyanka, Kanenka a Kananka.
Viliam Kurbel (68), folklorista, divadelník a bývalý riaditeľ domu kultúry, spomína na významnú udalosť, ktorá formovala súčasnú podobu Kanianky: „V roku 1987 až 1990 sa do Kanianky začali sťahovať vysídlenci z obce Koš, ktorá mala byť poddolovaná. Uznesenie socialistickej vlády spečatilo osud obce Koš, keďže sa pod ňou nachádzali ložiská uhlia. Baníctvo bolo prioritou, štát takto rozhodol a akékoľvek protesty by boli zbytočné a márne. V prvej várke prišlo do Kanianky okolo 500 a v druhej vyše 2 000 obyvateľov z Koša.“
Tento presun obyvateľov mal zásadný vplyv na demografický a urbanistický vývoj Kanianky. „Teda viac ako polovica súčasných obyvateľov prišla z obce Koš, ktorá bola dovtedy najväčšou obcou Prievidzského okresu. V Kanianke sa tak začalo budovať sídlisko aj rodinné domy, ktoré poskytli prisťahovalcom ubytovanie.“ Zároveň sa budovala infraštruktúra, školské budovy a kostoly, čím sa Kanianka postupne stala domovom pre tisíce nových obyvateľov.
Súčasnosť Kanianky: Rozvinuté Služby a Spokojnosť Obyvateľov
Dnes v obci nájdete materskú i základnú školu, poštu, troje potravín, osem pohostinstiev, kaviareň, moderný kostol a rôznorodé služby, vrátane kaderníctva. Súčasťou ponuky sú aj predaj kvetov, odevov, ambulancia všeobecného a detského lekára a dve zubné ambulancie. V obci sú štyri kaderníctva, dve nechtové štúdiá a kozmetický salón, čo svedčí o širokej dostupnosti osobných služieb pre obyvateľov.
Obyvatelia vyjadrujú veľkú spokojnosť so životom v Kanianke. „Keď prechádzam obcou a náhodne oslovujem jej obyvateľov, z ich reakcií cítiť spokojnosť so životom. A keď sa ich pýtam, čo im tu chýba, síce sa odmlčia a premýšľajú, ale nakoniec aj tak povedia, že nič, a začnú menovať pozitíva.“ Poukazujú na výrazné zlepšenia v obci, rekonštrukciu komunikácií a funkčnosť služieb. Táto spokojnosť pramení z pocitu hrdosti na vlastnú obec a úsilia, ktoré do jej rozvoja vkladá vedenie obce. Jedna z obyvateliek vyhlásila: „Z obce, kde nič nebolo, sa stala obec, kde nič nechýba. Kedysi sme k lekárovi chodili do susednej obce, deti dávali do materskej školy do Prievidze, cesta za prácou do Novák bola s tromi prestupmi. Skrátka tu nebolo nič, ani obecný úrad, ani služby, ani obchody, ani dobré cestovné spojenie s okolím. Dnes tu máme materskú aj základnú školu, obchody, lekárov, lekáreň, poštu, kvetinárstva, kaderníctva. Nechýba nám tu nič, ja som tu nadmieru spokojná.“
Starosta a Rozvoj Obce
Ivor Husár (50) zastáva funkciu starostu už tretie volebné obdobie, pričom jeho práca je mimoriadne náročná, ale efektívna. „Denná a poctivá práca starostu obce je vyčerpávajúca, pracovať s ľuďmi a pre ľudí je veľmi namáhavé.“ Pod jeho vedením sa Kanianka stala jednou z obcí s najnižšou zadlženosťou na obyvateľa na Slovensku, s aktuálnou sumou 32 eur na obyvateľa.
Obec v súčasnosti zamestnáva 45 ľudí, vrátane opatrovateliek, obecných policajtov a zamestnancov zabezpečujúcich verejné osvetlenie, letnú a zimnú údržbu, správu dvoch cintorínov a domu smútku. „Do ich kompetencie tiež spadajú ihriská a rekreačné objekty v obci, ako aj čistota a úprava verejných priestranstiev. V obciach s porovnateľným počtom obyvateľov sú všetky tieto práce v kompetencii podnikov technických služieb a účelových eseročiek. Tu ich vykonáva iba 5 ľudí! Päť šikovných ľudí. Neskutočné.“
Priekopníci dedín odolných voči zmene klímy z Jambi
Plány do Budúcnosti
Starosta Husár má jasnú víziu pre budúcnosť Kanianky. „Obec je vybudovaná v prírodnom prostredí, v jej blízkosti nenájdete priemyselné zóny, ale krásnu prírodu, lesy a priehradu. A na tomto budeme aj v budúcnosti stavať. Neplánujeme tu vytvárať priestor pre fabriky či priemyselné zóny, ale chceme ísť cestou zlepšovania vybavenosti a ponúkania rôznych služieb našim občanom.“
Medzi aktuálne projekty patrí zriadenie vývarovne v budove bývalej materskej školy a výstavba bytov nižšieho štandardu v jej podkroví. „Nie som však ortodoxným zástancom budovania nájomných bytov, myslím si, že človek by mal mať k svojej obci aj materiálny vzťah. Pre komunitu je lepšie, keď občan nie je cudzinec, nebýva v nej len na určitý čas.“
Kultúrny Život a Tradície
V Kanianke sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Menší a starší pochádza z roku 1902 a nazýva sa kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. O deväťdesiat rokov neskôr tu bol postavený nový moderný kostol. Základný kameň kostola Božského Srdca Ježišovho vysvätil ešte svätý Ján Pavol II., keď bol na návšteve Slovenska.
Kultúrny život v obci je bohatý a rozmanitý. Peter Bielický (35), riaditeľ domu kultúry, hovorí: „V obci funguje folklórna skupina Košovan, detský folklórny súbor Kolovrátok, spevácky súbor Pramienok, chrámový zbor Jozefa Hanku, ale aj ŠK Fitness Free Prievidza, ktorý stabilne dosahuje vynikajúce výsledky. Jeho členmi sú deti do 15 rokov, ktoré robia fitnes súťažne. Vedú ich Jana Klečáneková a Jelena Meleščenková a o tom, že sa na preteky pripravujú zodpovedne, svedčia ich výsledky, majú majsterku Európy aj tretie miesto z majstrovstiev sveta.“
Medzi tradičné podujatia patria Deň detí, Deň matiek, fašiangy, stavanie mája a Mikuláš. „Z netradičných podujatí, ktoré organizujeme, chceme poukázať napríklad na Ochutnávku hornonitrianskych dobrôt, ktorá je zameraná každý rok na inú tému. Napríklad jedlá zo strukovín, jedlá z obilnín, zo zemiakov, ale aj jedlá, ktoré ľudia pripravovali počas vojny. Neverili by ste, aká chutná bola torta z fazule. Tento rok sme mali tému magické jedlá, je to skutočne pekné podujatie. Organizujeme aj Kanianske dni, ktoré dokážu dotiahnuť ľudí z celej hornej Nitry, v tomto roku sme mali návštevnosť viac ako 4 000 ľudí.“
Miestni Remeselníci a Umelecké Talenty
Kanianka je domovom aj pre šikovných remeselníkov. Ľuboš Píš (50) sa profesionálne venuje výrobe nožov už dvadsať rokov. „Každý nôž je originál, rukoväť i čepeľ. Umelecké diela z dielne Ľuboša Píša vyrážajú svojím precíznym vyhotovením dych.“ Používa špeciálne ocele zo Švédska, Nemecka a Česka, a na rukoväte cudzokrajné i naše dreviny, vrátane 5 000 rokov starého dubu močiarneho. Okrem drevín používa aj rohovinu, kosti a parohy, dokonca zuby či kly mamuta. Jeho nože sú žiadané politikmi, diplomatmi, prezidentmi, ale aj bežnými ľuďmi.
Jana Slošiarová (55) sa už 20 rokov venuje zdobeniu kraslíc. „Jej výrobky sa rozšírili po celom svete, našli by ste ich v Amerike, Afrike i Austrálii.“ Postupne sa zdokonaľovala v technikách voskovania, madeiry a vyškrabávania, vždy s dôrazom na kvetinové vzory. Spolu s kamarátkou Ľudkou Bátorovou získali prvé miesto na Medzinárodnom festivale kraslíc v Ríme v roku 2009 a boli vyhlásené za Remeselníčky roka 2018 na Hontianskej paráde.
Priekopníci dedín odolných voči zmene klímy z Jambi
Školstvo a Demografický Vývoj
V Lieskovci, ktorý je súčasťou Kanianky, sa v roku 1934 narodilo 47 detí (27 chlapcov a 20 dievčat). Vzhľadom na rastúci počet školopovinných detí bola potrebná nová učebná sila. Obec mala v tom čase päť učebných síl - troch učiteľov a dve učiteľky. Vyučovanie sa dialo v troch triedach: v štátnej, novozavedenej štátnej a cirkevnej, kde sa vyučovali ročníky 1-5 a 6-8. V štátnych školách bolo vyučovanie polodenné, zatiaľ čo v cirkevnej celodenné. Školský lekár navštívil školy trikrát do roka a nenašla sa žiadna nákazlivá choroba medzi školskou mládežou. V roku 1935 sa narodilo 37 detí a zomrelo 35 osôb, čo znamenalo nárast počtu obyvateľov.
V roku 1935 sa do obce prisťahovali noví obyvatelia z Holandska, hovoriaci rôznymi jazykmi, čo svedčí o otvorenosti a rozmanitosti obce už v minulosti. „Sú to usilovni ľudia rozumejúc sa rozličným remeslám. Od týchto by si mali príklad brať mnohí.“
Počasie a Hospodárstvo v Minulosti
Zápisy z minulosti ukazujú, že počasie a úroda mali zásadný vplyv na život obyvateľov. Rok 1934 bol mimoriadny, s horúcim aprílom a májom, miernym letom a dlhou, teplou jeseňou, kedy v októbri a novembri dozrievali jahody a maliny. Napriek májovým mrazom bola úroda dobrá. Hospodárstvo bolo zamerané najmä na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo. „Gazdovia uznávajú, že ich pestovanie im pekný osoh donáša. Začínajú príklad brať od susedných Lodňanov, ktorí tak rečeno - len odpredávaním ovocia sa živia.“ Mnohí mladí ľudia odchádzali na Moravu, do Sliezska a Čiech za podomovým obchodom.
Rok 1935 sa podobal predchádzajúcemu, s teplým začiatkom jari, ale snehovými fujavicami v máji. Leto bolo horúce a suché. Aj napriek obavám z úrody boli výsledky mimoriadne dobré, s nadpriemerným množstvom obilia, zemiakov a kapusty. V roku 1937 sa začalo teplými dňami, ale koncom januára nastúpila tuhá zima. Neskôr v roku, v auguste, silné dažde sťažovali žatvu. Zvýšila sa cena dreva, čo mnohým pomohlo zbaviť sa dlhov.
tags: #kadernictvo #andrey #mikulasovej