Správne načasované strihanie ríbezlí, egrešov a malín rozhoduje o sile rastu, zdravotnom stave aj množstve plodov. Ovocné kríky rastú rýchlo a bez pravidelného zásahu sa zahusťujú. Nedostatok svetla a prúdenia vzduchu zvyšuje riziko hubových ochorení a znižuje kvalitu plodov. Rez ríbezlí ovplyvňuje, akú energiu vloží rastlina do rastu, akú do úrody, a samozrejme má vplyv aj na silu a zdravotný stav kra. Podstatou strihania ríbezlí je preto odstraňovanie starých vyrodených častí rastliny, čím sa podporuje nový rast, ktorý prináša väčšiu a kvalitnejšiu úrodu.
Ideálnym obdobím, kedy strihať ríbezle, je koniec zimy, keď je rastlina ešte v dormancii (vegetatívnom spánku), no už pominula hrozba silných mrazov (pod -10 °C). Termín rezu ríbezlí preto väčšinou vychádza na február až marec, podľa lokality a teplotných podmienok daného roka. Ak by sme načasovali rez na skorší termín, silné mrazy by mohli poškodiť konce ostrihaných častí rastliny a naopak, ak by sme strihali neskoro, z rezov by už mohla vytekať miazga a pre rastlinu by to bola záťaž navyše.
Pri reze akéhokoľvek ovocného stromu či kra je podstatné vedieť, na akom dreve prináša úrodu. Ríbezle prinášajú najväčšiu a najkvalitnejšiu úrodu na dvoj až trojročnom dreve (čierne ríbezle najmä na dvojročnom a v menšej miere aj na jednoročnom dreve, zatiaľ čo červené a biele ríbezle najviac na dvojročnom a trojročnom dreve). Konáre staršie ako trojročné už potom prinášajú postupne menšiu a nekvalitnejšiu úrodu.
Vek jednotlivých výhonov a konárov ríbezle určíme podľa ich vzhľadu. Ak by sme nechali ríbezľu rásť bez strihania, čoskoro by rastlinu tvorilo najmä staré drevo, ktoré by bolo už menej produktívne, prinášalo by nekvalitnejšiu úrodu a bolo by náchylnejšie na rôzne ochorenia.
Prvým krokom každého rezu ríbezlí je preto odstránenie starého, vyrodeného dreva (v prípade čiernych ríbezlí odstraňujeme trojročné a staršie konáre, zatiaľ čo pri červených a bielych ríbezliach až štvorročné a staršie konáre) a to tak, že ich odstrihneme až tesne nad zemou (cca 5 cm). Staré vyrodené konáre spoznáme podľa väčšej hrúbky a tmavšieho sfarbenia. Každý konár vyrastajúci zo základne teda necháme rásť 2 roky (v prípade čiernych ríbezlí) a 3 roky v prípade červených a bielych ríbezlí. Následne sa odstránia až tesne nad základňou rastliny, čím uvoľníme miesto pre rast mladých výhonov. Cieľom tohto kroku je ponechať na rastline vhodný počet rodivých (dvojročných a trojročných) konárov ako aj mladých jednoročných výhonov, ktoré nám zabezpečia úrodu počas budúcich rokov.
Na jednom kre je optimálne ponechať 6 až 12 konárov vyrastajúcich zo základne rastliny, z ktorých 3 až 5 konárov by malo byť starších (dvojročných alebo trojročných). Na kre vždy ponecháme zdravšie a vitálnejšie konáre, pričom stred kra ponecháme voľný kvôli prístupu svetla a cirkulácii vzduchu. Prioritne odstraňujeme previsnuté/horizontálne rastúce konáre ako aj prípadné krížiace sa výhonky či konáre smerujúce do stredu kra.
Na záver skrátime v prípade bielych a červených ríbezlí ponechané koncové jednoročné výhonky o tretinu až polovicu a to tak, že striháme šikmým rezom pol centimetra nad púčikom smerujúcim von od stredu kra. Výsledkom by mala byť prevzdušnená rastlina s ponechanými konármi, ktoré sú od seba v dostatočnej vzdialenosti, čo zabezpečí dobrú cirkuláciu vzduchu a väčšiu odolnosť voči chorobám.
Kríčková ríbezľa
Udržiavanie ríbezle pestovanej v tvare kra je jednoduché, pričom ho stačí robiť každý druhý rok. Dôležité je, aby sa v kre nachádzali 1 až 3 ročné výhonky, ktoré prinesú úrodu. Naopak, v kre sa nemá nachádzať staré drevo, ktoré je z pohľadu úrody, ale aj celkového vzhľadu a zdravia rastliny neperspektívne, nevhodné. Aby bol ker dostatočne prevzdušnený, stačí, keď na ňom ponecháte približne 12 až 15 výhonkov rôzneho veku. Všetko záleží od kondície rastliny a od aktuálneho množstva výhonkov, z ktorých si pri reze budete môcť vyberať.
Už pri prvom pohľade na ker dokážete rýchlo určiť, ktoré výhonky tu nemajú čo hľadať. Medzi prvými vyrežte zahusťujúce a križujúce sa výhonky, zohľadnite pri tom ich celkový vzhľad a kondíciu. Ak sa v kre nachádza staré drevo, musí preč ako prvé. Následne z kra odstráňte aj príliš slabé, tenké výhonky. Vyrastajúce v strede kra by aj tak nemali šancu vyzrieť a zmohutnieť. Zbytočne by vnútornú časť zahusťovali.
Po reze ríbezle staršej ako tri roky by mali v kre prevládať výhonky staré 1, 2 a 3 roky. Pri bielych a červených je povolený aj nízky počet výhonkov zo 4-ročného dreva, ale ak máte tú možnosť, radšej ho neponechávajte.
Počet ponechaných výhonkov závisí aj od toho, či ker potreboval zmladiť. Vôbec nič sa nestane, ak ich ostane menej, časom sa vytvoria nové a cyklickú obmenu rodivého dreva nastavíte podľa potreby a vlastného uváženia.
Stromčekový tvar ríbezlí
Rez ríbezle pestovanej na kmienku sa veľmi od predchádzajúceho nelíši. Okrem údržby korunky sa však pridáva aj starostlivosť o podpník. Ríbezľa zlatá, meruzalka, sa používa na naštepenie ušľachtilej odrody ríbezlí, vďaka čomu tento druh nadobúda tvar stromčeka. Meruzalka má však jednu neresť: vo svojom okolí sa snaží rozširovať tvorbou výmladkov, ktoré ak neplánujete využiť, treba zrezať. Takže, ako prvé sa zamerajte na kmienok. Ak sa v jeho okolí vytvorili výmladky, vyrežte ich. Až potom sa presuňte ku korunke.
Prehustená korunka nevyzerá dobre a aj napriek rastu vo výške potrebuje preriediť. Najskôr sa zamerajte na staré drevo a odstráňte ho. Pokiaľ je korunka slabo rozrastená a nemáte veľmi z čoho vyberať, na starších konároch režte rezom na prevod na nižšie postavený výhonok, ktorý má perspektívu zachovať požadovaný pestovateľský tvar.
Čo rezať ako prvé: jednoduché pravidlo „3× NIE“
Ak sa v reze necítite isto, začnite tým, čo je najjednoznačnejšie. V každom kríku hľadajte výhonky, ktoré sú: suché, zlomené alebo choré. To je sanitárny základ. Potom odstráňte vetvy, ktoré sa krížia a trú o seba, a tie, ktoré rastú do vnútra kríka. Cieľ je, aby mal krík „vzduch“ a svetlo aj v strede.
Ďalšia kategória sú výhonky ležiace na zemi. Tie bývajú často zablatené, ľahko plesnivejú a plody na nich sa špinia. Ak ich nevyužívate na tvarovanie, je lepšie ich odstrániť. Po týchto krokoch už krík vyzerá prehľadnejšie a vy sa môžete pustiť do produktivity a omladzovania.
Rozdiel medzi čiernymi a červenými/bielymi ríbezľami
Čierne ríbezle rodia najviac na mladších výhonkoch (často 1-3-ročných). Preto pri čiernych ríbezliach dáva zmysel pravidelne vyrezávať najstaršie vetvy pri zemi a podporovať nové prírastky.
Pri červených a bielych ríbezliach je situácia iná: sú produktívne aj na staršom dreve, takže rez býva miernejší a zameraný skôr na presvetlenie a odstránenie prestarnutých vetiev.
Prakticky to znamená: pri čiernych ríbezliach častejšie odstraňujte výhonky staršie ako približne 4-5 rokov. Pri červených a bielych sa často vyrezávajú až výrazne staršie (napríklad okolo 7-8 rokov), pričom dôležité je udržať krík vzdušný a neprehustený.
Ak si nie ste istí vekom, sledujte kôru: staré výhonky bývajú tmavšie, hrubšie a menej pružné, často s drsnejšou kôrou.
Okrúhle púčiky na ríbezliach
Keď na ríbezliach uvidíte neprirodzene zväčšené, okrúhle púčiky, neberte to ako znak budúcej úrody. Často ide o púčiky napadnuté roztočom, ktorý sa v nich ukrýva a rozmnožuje. Takýto púčik je „plný života“, ale nie toho, ktorý chcete - obsahuje larvy a krík postupne oslabuje.
Napadnuté výhonky môžu spôsobovať, že sa listy, kvety aj plody vyvíjajú slabo, bývajú zdeformované a úroda je kyslá, nevýrazná alebo minimálna. Keďže sa škodca šíri rýchlo, pri jarnom reze kríky dôkladne prehliadnite. Najistejšie je odstrániť celý výhonok so zväčšenými púčikmi a zlikvidovať ho mimo kompostu. Ak necháte napadnuté púčiky na kríku, problém sa v sezóne rozbehne naplno.
Čo urobiť po reze
Do mesiaca po reze je dobré kríky podporiť živinami. Najmä staršie kríky, ktoré ste omladzovali, sa budú snažiť nahradiť odstránené vetvy novými výhonkami. Vtedy ocenia kvalitné organické hnojivo alebo primeranú dávku hnojiva určeného pre drobné ovocie. Nejde o to „prekrmiť“, ale o to, aby mali zdroje na regeneráciu.
Ak bola zima chudobná na sneh a pôda je na jar suchá, nezabudnite na zálievku. Sucho po reze spomaľuje hojenie a krík zbytočne stresuje. Zároveň je to vhodný čas na preventívne ošetrenie proti chorobám a škodcom - najmä ak ste v minulosti riešili múčnatku na egrešoch alebo roztoče na ríbezliach. Prevencia funguje najlepšie vtedy, keď je krík ešte „otvorený“ a ošetrenie sa dostane tam, kam má.
Pomáha aj jednoduchá starostlivosť: odstránené vetvy upracte, opadané lístie vyhrabte a pôdu okolo kríka jemne prekyprite. Ak mulčujete, doplňte mulč až po tom, čo pôda trochu preschne. Udržíte vlhkosť, obmedzíte burinu a krík bude mať stabilnejšie podmienky počas celej sezóny.