Ivar Bezkostný (staronorsky Ívarr hinn Beinlausi), jeden z najslávnejších synov legendárneho vikinského kráľa Ragnara Lothbroka a šamanky Aslaug, patrí k najdiskutovanejším postavám stredovekých severských ság. Hoci ho mnohé pramene opisujú ako muža s fyzickým hendikepom, jeho intelekt a vojenský génius z neho urobili postrach anglosaského sveta.
Pôvod prezývky a záhadný hendikep
Severské ságy o Ivarovi tvrdia, že spomedzi súrodencov bol najmúdrejší a najprefíkanejší, no pôvod jeho mena „Bezkostný“ ostáva predmetom dohadov. Nie je jasné, či išlo o metaforu, ochrnutie dolných končatín alebo genetickú poruchu, ako je Ehlersov-Danlosov syndróm. Vzhľadom na to, že sa preslávil ako mimoriadne schopný bojovník, je pravdepodobné, že jeho telesné postihnutie bolo výrazne kompenzované jeho bystrou mysľou a brilantnou taktikou.
Podľa legendy Aslaug varovala Ragnara, že ak nepočká tri noci, než sa s ňou miluje, ich dieťa sa narodí znetvorené. Ragnar varovanie ignoroval a Ivar sa skutočne narodil so slabými kosťami. V drsnom vikinskom svete by takéto dieťa zvyčajne neprežilo, no ako syn mocného náčelníka bol chránený.
Veľká pohanská armáda a pomsta za otca
Zlom v Ivarovom živote nastal po smrti jeho otca Ragnara, ktorého kráľ Ælla z Northumbrie zvrhol do jamy plnej jedovatých hadov. Ivar spolu s bratmi Björnom Železným bokom, Sigurdom Hadím okom, Halfdanom a Ubbom prisahali kráľovi Ællovi krutú pomstu. Spoločne vytvorili najväčšie vojsko Vikingov, aké dovtedy svet videl, známe ako Veľká pohanská armáda.
The Military History of Britain | Defending Europe | National Georgraphic UK
Vojenské úspechy a brutálne metódy
V roku 865 dorazila armáda pod Ivarovým velením k brehom Anglicka. Ivar sa prejavil ako brilantný taktik, ktorý využíval partizánsku vojnu a psychologický teror. K jeho najvýznamnejším momentom patrí:
- Dobytie Yorku: V roku 867 po drvivej porážke kráľa Ællu pri Yorku Ivar zajal severoanglického panovníka.
- Poprava krvavého orla: Ivar chcel z kráľovej smrti urobiť veľkolepé predstavenie a odsúdil ho na brutálny rituál „krvavého orla“.
- Pád kráľovstiev: S výnimkou Wessexu padli do roku 873 takmer všetky anglické kráľovstvá.
| Míľnik | Rok | Výsledok |
|---|---|---|
| Invázia do Anglicka | 865 | Obsadenie Východnej Anglie |
| Dobytie Yorku | 867 | Pád Northumbrie |
| Expanzia Vikingov | 870-873 | Rozvrat anglosaských kráľovstiev |
Koniec vikinského stratéga
Ivarov teror na Britských ostrovoch trval osem rokov. Dodnes sa nevie, ako a kedy presne zomrel, no predpokladá sa, že sa tak stalo v rozmedzí rokov 870 až 873. Jedna zo ság hovorí, že má hrob v Anglicku, čo podporujú aj vykopávky v lokalite Repton, kde bol objavený masový hrob Vikingov s náčelníkom a stovkami bojovníkov.