Perkutánna koronárna intervencia (PKI): Liečebná metóda pri ochoreniach srdca

Perkutánna koronárna intervencia (PKI), v praxi bežne označovaná anglickou skratkou PCI (percutaneous coronary intervention), predstavuje významnú liečebnú metódu pre zúženie (stenózu) koronárnych artérií srdca. Tieto zúženia zapríčiňujú nedokrvenie srdcového svalu (myokardu) a táto metóda sa používa ako uprednostňovaná liečba pri akútnom infarkte myokardu.

Schéma postupu perkutánnej koronárnej angioplastiky: zavedenie katétra, nafúknutie balónika a rozšírenie zúženého miesta

Okrem akútnych stavov sa PKI využíva aj ako elektívna liečba u vybraných pacientov s chronickou ischemickou chorobou srdca. Zahŕňa okrem najčastejšie vykonávanej perkutánnej transluminálnej koronárnej angioplastiky (PTCA) aj zriedkavejšie používané postupy, ako sú:

  • direktná koronárna aterektómia,
  • vysokoobrátková rotablácia,
  • extrakčná aterektómia,
  • laserová angioplastika.

Historický vývoj a diagnostika

Predpokladom pre PKI je vykonanie selektívnej koronarografie - röntgenového zobrazenia koronárnych artérií srdca po nastrieknutí röntgenkontrastnou látkou. Toto vyšetrenie zdokonalil v roku 1967 Judkins. Prvú PTCA vykonal v roku 1977 Andreas Gruntzig a metóda sa onedlho rozšírila po celom svete. Ďalším zásadným medzníkom bola prvá implantácia intrakoronárneho stentu v roku 1987.

Perkutánne koronárne intervenčné stentovanie

Indikácie a časové limity pri infarkte

Primárna (direktná) PKI je jednoznačnou liečbou voľby u pacientov s akútnym infarktom myokardu s eleváciami ST na EKG (STEMI). Podmienkou je dostupnosť výkonu v časovom limite 90 - 120 minút od prvého kontaktu so zdravotníkom a trvaním príznakov do 12 hodín. Časové limity sú založené na poznatkoch o priebehu vývoja nezvratného poškodenia srdcového svalu a predstavujú základnú hranicu, dokedy môže mať včasná reperfúzia význam. Ak nie je možné tieto limity dodržať, alternatívou je fibrinolytická liečba.

Porovnanie liečebných stratégií

Je jednoznačne preukázané, že primárna PKI je účinnejšia ako medikamentózna liečba akútneho infarktu myokardu. V nasledujúcej tabuľke je zhrnuté porovnanie dvoch hlavných metód revaskularizácie:

Charakteristika PKI (PCI) AKP (Bypass)
Invazívnosť Menšia Väčšia (chirurgická)
Hospitalizácia Kratšia Dlhšia
Vhodnosť Jedna vetva, menšie nálezy Rozsiahle nálezy, diabetici

Priebeh výkonu a následná starostlivosť

PTCA je realizovaná pod röntgenovou kontrolou na katetrizačnom pracovisku. Pacient leží na stole, pričom miesto vpichu do periférnej tepny je znecitlivené lokálnou anestézou. Po nájdení zúženého miesta lekár zavádza špeciálny katéter s balónikom, ktorý nafúkne na stanovený tlak, čím natlačí aterosklerotický plát na stenu cievy a rozšíri jej priesvit. Následne sa na ošetrené miesto často zavádza výstuha z kovovej sieťky - stent, ktorý zabraňuje opätovnému zúženiu.

Ukážka moderného koronárneho stentu v cieve

Počas výkonu sú pacientovi podávané antikoagulanciá a antiagreganciá (heparín, clopidogrel, ticagrelor a iné), aby sa zabránilo vzniku trombózy. Dôležité je však pripomenúť, že žiadna revaskularizácia nelieči príčinu vzniku stenózy - aterosklerózu. Všetci pacienti preto musia dlhodobo užívať hypolipidemiká (napr. statíny), antiagregačné lieky a liečiť si sprievodné ochorenia, ako je artériová hypertenzia.

tags: #ipl #100 #sanitas #ako #casto #pouzivat