Diskusie o vzhľade žiakov a ich súlade so školským poriadkom sú v súčasnej dobe čoraz častejšie. Kým na jednej strane stojí túžba po sebavyjadrení a slobode, na druhej sú pravidlá nastavené školami, ktoré si kladú za cieľ udržiavať vhodné vzdelávacie prostredie. Jedným z účesov, ktorý vyvoláva protichodné reakcie, sú dredy. Ako sa na ne pozerajú školy a aká je ich história a údržba?
Dredy: Historický kontext a moderný fenomén
Dredy sú staré ako ľudstvo samo. Patria k najstarších účesom a známe boli ešte pred naším letopočtom. Dredy nosili starovekí Egypťania, poznali ich aj Kelti, Rimania a Vikingovia. V mnohých kultúrach vyjadrovali náboženské presvedčenie, odkazovali na príslušnosť k etnickej skupine alebo politickým názorom. O pletencoch vlasov sa hovorí aj v Biblii, nosil ich napríklad hrdina Samson, ktorý si v dôsledku zasvätenia nesmel strihať vlasy. Podobné účesy sú široko rozšírené v subsaharskej Afrike, kde nosia príslušníci mnohých etník copánky alebo dredy, často stužané pomocou tuku, hlinky a niekedy aj kravského trusu. Od staroveku sú rozšírené aj v Indii, kde sa označujú sanskrtským slovom džata (jata). Nosia ich najmä hinduistickí sádhuovia (asketi) a jógíni, ktorí majú niekedy podobným spôsobom zapletené aj fúzy. Aj božský patrón sádhuov a jógínov, boh Šiva, je vyobrazený s účesom podobajúcim sa dredom. Indickí sádhuovia nosia dredy väčšinou vyčesané nahor a stočené do veľkého uzla na temene.
V obecnej predstave sú dredy spojené hlavne s rastafariánstvom. Jamajskí rastafariáni ich začali nosiť ako náboženský symbol spojený s Bibliou, keďže mali upomínať jednak na nestrihané, zapletené vlasy statočného Samsona, a tiež na leví hrivu, pretože lev je pôvodne symbol izraelského kmeňa Juda, s ktorým sa rastafariáni stotožňujú. Z Jamajky sa móda dredov, avšak už bez náboženskej symboliky, rozšírila do ďalších západných krajín. O jej expanziu sa postaral najmä kráľ reggae, Bob Marley, ktorý spopularizoval nielen hudbu, ale aj životný štýl a módu Jamajčanov celému svetu. Dredy nosia (nosili) okrem Marleyho aj Zack de la Rocha alebo Mike Bordin. V modernom svete ide predovšetkým o módnu záležitosť, ktorej k popularite dopomohlo rozšíreniu reggae hudby na čele s Bobom Marleym v 70-tych rokoch 20. storočia. Ich popularita stále rastie a z prostredia subkultúr prenikli až do sveta šoubiznisu. Nosia ich rôzne generácie, ženy, muži, športovci, umelci aj politici. Vyjadrujú špecifický postoj k životu, môžu symbolizovať slobodu, duchovno aj revoltu.
Dredy ako životný štýl a remeslo: Pohľad odborníka
Napriek svojej ohromnej histórii bývajú dredy stále opradené mnohými poverami. V minulosti boli možno viaceré z týchto tvrdení pravdivé, no dnes je ich pletenie aj údržba na celkom inej úrovni. Michal Golian je majiteľ vlasového štúdia, dredy nosí už 10 rokov a má ich po pás. Preňho samého sú však dredy viac ako len pekný účes, je to predovšetkým životný štýl, presvedčenie a sloboda. „Dredy ma robia tým, kto som. Samozrejme sú ľudia, ktorí si dredy dávajú „len“ preto, že je to pekný účes, no aj tak si myslím, že človek musí byť minimálne odvážny. Stále sa totiž nájde dosť ľudí, ktorí tento účes odsudzujú."
Michal sa zapletaniu dredov venuje už približne sedem rokov, z toho už štyri roky vlastní vlastné štúdio. Prvýkrát mu dredy do života vstúpili, keď mal približne pätnásť rokov a bolo to práve prostredníctvom hudby. Michalovo hobby a robenie dredov pre kamarátov prerástlo až k vlastnému vlasovému štúdiu. Keďže o žiadnych existujúcich kurzoch na robenie dredov na Slovensku Michal nevie, naučil sa ich robiť sám na sebe. K nečakanej kariére sa tak dostal celkom nenápadne a pozvoľna, keď robil dredy každému, kto ho oslovil. „Upravoval som si svoje dredy a kamaráti chceli, aby som ich urobil aj im, tak som to skúsil a celkom to išlo. Pokračoval som, no a učím sa doteraz.“ Pletenie dredov je však vždy niekoľkohodinový proces s klientom, a tak vyžaduje aj isté komunikačné zručnosti a priateľské nastavenie voči ľuďom.
Moderný mainstream a predsudky
Donedávna boli takto upravené vlasy len subkultúrnou záležitosťou, dnes naopak dredy prenikli aj do mainstreamu a komerčného sveta módy. Michal tieto tendencie vníma pozitívne, rovnako ako citeľnú premenu Bratislavy, ktorá postupne dorastá do svojej veľkomestskejšej a kozmopolitnejšej podoby. „Veľmi ma teší, že už sa ľudia nepozerajú na dredy s odporom ako kedysi, čo nebolo až tak dávno.“ Aj napriek pokrokom však mávajú stereotypy hlboké korene a nie všetci v spoločnosti vedia prijímať pestrosť. Michal priznáva, že ešte vždy sa môžu vyskytnúť aj negatívne reakcie, i keď on osobne ich výraznejšie nevníma. Dredy sú už desať rokov jeho bytostnou súčasťou, má ich až po pás a nezamýšľa sa nad tým, že by svojím účesom vzbudzoval pozornosť. „Keď je niekto na mňa protivný alebo nepríjemný, ani mi nenapadne, že by to mohlo byť kvôli môjmu účesu,“ a hneď veselo pokračuje: „Podľa mňa je to o nastavení človeka, skôr sa stretávam s pozitívnymi reakciami, tie niekedy vedia prekvapiť!" V súčasnosti už dredy nosí aj viacero známych osobností na Slovensku, zväčša z umeleckých kruhov, ale ich čaru podľahla aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorej sa Michal tiež stará o úpravu vlasov. Michalov salón najčastejšie vyhľadávajú speváci, raperi, hudobní producenti i herci.
Praktické aspekty dredov a vyvrátenie mýtov
Čo presne znamená pojem "dredy"? Jednoducho povedané, jedná sa o rasta copíky, do ktorých je vplietaný kanekalon, špeciálne a vysoko kvalitné vlákno. Treba si však dať pozor, pretože mnohí si nie sú vedomí kvality materiálov a niekedy namiesto kanekalonu použijú chemlon, čo rozhodne neodporúčame, ba dokonca by ste sa mali vyhnúť aj experimentovaniu s ním. Pekne urobené dredy sú neprehliadnuteľnou a štýlovou úpravou vlasov. Pekne urobené dredy môžu byť podľa všetkého aj praktickým riešením účesu odolným voči dažďu a vetru, ktorý ráno pred odchodom do práce ušetrí veľa času a dokonca šetrí aj kozmetiku na vlasy.
Ako sa dredy tvoria a udržiavajú?
Prvá vec, ktorú budeme potrebovať, je postačujúca dĺžka vlasov. Vlasy musia byť dostatočne dlhé na to, aby sa mohli zviazať do menšieho copu. Ak niekto nosí doplnkové vlasy, pred tvorbou dredov ich musí odstrániť. Dôležité je aj rozhodnutie, aký typ copov a akú farbu kanekalonu si zvolíme. Na trhu je dnes dostupná široká paleta farieb, no najobľúbenejšie sú - pochopiteľne - rastafariánske farby (zelená, žltá, červená). Šírka copíkov je individuálnou voľbou, ale platí, že čím sú tenšie, tým dlhšie držia. Najtenšie dredy môžu vydržať až 6 mesiacov. Dĺžka je tiež voliteľná - od krátkych až po extra dlhé. Hrúbka a dĺžka copov ovplyvňujú aj dobu pletenia a konečnú cenu služby. Na dredy si môžete trúfnuť aj vtedy, ak máte kratšie vlasy, dajú sa predĺžiť už od 5 - 6 cm. Podľa Michala sú vhodné všetky typy vlasov, aj keď z niektorých sa dredy robia ťažšie. Dredy zapletajú šetrne a poctivo pomocou špeciálneho tenkého háčika. Dredy môžu vzniknúť buď prirodzene, napríklad nečesaním alebo slepením morskou vodou, alebo v súčasnosti bežnejšie umelo, t.j. zacuchaním a zaháčkovaním napríklad vo špecializovanom štúdiu. Na vlastné dredy je tiež možné napliesť podobne zacuchaný umelý vlas kanekalon, pre ktorý stačí dĺžka vlasov 5 cm. Jeho výhodou je farebné spektrum umelých dredov a možnosť predĺženia v ľubovoľnej dĺžke. Ak sa rozhodnete upliesť si dredy doma, odporúčame požiadať o pomoc priateľa alebo známeho. Niekoľko dní pred pletením sa už neodporúča umyť si vlasy, aby bol proces jednoduchší. Prvým krokom je oddelenie malého pramienka kanekalonu a jeho následné rozdelenie na dve časti. Tieto sa prekrížia, čím sa vytvorí oko, ktorým sa kanekalon pripevní k vlasom. Potom sa môže začať klasické pletenie copu, pričom sa postupne pridávajú vlastné vlasy. Kanekalon sa zapletá do požadovanej dĺžky. Na konci copu, kde už nie sú vlastné vlasy, sa kanekalon zafixuje prostredníctvom tepla, aby sa nerozplietol.
Ako urobiť nový dred by Shaman Dreads...
Rasta copíky sú skvelé a mimoriadne praktické. Po rannom vstávaní vyzerá človek okamžite upravene a je prakticky pripravený na každodennú rutinu. Dredom vraj stačí jeden dobrý šampón a umývanie raz za týždeň či dva. Raz za dva až štyri mesiace však treba dredy upevniť: „Dotiahnu sa odrasty a sú top.“ Teda, keď vlasy z dredov vyrastajú, doháčikujú sa späť. Dajú sa aj farbiť, ako Michal objasňuje: „Sú to stále iba vlasy, len sú pospájané.“ Vlasy vyčnievajúce z dredov by sa nemali strihať. Je potrebné strážiť, aby nerástli naplocho, a je nutné ich tvarovať pomocou tenkého háčika používaného na háčkovanie. Háčik sa prestrčí dredom k vyčnievajúcemu pramienku vlasov, ktoré sa namotajú na jeho špičku a prevlečú sa späť. Takto sa postupuje, dokým sa vyčnievajúci prameň nedostane dovnútra dredu.
Najčastejšie mýty o dredoch
Tento kontroverzný účes má množstvo priaznivcov, ale aj odporcov. Aj keď sa tvárime, že žijeme v modernej dobe a snažíme sa držať so svetom krok, predsudky v našej spoločnosti stále pretrvávajú. Svoje o tom vedia aj ľudia, ktorí sú nositeľmi tohto účesu.
- Mýtus č. 1 - Ak ťa dredy omrzia, musíš si hlavu oholiť: Nie je to pravda. Odborne urobené dredy sa dajú rovnako ako zapletané copíky rozpliesť. Je však nutné dať si dredy odstrániť u odborníka. Rozpletanie dredov je pomerne náročná, ale nie nemožná činnosť. Podľa Michala však treba postupovať maximálne trpezlivo: „Rozpletať je potrebné pomaly, po pár dredoch denne, hoci aj celý mesiac.“ Pri odstraňovaní dreadlockov nemusí byť hlava vyholená, ako býva často mylne uvedené, napriek tomu, že ide nepochybne o metódu najrýchlejšiu a úplne nutnú v prípade dredov spevnených voskom.
- Mýtus č. 2 - Jednorazová záležitosť: Nie je pravda, že ak si raz dáš urobiť dredy, nedajú sa ďalej upravovať. Je nutná pravidelná návšteva "dredára", ktorý sa o tvoje vlasy bude starať. Ak sa o dredy ich majiteľ nestará, môže naozaj skončiť jeho vlasová pýcha veľmi zle.
- Mýtus č. 3 - Majitelia dredov sú špinaví ľudia a smrdia: Väčšina moderných ľudí, ktorí si zvolili tento účes, sa o svoje vlasy príkladne stará. Dredy sa umývajú špeciálnou penou, ktorá sa vmasíruje do vlasov.
- Mýtus č. 4 - Dredy si môžu dať urobiť len dlhovlásky: Ak zatúžiš po tomto extravagantnom účese, môžeš ho mať aj keď máš krátke vlasy.
Dredy a školský poriadok: Konflikt identity a pravidiel
Pravidlá pre úpravu zovňajšku žiakov si na Slovensku každá škola nastavuje sama v školskom poriadku. Spája ich to, že žiak má prísť na vyučovanie oblečený čisto a slušne. To však pre každého môže znamenať niečo iné. Svedčia o tom aj debaty na diskusných fórach medzi mamičkami, či je vhodný takzvaný crop top, teda krátke tričko s odhaleným bruchom, pre štvrtáčku na základnej škole, alebo diskusie, či sa do triedy hodia tepláky alebo legíny. Niektorí rodičia sa dosť búria, že je 21. storočie. Podľa názoru niektorých je regulácia vzhľadu v kompetencii rodičov, škola má učiť. Zároveň však zaznievajú názory, že škola má v určitých smeroch čo do toho povedať. Napríklad, ak je zakázaný piercing, tak to deti ani nebude lákať. Niektorí sa vyjadrujú, že obmedzujúce? Veď predsa aj v niektorých zamestnaniach majú predpísané čo nosiť a čo nie. Vo voľnom čase nech chodia tie decká ako chcú.
Pravidlá, ktoré sa dotýkajú účesov ako dredy, vyvolávajú často silné emócie. Jeden z učiteľov poslal domov študenta s dredmi s tým, že sa môže vrátiť až po kompletnej hygienickej "úprave". Takže si myslím, že v určitých smeroch má škola čo do toho povedať. Na druhej strane, iní nesúhlasia, keď škola diktuje žiakom/rodičom, či môže mať chlapec dlhé vlasy, ktoré ti z večera do rána nenarastú. Mali by deti viesť k tolerancii a možnosti vlastného vyjadrenia. A aj výzor - účes, štýl obliekania je vyjadrením jedinca. Školy u nás nemajú systém kontroly svojich pravidiel. „Regulovanie“ žiaka či žiačky, ktorí sú upravení proti pravidlám, väčšinou vezmú do rúk konkrétni učitelia alebo niekto z vedenia.
Prípad DeAndreho Arnolda: Symbol boja za identitu
Veľký ohlas vyvolal aj prípad študenta DeAndreho Arnolda, ktorého texaská stredná škola nechcela pripustiť k záverečným skúškam, keď si neostrihá vlasy zapletené v dlhých dredoch. Pravidlá neporušoval samotnými dredmi, ale ich dĺžkou. Študent vysvetlil, že v jeho prípade nejde len o vkus, ale účes vyjadruje jeho identitu a vzťah ku koreňom, keďže DeAndreho rodina pochádza z Trinidadu, kde muži nosia dredy až po pás. DeAndre mal dredy od detstva a odmietol sa s nimi rozlúčiť. Išlo pritom o študenta s výbornými výsledkami, ktorý mieril na univerzitu. „Nikdy ste mi nezavolali, že by mal DeAndre nejaký problém. Nikdy sa nestalo, že by bol neúctivý. Zavolali ste mi jedinýkrát kvôli jeho vlasom,“ odkázala členom školskej rady študentova mama. Škola pravidlá po incidente nezmenila a DeAndre štúdium ukončil na inej škole. DeAndreho sa zastali aj známe osobnosti, pozvali ho na odovzdávanie Oscara a do známej The Ellen Show.
Rôzne prístupy k školským pravidlám a dress kódu
Na väčšine slovenských škôl "dress code" znamená chodiť do školy čisto a slušne oblečený. Problém je však v tom, že na to, čo je slušné, sa inak dívajú deti a inak učitelia. Najnovšia móda v podobe krátkych kraťasov, crop topov a tielok určite nie je vhodná do školy a mala by byť regulovaná. My sme nejakú dobu žili v zahraničí a dcéra tak má skúsenosť so školami aj v zahraničí, ktoré uplatňujú dress code.
Pravidlá na Slovensku a v zahraničí
U nás v škole upravili školský poriadok a doplnili tam slušné oblečenie. Napríklad, aby dievčatá nenosili crop topy a chlapci spustené nohavice tak, že im vidno zadok v trenírkach. Na jednej zo základných škôl v bratislavskej Dúbravke riešili prípad žiaka, ktorý prišiel do školy s potetovanou rukou. Podľa riaditeľky mu tetovanie urobila mama. „Povedali sme, že bohužiaľ bude nosiť dlhý rukáv, aby sa nám to tu nerozmnožilo.“ Školský poriadok tejto školy pritom tetovanie nespomína. Tu je predpísané slušné oblečenie. Nesmú byť odhalené ramená, holý pupok, sukňa pod kolená. Bez umelých nechtov, jemné líčenie. Chlapcom nesmú byť vidieť kolená. Platí to aj na strednej aj základnej. Takisto rodiča nepustia v krátkej sukni do budovy.
Faktom však je, že na školách v zahraničí platia prísne pravidlá nielen ohľadom oblečenia, ale aj vzhľadu - ako uniformu nosiť. Napríklad v Anglicku je pomerne bežné, že dievčatá sa do školy nesmú maľovať, lakovať si nechty, farbiť vlasy a pod. Uniforma má byť nosená riadne, t.j. košeľa zastrčená, kravata utiahnutá a pod. Učitelia na to dosť dbajú, kto pravidlá poruší - ostatne po škole... Žiaden makeup, žiadne šperky, okrem jedných malých náušníc, ani retiazky, žiadne farebné laky na nechtoch, o gélových sa ani nebavíme… a na vrch ani žiadna bunda či kabát… oholení, učesaní, žiadne skrátené sukne a ďalšie pravidlá. O niečo kompromisnejší je systém v niektorých školách v USA, ktoré zavádzajú dress code, ten je však menej uniformný a deti tak majú (aj keď limitovaný) výber. Škola len stanoví pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Napríklad môžu sa nosiť čierne/khaki nohavice, sukne, kraťasy (nie kratšie ako 1 USD nad kolená). Nohavice nemôžu byť roztrhané a nie rifle. Na vrch potom nosia jednofarebné polokošele bez nápisov (ľubovoľná farba/škola určí niekoľko farieb). Polokošeľa musí byť nosená zastrčená s opaskom, ktorý je viditeľný. Mikiny/svetre väčšinou tiež bez nápisov. Cieľom je jednak to, aby deti chodili do školy slušne oblečené bez nevhodných nápisov. Tam bolo rozumne vysvetlené, že v živote existujú rôzne situácie, s ktorými sa aj spája rôzne oblečenie. Vyhodiť smeti tiež nechodíme v plesových šatách a zabehať si nejdeme v obleku. Najviac ma vždy pobavila reakcia sestriných dcér, ktoré mali pocit, že slovenské učiteľky sú "staré konzervy", ktoré ich len obmedzujú. Je 21. storočie, ale to ešte neznamená, že nám všetkým preplo. Škola je (teda mala by byť) stále vzdelávacia inštitúcia. Nie nočný klub.
Školské uniformy ako riešenie?
Na mnohých školách na Západe sú bežné školské uniformy. Kým na konci 90. rokov nosili rovnošaty žiaci v asi 12 percentách verejných amerických škôl, v roku 2016 už išlo o 22 percent. Vedenia škôl zavádzali uniformy v snahe eliminovať sústredenie sa žiakov na módu a dúfali, že viac pozornosti tak budú venovať vzdelávaniu. Niektoré sa pre ne rozhodli, lebo boli unavené z toho, že dievčatá chodili odhalené a chlapci s nevhodnými nápismi na tričkách. Uniformy tiež mali zabezpečiť väčšiu bezpečnosť tým, že znemožnia nosiť rovnaký štýl oblečenia a logá rôznych gangov. Niektoré prieskumy ukázali, že uniformy mali skutočne pozitívny vplyv na chod škôl, iné až taký vplyv rovnošiat nepreukázali. Kritici jednotnému oblečeniu vyčítajú, že nenechávajú priestor na prejavenie sa osobnosti a vkusu študentov. Na Slovensku sú uniformy bežné skôr na medzinárodných školách napríklad v Bratislave. Aj keď sa niektoré školy zamýšľali nad možnosťou rovnošiat, zväčša sa tento nápad nezrealizoval. Podľa mňa by malo byť v každej škole uniforma a už. U nás sa minulý rok zaviedli uniformy. A všetci sú s tým v pohode.
Diskusia o zodpovednosti a rozptyľovaní
Hlavným zdôvodnením školských pravidiel proti vyzývavému oblečeniu je, že škola má byť bezpečným miestom eliminovaným od rozptýlenia, aby sa tak študenti mohli sústrediť na učenie. Kritikou však je, že z dievčat robia objekty sexuálnej túžby a dávajú im na plecia zodpovednosť za reakciu chlapcov. „V škole si myslia, že chlapci len slintajú nad našimi ramenami a stehnami. V skutočnosti to tak nie je. Chlapci to neriešia. A keby aj, nie je to naša vina, ale ich,“ vyhlásila 13-ročná bojovníčka proti „sexistickým“ pravidlám Sophia Trevino. Napríklad štátne školy v Portlande tlaku kritikov podľahli a pravidlá obliekania úplne uvoľnili. Podľa liberálnych pravidiel tam študentom stačí mať tričko s nepriehľadnou látkou na prsiach a oblečenie im musí zakrývať genitálie, zadok a spodnú bielizeň, pričom však viditeľné ramienka podprsenky či guma na boxerkách už nie sú problémom.
Oblečenie, v ktorom chodia deti do školy, by malo byť v prvom rade zodpovednosťou rodičov. Mnohí z nich na rodičovských združeniach zažili apely, aby viac dbali na módu svojich detí. Podľa pedagogického zástupcu pre výchovu Ondreja Székelyho z bratislavského gymnázia C. S. Lewisa nie je až také dôležité, čo má študent na sebe, ale čo chce svojím postojom a charakterom komunikovať ako človek. „Preto sme radšej za úprimného, zvedavého a čestne mysliaceho žiaka v teplákoch, ktorý je ochotný vstúpiť s nami do dialógu, ako za vyobliekaného fešáka, ktorý je pod šatami prázdny. Vulgárny i slušný môžem byť v akomkoľvek oblečení. Ide o vnútro.“ Keďže hranice má v tomto smere posunuté každý trochu inde, riaditelia sa prevažne zhodujú, že škola má právo nakresliť hrubé čiary a viesť deti ku kultúre školy aj v oblasti úpravy zovňajšku.