Mgr. Igor Matovič (* 11. máj 1973, Trnava) je slovenský politik a podnikateľ, ktorý zastával viaceré významné funkcie v slovenskej politike. Bol predsedom vlády Slovenskej republiky v rokoch 2020 - 2021 a následne podpredsedom vlády a zároveň ministrom financií SR v rokoch 2021 až 2022. Momentálne je poslancom Národnej rady SR od 25. októbra 2023.
Jeho politická dráha je však od začiatku sprevádzaná početnými kontroverziami a spormi, ktoré formovali verejnú diskusiu a ovplyvňovali politické dianie na Slovensku. Už v roku 2010 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR na kandidátke strany Sloboda a Solidarita, kde sa vďaka preferenčným hlasom dostal zo 150. až na 4. miesto.
Kontroverzie spojené so vzdelaním a podnikaním
Diplomová práca a plagiátorstvo
Jednou z najvýznamnejších kontroverzií, ktorá poznačila kariéru Igora Matoviča, sú obvinenia z plagiátorstva v jeho diplomovej práci. Dňa 16. júla 2020 denník Denník N informoval, že značná časť jeho magisterskej diplomovej práce "Analýza a návrh optimálneho modelu financovania regionálneho tlačového média", ktorú obhájil na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1998, je plagiátom. Matovič sa neskôr vyjadril, že „...nenapísal ani písmenko...“ z diplomovej práce.
Univerzita Komenského 28. júla 2020 potvrdila, že oponentom diplomovej práce bol Matovičov spolužiak a kamarát Juraj Tučný. Ten školu dokončil v máji 1998, formálne tak mohol byť oponentom Matovičovej práce, ktorá bola obhájená 25. augusta 1998. Matovič bol s Tučným a jeho sestrou na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, na ktorej mal napísať aj diplomovú prácu.
Začiatkom roka 2021 pripomenula Igorovi Matovičovi Študentská rada vysokých škôl jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu. Stalo sa tak dva dni po odstúpení rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo diplomovej a dizertačnej práce o manažmente v inovatívnych podnikoch, ktorú odovzdala na Materiálovotechnologickej fakulte na Slovenskej technickej univerzite. Študentská rada vysokých škôl mu zároveň doručila aj predpripravené tlačivo na vzdanie sa titulu. K výzve sa v ten istý deň pripojila aj Komunita Zastavme korupciu, ktorá výzvu rozšírila o vrcholových politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom. Medzi nimi vyzvali okrem samotného premiéra aj Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga, Petru Krištúfkovú či Andreja Danka. Igor Matovič svoj sľub nesplnil, ale vyjadril sa, že titulu sa vzdá v prípade, ak sa titulu vzdá aj Branislav Gröhling, ktorého práca bola taktiež označená ako plagiát. V súvislosti s diplomovou prácou predsedu parlamentu Kollára na tlačovej konferencii povedal, že chce zmeniť systém.
Podnikateľské aktivity a konflikt záujmov
Igor Matovič mal od roku 1997 živnosť na obchodovanie, činnosti v oblasti nehnuteľností, vydavateľské činnosti a reklamu, a to pod názvom Mgr. Igor Matovič - regionPRESS (do roku 2000 pod názvom: Igor Matovič - TRNAVSKO). Okrem toho v roku 2002 založil vydavateľstvo regionPRESS, s.r.o. (dnešný názov REGIONPRESS, s.r.o.), ktoré vydáva regionálne týždenníky na Slovensku (v roku 2010 ich bolo 36). V roku 2007 dal prepísať podnik regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku Pavlínu Matovičovú. Táto živnosť bola v októbri 2019 pozastavená.
V súvislosti s podnikaním Igora Matoviča sa objavili aj obvinenia z konfliktu záujmov. Igor Matovič si v roku 2010 pozastavil svoje živnostenské oprávnenie, pretože poslanci Národnej rady SR nesmú vyvíjať podnikateľskú činnosť. Pozastavenie živnostenského oprávnenia je však možné maximálne na obdobie 3 rokov, potom sa živnosť automaticky obnovuje. Živnostenské oprávnenie Igora Matoviča na podnikanie sa preto v roku 2013 obnovilo a bolo riadne zapísané v živnostenskom registri. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií mu udelil pokutu vo výške 12-tisíc eur. Igor Matovič toto rozhodnutie napadol na Ústavnom súde SR. Líder OĽANO žiadal, aby Ústavný súd trest zrušil, lebo živnosť mal iba “na poličke”, vôbec nepodnikal, a tak vraj zákon neporušil. Ústavný súd SR však rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií i pokutu vo výške šiestich mesačných platov potvrdil.
Robert Fico v minulosti vyhlásil, že Matovičovi bola ohlásená jedna z daňových kontrol na 15. augusta 2008. Deň pred ňou však Matovič fiktívne predal svoj podnik „Igor Matovič - regionPRESS“ bielemu koňovi Pavlovi Vandákovi za 122 miliónov slovenských korún. „Pán Vandák pracoval pre Igora Matoviča ako živnostník, ale bol prakticky jeho zamestnancom a nikdy nemal k dispozícii takúto sumu peňazí,“ uviedol premiér. Kúpna cena 122 miliónov Sk bola podľa jeho slov zaplatená tak, že 14. augusta, v deň podpisu kúpnej zmluvy, z účtu firmy „Igor Matovič - regionPRESS“ si mal Matovič previesť 122 miliónov korún na svoj súkromný účet. "Súčasne v rámci fiktívneho prevodu odovzdáva bielemu koňovi, pánovi Vandákovi, celé účtovníctvo,” povedal Fico. Aby bol fiktívny prevod dokonaný, 10. januára 2008 mal Matovič podľa Fica previesť regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku.
Politické spory a kauzy
Roztržka so stranou SaS a pád vlády Ivety Radičovej
Krátko po nástupe do parlamentu Igor Matovič vyhlásil, že mu 23. júna 2010 ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s tromi poslancami z Obyčajných ľudí pomôže odstaviť novú vládu Ivety Radičovej. „Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“ povedal pre denník SME. Redakcii sa ozval sám. Ponuku mu mal dať človek, s ktorým sa dobre pozná. Štvrtinu mal dostať hneď, zvyšok po vyhlásení predčasných volieb. Tri dni po tomto vyhlásení Igor Matovič oznámil, že ho opäť navštívil ten istý kamarát, ktorý mu ponúkol „obrovský balík peňazí“ a so slzami v očiach mu povedal, že išlo o vtip a aby na políciu nič nepodával. „Ja si nemyslím, že bol spáchaný trestný čin. Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“ povedal. Polícia sa podľa hovorkyne Andrey Poláčikovej začala medializovanými informáciami zaoberať.
V reakcii na schválenie programového vyhlásenia vládou Ivety Radičovej bez zahrnutia požiadaviek Obyčajných ľudí, ktoré im bolo Richardom Sulíkom údajne prisľúbené, 28. júla 2010 ohlásil odchod z poslaneckého klubu SaS. Následné rokovania s predsedom strany SaS viedli k dohode, kde sa Richard Sulík zaviazal k rozšíreniu programu strany SaS o tie body programu hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí a tieto body pri najbližšej aktualizácii doplniť do vládneho programu.
Igor Matovič pri hlasovaní podporil návrh Smer-SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu. Preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. „Samozrejme, že jedno nedodržanie dohody nemusí byť dôvodom na vylúčenie, no pretiekol pohár trpezlivosti. Igor nám totiž v poslednom čase stále viac a viac škodil a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií... Jednoducho stačilo, aj moja ochota nechať si skákať po hlave má svoje medze,” napísal Richard Sulík na svojom blogu. „Sme klub slušných a čistých ľudí a zdieľame s Igorom Matovičom názor, že pán Fico je vagabund. Keď Igor Matovič nemá problém s ním hlasovať, tak je to jeho rozhodnutie.“
Po roku a troch mesiacoch sa rozpadla nová pravicová vláda po hlasovaní o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme (ESFS, známy tiež ako Euroval), s ktorým SaS nesúhlasila a ktorý nakoniec poslanci v Národnej rade odmietli. Predsedníčka vlády ráno 11. októbra 2011 spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery jej vláde. Za ESFS hlasovalo iba 55 z 124 prítomných poslancov. Proti hlasovalo 9 poslancov, 60 nehlasovalo.
Detektor lži a odchody z kandidátky OĽANO
Pred voľbami v roku 2012 zobral Igor Matovič na kandidátku viaceré verejne známe osobnosti. Potom ako mal Matovič vyzvať svojich kolegov na kandidátke, aby spoločne s ním išli na detektor lži sa politici z OKS, KDS a niektoré nezávislé osobnosti, vrátane lídra kandidátky Martina Mojžiša, rozhodli, že nebudú vo voľbách za hnutie Igora Matoviča kandidovať. Pridali sa k nim aj Eugen Korda či Štefan Bučko. „Pred týždňom som Matovičovi povedal, že ak príde s požiadavkou na detektor lži, budem to považovať za urážku ľudí, ktorých si vážim a odstúpim. Dnes dodržiavam sľub a oznamujem, že odstupujem z kandidátky,“ povedal Mojžiš. Predseda strany KDS Vladimír Palko k tomu dodal: „Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v paneláku v Petržalke, je oplzlosť.“ Predseda OKS Peter Zajac konštatoval, že to, čo Matovič „nazýva detektorom lži, sa najviac podobá previerkam za komunistov, po ktorých nasledovali čistky“. Matovič zobral na vedomie rozhodnutie kandidátov odísť.
Hnutie OĽANO získalo vo voľbách do Národnej rady SR 218 537 hlasov, čo predstavovalo 8,55%. Igor Matovič opäť kandidoval zo 150. miesta na kandidačnej listine.
Vnútorné nezhody v klube OĽANO a incidenty
Klub OĽANO počas volebného obdobia pre nezhody s Igorom Matovičom opustilo viacero poslancov. Klub mal na jeho začiatku 16 členov a postupne z neho odišla štvrtina zvolených poslancov. Bol to najväčší odchod poslancov z klubu v tomto volebnom období. Poslanec parlamentu Alojz Hlina z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽANO) vystúpil 26. októbra 2012. Ako dôvod označil skutočnosť, že zo strany Igora Matoviča bola prekročená hranica, ktorú je ochotný akceptovať. „Mám svoju hrdosť a dôstojnosť a ak som si dosiaľ vyprosil, aby ma niekto nazýval hanlivými výrazmi, tak ani vstupom do politiky to nie som ochotný meniť,“ dodal.
📹 Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič o tom, že zníženie platov poslancov v parlamente neprešlo | a
V septembri 2012 v pléne Národnej rady počas fototermínu Igor Matovič vysypal poslancovi SaS Martinovi Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Dôvodom bol podľa všetkého Poliačikov výrok v denníku SME o tom, že čistý heroín je menej škodlivý ako miešaný. Matovič zároveň žiadal uvoľniť Poliačika na dlhodobo neplatené voľno, aby sa mohol venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu vyskúšať si podľa Poliačika pre ich telo neškodný heroín. „Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá“, odkázal.
Spor s Danielom Lipšicom a nahrávka Radoslava Procházku
Vo februári 2013 sa Igorovi Matovičovi nepáčilo vystúpenie Daniela Lipšica pri prerokovávaní správy o stave vyšetrovania kauzy Gorila. Podľa neho totiž aj Lipšic ako bývalý minister vnútra, resp. spravodlivosti počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu nesie časť viny na nedoriešení tohto prípadu. Takéto vystúpenie sa však zase nepozdávalo Lipšicovi, ktorý priamo v pléne prečítal dve SMS, ktoré mu posielal Matovič ešte v čase, keď bol podpredsedom KDH. Z nich vyplývalo, že šéf OĽANO Daniela Lipšica povzbudzoval, aby „prebral opraty“ medzi kresťanskými demokratmi. Zároveň mu predostrel ponuku, že ak sa mu to nepodarí, má miesto v zoskupení OĽANO. Matovič tieto SMS nepoprel. Ako skonštatoval, túto ponuku mu predostrel v čase, keď mu hrozil „vyhadzov“ z KDH. „Nechcem teraz komentovať motiváciu pána Matoviča.“
Matovič zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej Procházku obvinil, že mu núkal peniaze „na drevo“, aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň pre prezidentské voľby. „Vyžadoval odo mňa, aby som sa priamo podieľal na nelegálnom financovaní jeho kampane“, tvrdil Matovič. Procházka údajne mal záujem o reklamu v hodnote 17 200 eur vrátane DPH. Matovič priznal, že svoje vyhlásenia nevie dokázať. O niekoľko dní však priznal, že si celú konverzáciu tajne nahrával a daný záznam odovzdá polícii na prešetrenie. Naznačoval pred novinármi, že sa táto nahrávka môže objaviť i verejne. Obsahom časti tohto rozhovoru bolo, že Radoslav Procházka si chcel objednať inzerciu v regionálnom periodiku Matovičovcov, pričom polovica mala byť platená bez dokladu v rámci „kamarátskej zľavy“. Na ďalších častiach nahrávky sa Procházku pýta, či nebude po prezidentskej kampani veľa dlžný. „Keby som mal byť akože dlžný, sa na to vys..., nemá to význam nechať zo seba spraviť niekoho bábku. Matovič odovzdal nahrávku polícii v decembri 2014. Na tento krok bol políciou vyzvaný, s cieľom podrobiť záznam odbornej expertíze. Polícia začala v súvislosti s nahrávkou trestné stíhanie ešte v septembri 2014, neskôr vyšetrovanie zastavila.
Kauza Belize účtov a obvinenia voči Robertovi Ficovi
Igor Matovič zverejnil v auguste 2015 na sociálnej sieti status, že predseda vlády Robert Fico s manželkou Svetlanou Ficovou majú od roku 2008 na Belize schránkovú firmu s dvoma účtami v Belize Bank Internacional. „Stav účtov k 21. júlu 2015 je 674 546 004,42 dolára,“ napísal Matovič. Začiatkom septembra odovzdal orgánom činným v trestnom konaní dokumenty, ktoré majú poukazovať na manipuláciu verejného obstarávania. Vykazujú podľa neho znaky hodnovernosti. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry ukončil preverovanie informácií poskytnutých Igorom Matovičom vo veci existencie účtov predsedu vlády Roberta Fica a jeho manželky Svetlany v banke na Belize. Finančná a spravodajská jednotka v Belize (Financial Intelligence Unit) poskytla slovenským orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že Robert Fico ani jeho manželka nemajú a ani v minulosti nemali žiadne osobné alebo podnikateľské účty alebo iné finančné produkty vedené vo finančných inštitúciách na Belize.
Riadená kompromitácia a protesty Bašternák
V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia vlády strany SMER František Imrecze, Bernard Slobodník a Ľudovít Makó opísali riadenú kompromitáciu Igora Matoviča pred voľbami 2016. Igor Matovič a Béla Bugár mali dlhodobo spory, ktoré eskalovali pred voľbami 2016. Béla Bugár hovoril o nezodpovednosti Igora Matoviča: “Nesprával sa tak, keď sme hľadali riešenie rôznych vecí.” Igor Matovič sa pár dní pred voľbami pokúsil oslabiť stranu Most-Híd na čele s Bélom Bugárom.
Hnutia OĽANO Igora Matoviča a politickej strany NOVA pod vedením Daniela Lipšica kandidovali do parlamentných volieb 2016 spoločne v koalícii. Obe strany spoločný postup vo voľbách odsúhlasili na vnútrostraníckych fórach. V júni nameral Focus dvoj-koalícii preferencie 11,1 percenta. Vo voľbách do Národnej rady SR získala 287 611 platných hlasov, vďaka čomu sa stala 3. najsilnejším politickým zoskupením s podielom 11,02 %. Igor Matovič kandidoval zo 150. miesta.
Predstavitelia opozície na čele s Igorom Matovičom žiadali vyvodenie politickej zodpovednosti pre kauzu Bašternák, v ktorej je údajne zapletený Róbert Kaliňák (minister vnútra) a Robert Fico (predseda vlády SR). Opozícia organizovala každý pondelok počas celého leta protesty nielen pred bytovým komplexom Bonaparte v Bratislave, kde mal prenajatý byt predseda vlády Robert Fico, ale aj v iných mestách na Slovensku. Prvý sa uskutočnil 20. júna 2016 a spolu ich bolo dvanásť. V hlavnom meste sa na nich zúčastňovalo 300 až viac ako 3 000 ľudí. Robert Fico sa v minulosti opätovne odmietol vysťahovať z bytu v komplexe Bonaparte.
Na protest pred bytovým komplexom Bonaparte v Bratislave prišli aj aktivisti z Inštitútu ľudských práv (IĽP) Alena Krempaská a Peter Weisenbacher - ľudskoprávni aktivisti, organizátori protestov Gorila a iných protikorupčných protestov. Na transparentoch mali zobrazených okrem koaličných politikov Roberta Fica a Bélu Bugára aj lídrov opozície Igora Matoviča, Daniela Lipšica a Richarda Sulíka. Aktivisti vyjadrili nesúhlas, že protesty organizujú politické strany SaS a OĽANO, a nie ľudia s tým, že podľa svojich slov nechceli, aby kauza Bašternák skončila ako kauza Gorila. Peter Weisenbacher argumentoval tým, že súčasná situácia s vládnou koalíciou aj opozíciou nahráva len Marianovi Kotlebovi a Borisovi Kollárovi. Neskôr v ten istý deň mali dve dosiaľ neznáme osoby mužského pohlavia napadnúť úderom do tváre Alenu Krempaskú, ktorá bola prevezená na ošetrenie do jednej z bratislavských nemocníc. Napadnutie komentoval aj Igor Matovič: „Je mi ľúto, že dobili ženu, ale som presvedčený, že t...“