Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlásky bude mať. Či bude mať olivovú pleť, alebo ružovkastú. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta.
Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi.
Teórie vzniku blond vlasov
Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne.
Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie.
Nižšie uvádzame prehľad, ako sa dedí farba vlasov:
| Rodičia | Pravdepodobnosť farby vlasov dieťaťa |
|---|---|
| Hnedé x Hnedé (s génom pre svetlé oči) | 75% Hnedé, 18.75% Zelené, 6.25% Modré |
| Zelené x Hnedé | 50% Hnedé, 37.5% Zelené, 12.5% Modré |
| Modré x Zelené | 50% Modré, 50% Zelené |
| Modré x Modré | 99% Modré, 1% Zelené |
Ryšavá farba vlasov: Vzácnosť a genetika
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1).
Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz.
Mýty a fakty o ryšavých vlasoch
Ryšavé vlasy už celé stáročia fascinujú ľudstvo vďaka svojej nezvyčajnej a vzácnej ohnivej farbe. Ryšavky sú často spájané s ohnivými temperamentmi a mystickými vlastnosťami, ktoré majú svoje jedinečné miesto v histórii a kultúre.
V Starovekom Grécku sa verilo, že po smrti sa ryšaví ľudia premenia na upírov a v Starovekom Ríme ich zobrazovali ako odvážnych a silných. V Starovekom Egypte boli ryšavý považovaný za ľudí prinášajúcich nešťastie, a preto boli často obetovaný bohom. Kelti si naopak ryšavé vlasy vážili. Vnímali ich ako ľudí, ktorí majú spojenie s božstvom a nadprirodzenom. Počas stredoveku boli ryšavé vlasy často vnímané ako znak čarodejníctva.
Nositeľky ryšavej farby sú častokrát obdivované svojim okolím. Častokrát vyžarujú zmyselnosť, temperament, tajomnosť a pôsobia moderne, ale stretávajú sa aj s mnohými výhodami a nevýhodami, ktoré im znepríjemňujú život:
- Citlivosť na slnko: Ryšavky majú veľmi svetlú pokožku, ktorá je veľmi rýchlo náchylná na slnečné žiarenie a slnečné popálenia, takže z toho vyplýva, že sú náchylnejšie na výskyt rakoviny kože.
- Stereotypy: Jedno z najznámejších výrokov o ryšavých ľuďoch je, že nemajú dušu a tiež deti sú častokrát vystavené rôznym posmechom v kolektíve.
- Silnejšia bolesť: Vedecká štúdia dokázali, že ryšaví ľudia môžu byť citlivejší na niektoré druhy bolesti a môžu na ne potrebovať viac anestézie počas lekárskych zákrokov.
- Výnimočná krása: Ryšavé vlasy patria medzi veľmi vzácne a na svete je ich nositeľov len okolo 1%.
- Prírodné SPF: Aj keď sú ryšavci náchylnejší na slnko, tak ich pokožka má vyššiu SPF ochranu oproti ostatným typom pokožky.
Fakt, že ryšavé vlasy sú jedinečné dokazujú aj mnohé zaujímavosti:
- Hroziace vyhynutie: Kvôli dôsledkom globálneho otepľovania hrozí, že ryšaví ľudia do 100 rokov môžu vyhynúť, pretože gén, ktorý je za ich vznikom sa pomaly vytráca.
- Obľúbený u včiel: Vďaka svojej farbe a odlesku na slnku, ryšavé vlasy priťahujú včely, ktorým ryšavé vlasy pripomínajú kvety.
- Menej vlasov: Ryšaví majú v priemere 90 000 vlasov, pričom brunetky okolo 140 000 a blondíny 110 000. Ryšavé vlasy sú, ale hrubšie, vďaka čomu majú väčší objem.
- Ťažké prefarbenie: Ryšavé vlasy sa držia svojho pigmentu dlhšie ako ostatné typy.
- Ryšaví ľudia s modrými očami sú najmenšia menšina na svete. Väčšina ryšavcov sa rodí so zelenými očami.
- Adolf Hitler zakázal ryšavé manželstvá, aby sa nešírila nečistá rasa.
- Najviac ryšavých ľudí žije v Škótsku.
- Redhead day festival je festival, ktorý sa každý rok koná v Holandskom Tilburgu posledný augustový týždeň, kde ryšavci oslavujú samých seba.
Pravda o zázvore
Ryšavé vlasy so svojou bohatou históriou a kultúrnym významom naďalej uchvacujú a očarujú. Či už sa naň pozeráme optikou vedy, mýtov alebo modernej kultúry, ryšavky majú v našej kolektívnej predstavivosti osobitné miesto. Prijatie a oslava tejto vzácnej a krásnej vlastnosti nám umožňuje oceniť rozmanitosť a zázrak ľudskej genetiky.