Regionálny rozvoj a jeho dynamika sú kľúčové pre prosperitu každej krajiny. Prezentovaný príspevok sa zaoberá teoretickými prístupmi k rozvoju v priestore, analyzujúc vývoj myšlienok od polovice 20. storočia až po súčasnosť. Diskutuje sa o usporiadaní priestoru od koncepcií lokalizácie k endogénnemu regionálnemu rozvoju, pričom sa zdôrazňuje význam lokálnych špecifík a potrieb.
Historický kontext a evolúcia chápania rozvoja
Článek se zabývá vývojem chápání pojmů hospodářský růst a hospodářský rozvoj po druhé světové válce až po současnost. Tieto koncepty sa stali nejdůležitějšího kritéria hodnocení ekonomické vyspělosti a životní úrovně jednotlivých zemí. Ich analýza sa týka ekonomík vyspělých i rozvojových zemí. Hospodářský rozvoj nebol po dlhú dobu subjektom akademických výskumov, ale postupom času sa dostával do popredia.
Endogénny regionálny rozvoj: Princípy a výzvy
V súčasnosti sa v mnohých krajinách objavuje nová orientácia rozvoja v priestore, ktorá sa vyznačuje spoločnou výraznou orientáciou na endogénny potenciál konkrétnych regiónov. Tento prístup je často nazývaný „rozvoj zdola“, „endogénny rozvoj“ alebo „bottom up“. Kladie sa dôraz na potenciálu existujúceho v regióne a rešpektovania jeho špecifík. Regionálna politika by mala nadviazať na tento potenciál a ďalej ho rozvíjať. Rastie význam rozvoja malých a stredných podnikov a posilňovania sietí v regióne. Miestni a regionálni aktéri sa považujú za hybnú silu regionálneho rozvoja, pričom sa prihliada na potreby a podmienky daného regiónu a lokality. Táto stratégia sa často použila predovšetkým v periférnych regiónoch.
Na druhej strane nesmieme prehliadnuť isté problémy aj pri tomto prístupe. Medzi ne patria slabiny teoretických základov a výzvy v zaostávajúcich regiónoch, kde je často prítomný inovačný deficit. Hoci „zdola“ sa spája očakávanie zvýšiť hospodársku, kultúrnu a politickú samostatnosť, účinnosť a krátka trvanlivosť týchto stratégií sú častým problémom.
Inovácie a ich rola v regionálnej politike
Súčasná regionálna rozvojová politika sa orientuje na oblasť technológie a inovácie. Dôležitou otázkou je, prečo by mala politika podporovať len inovačné procesy a akého druhu by mali byť dané zásahy. V procese inovácií sa stáva dobrá súhra súkromných a verejných aktérov čoraz významnejšou. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že práve v zaostávajúcich regiónoch, ako sú napríklad staré priemyselné oblasti, existuje značný inovačný deficit. Je preto potrebné zaviesť nové postupy a organizačné formy v regionálnom hospodárstve a podľa toho určiť opatrenia.
Kľúčové sú opatrenia ako zabezpečenie rizikového kapitálu, podpora špecializovaných výrobných služieb a zrýchlenie difúzie technológií. Podporné prostredie pre inovácie môže zlepšiť vzdelávacích inštitúcií a technologického transferu. Inštitúcie verejnej správy, ako i inštitúcie podporujúce regionálny a lokálny rozvoj, hrajú dôležitú rolu v tomto procese. Patrí sem aj poradenstvo a informačný a technologický transfer.
Udržateľný ekonomický rozvoj
Stratégie ekonomického rozvoja sa do popredia dostali otázky rovnosti a redistribúcie. Stratégie sa začali zameriavať na regeneráciu oblastí, zlepšenie života a bezpečnosti, vytváranie konkurenčných a nie len komparatívnych výhod. Tento prístup smeruje k udržateľnému (sustainable) ekonomickému rozvoju, ktorý zohľadňuje spravodlivé rozdeľovanie efektov rozvoja a zachovanie prírodného prostredia. Partnerstvá pod vedením verejného sektora sú pritom často kľúčové. Patrí sem strategické plánovanie a benchmarking, ako aj podpora nových priemyselných odvetví, najmä high-tech odvetví, smerujúc k sebestačnosti (self-sufficiency).
Literatúra
- [1] AMSTRONG, H., TAYLOR, J., (2000). Regional Economics and policy. ISBN 0-631-21713-4.
- [2] BERGMAN,E., MAIER, G., TÖDTLING, T.(eds.), (1991). and Local Development in Industrialised Countries.
- [3] BUČEK M., REHÁK, Š., TVRDOŇ, J., (2010). Regionálna ekonómia a politika.
- [4] BRESCHI S., LISSONI F., (2001). LIUC Papers in Economics 84.
- [5] CAMAGNI R., (2002). On the Concept of Territorial Competitiveness: Sound or Misleading? Studies, vol. 39, iss. 13, pp.
- [6] CAPELLO, R., (2007). Regional Economics. London: Routledge.
- [7] COHEN, S. S., (1994).
- [8] FRIEDMANN, J., (1966). Regional Development Policy - A Case of Study of Venezuela.
- [9] KEYNES, J. M., (1963). Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz.
- [10]KRUGMAN P., (1991). Geography and Trade.
- [11]KRUGMAN P., (1994). Competitiveness: A Dangerous Obsession. Foreign Affairs, vol. 73, iss. 2, pp. 44.
- [12]MAIER, G., TÖDLING F., (1996). Regionálna a urbanistická ekonomika 2. Elita.
- [13]MARTIN R. L., (2004). A Study on the Factors of Regional Competitiveness. European Commision Directorate-General Regional Policy.
- [14]OTTAVIANO, GIANMARCO I. P., PUGA D., (1997). the ‘new economic geography’. World Economy, vol. 21, iss. 6, pp.
- [15]PORTER, M.E., (1998). Clusters and the new economics of competition. Harvard Business Review, vol. iss.
- [16]SCOTT, A., STORPER, M., (2007). Regions, Globalization, Development. Regional studies, vol. Anniversary Classic Papers Suplement.
- [17]TVRDOŇ, J., (2006).Regionálny rozvoj - teoretické východiská. rozvoj v Slovenskej republike v kontexte integračných dosahov. Bratislava: Sociologický ústav SAV. pp. - 438.